Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225609 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211225609.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: Y. Š., X. R. D.. Č.. XX, X., zast. advokátkou JUDr. Janou Drgoncovou, Klincová ul. č. 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Premium Energy Management, spol. s r. o., Papraďová ul. č. 1A, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, spol. s r. o., Sartorisova ul. č. 10, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na odvolanie žalovaného proti mezitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 11. mája 2012 č. k. 21Cpr/1/2011- 40, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni k rukám advokátky JUDr. Jany Drgoncovej trovy odvolacieho konania 132,64 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe z 26. 8. 2011 je neplatné, a že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od 18. 7. 2011 ako referent - sekretárka. Pri nástupe do pracovného pomeru s ňou žalovaný neuzavrel ani pracovnú zmluvu a ani dohodu o pracovnej činnosti. Asi 3 týždne po nástupe do práce, teda 3 týždne po 18. 7. 2011, v ňou žalovaný uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, ktorá však bola datovaná dňom 18. 7. 2011. Na jej základe mala žalobkyňa u žalovaného pracovať do 17. 8. 2011. Žalobkyňa však u žalovaného pracovala aj po tomto termíne a dňa 2. 9. 2011 s ňou žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu, v ktorej bola dojednaná skúšobná doba 3 mesiace. Táto pracovná zmluva bola datovaná dňom 10. 8. 2011. Dňa 30. 8. 2011 konateľ žalovaného oznámil žalobkyni, že v jej počítači našli jej odpoveď na ponuku zamestnania a že s ňou žalovaný skončí pracovný pomer. Dohodu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobkyňa podpísala dňa 2. 9. 2011. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základu opodstatnená. Žalobkyni podľa súdu prvého stupňa vznikol u žalovaného pracovný pomer na základe ústne, resp. konkludentne uzavretej pracovnej zmluvy z 18. 7. 2011. Pokiaľ v tejto ústne uzavretej pracovnej zmluve bola dojednaná skúšobná doba, toto dojednanie je neplatné podľa § 45 ods. 3 Zák. práce, pretože nebolo urobené v písomnej forme. Na tom, že žalobkyni vznikol pracovný pomer dňa 18. 7. 2011 na základe ústnej pracovnej zmluvy, nič nemení to, že dňa 2. 9. 2011 účastníci uzavreli písomnú pracovnú zmluvu. Podľa súdu prvého stupňa išlo iba o duplicitné uzavretie už skôr ústne uzavretej pracovnej zmluvy. Dojednanie 3 - mesačnej skúšobnej doby v písomnej pracovnej zmluve z 2. 9. 2011 je neplatné, pretože skúšobnú dobu možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru , t. j. v deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce. Skončenie pracovného pomeru datované dňom 26. 8. 2011 podpísané žalobkyňou dňa 2. 9. 2011 je neplatné, pretože skúšobnú dobu si účastníci konania platne nedojednali. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné a že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá aj naďalej. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že nespochybňuje, že so žalobkyňou uzavrel ústnu pracovnú zmluvu a až následne došlo k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy. Je si preto vedomý toho, že dojednanie skúšobnej doby v písomnej pracovnej zmluve je neplatné a že pracovný pomer žalobkyne založila ústna pracovná zmluva, pri ktorej je dojednanie skúšobnej doby vylúčené. Súd prvého stupňa sa však podľa neho nesprávne vysporiadal s dokumentom označeným ako Skončenie pracovného pomeru podľa § 72 Zák. práce. Podpisu tohto dokumentu predchádzalo rokovanie žalobkyne so žalovaným dňa 26. 8. 2011, kde žalovaný prezentoval svoju nespokojnosť s tým, že žalobkyňa si počas trvania pracovného pomeru u žalovaného hľadala iné zamestnanie. Toto žalovaný považoval za prejav nespokojnosti žalobkyne s pracovnými podmienkami a to bol aj dôvod, pre ktorý s ňou chcel skončiť pracovný pomer. Na skončení pracovného pomeru sa so žalobkyňou ústne dohodol dňa 26. 8. 2011 s tým, že pracovný pomer sa skončí týmto dňom, ale keďže žalobkyňa si vzala čas na rozmyslenie, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podpísala až dňa 2. 9. 2011. Podľa žalovaného teda žalobkyňa s ním uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou možno skončiť aj pracovný pomer založený ústnou pracovnou zmluvou. Dokument označený ako Skončenie pracovného pomeru podľa § 72 Zák. práce je teda dohodou o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného sa odvolací súd zameral na posúdenie, či písomnosť označenú ako Skončenie pracovného pomeru podľa § 72 Zák. práce datovanú dňom 26. 8. 2011 možno kvalifikovať ako dohodu účastníkov o skončení pracovného pomeru. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa s touto obranou žalovaného podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 5 posledný odsek odôvodnenia). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe podľa § 72 Zák. práce. Jednak je toto ustanovenie Zákonníka práce výslovne uvedené v skončení pracovného pomeru a jednak z výpovede žalobkyne pred odvolacím súdom vyplynulo, že sama bola presvedčená o tom, že s ňou žalovaný končí pracovný pomer v skúšobnej dobe. Podľa jej tvrdenia žalovaný jej zdôrazňoval, že je v skúšobnej dobe a že teda s ňou môže pracovný pomer kedykoľvek skončiť. Treba tiež vziať do úvahy, že žalovaná ako osoba bez právneho vzdelania bola v otázke skončenia pracovného pomeru s porovnaní so žalovaným „slabšou“ stranou. Preto je odvolací súd toho názoru, že v prípade pochybnosti, akým spôsobom malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru, treba sa prikloniť na stranu žalobkyne. Okrem toho, ak žalovaný mienil skončiť pracovný pomer so žalobkyňou dohodou, mal ju formulovať tak, aby o tom nevznikli žiadne pochybnosti. Toto žalovaný zanedbal, pretože v skončení pracovného pomeru na jednej strane uviedol, že sa na skončení pracovného pomeru so žalobkyňou dohodol, ale na druhej strane v ňom uviedol, že ide o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zák. práce. Je teda správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, hoci túto si účastníci konania pri vzniku pracovného pomeru nedojednali. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zák. práce datované dňom 26. 8. 2011 je preto neplatným právnym úkonom. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobkyne. Jej právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 2 úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 19. 11. 2012) po 58,69 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., k čomu treba pripočítať rež. paušál 2 x 7,63 eur. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú sumu 132,64 eur (58,69 x 2 = 117,38; 7,63 x 2 = 15,26; 117,38 + 15,26 = 132,64 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.