Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225943 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211225943.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: L.. Q. G., trvale bytom v N., M. X proti odporcovi: O.. A. G., trvale bytom S. N., F. W. XX, zastúpeného Mgr. Jaroslavou Grambličkovou, bytom Bartošková 4, Bratislava, o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P 482/2011-77 zo dňa 22.05.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 31.10.2011 do 31.05.2012 vo výške 421,94 eur, ktoré súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným od mesiaca jún 2012 pod stratou výhody splátok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.05.2012 o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na jej výživu sumou 60,- eur mesačne od 31.10.2011, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, vo zvyšnej časti návrh zamietol, zročné výživné za obdobie od 31.10.2011 do 31.05.2012 vo výške 421,94 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným od jún 2012, pod stratou výhody splátok. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 43,- eur na účet Okresného súdu Bratislava II. Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu na navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd uložil odporcovi prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne od 26.09.2011. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011. Z manželstva sa narodila dcéra, ktorá bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok, keď sa o maloletú doteraz stará a nie je schopná zabezpečiť pre seba primeranú výživu vzhľadom na osobnú starostlivosť o maloletú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. 52C 94/2011-54 zo dňa 16.09.2011 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2011. Navrhovateľka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne a prídavok na maloletú vo výške 22,54 eur mesačne. Býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady spojené s užívaním bytu má vo výške 185,23 eur, náklady na mobilný telefón 10,- eur mesačne a poplatok za internet vo výške 9,90 eur mesačne. Odporca je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je 1.234,- eur netto, je vlastníkom trojizbového bytu, ktorý nadobudol po rozvode manželstva za cenu 104.000,- eur a kúpnu cenu za byt uhrádza prostredníctvom mesačných splátok úveru vo výške 458,69 eur, mesačné náklady na bývanie má vo výške 135,- eur. Odporca tvrdil, že navrhovateľka nie je v núdzi, pretože si vytvorila počas ich spoločného života úspory. Súd s poukazom na ust. § 72 Zákona o rodine, podľa ktorého rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, rozhodol tak, že návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel. Súd mal preukázané, že účastníci konania sú bývalí manželia a navrhovateľka bola v čase podania návrhu a v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne. Navrhovateľka sa celodenne stará o maloleté dieťa, ktorého otcom je odporca a aktuálne nie je schopná sa sama živiť z uvedeného dôvodu. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd bral do úvahy príjem odporcu a jeho odôvodnené výdavky a čiastočne aj výdavky na hypotekárny úver, keď bol toho názoru, že odporca si mohol svoje právo na dôstojné bývanie zabezpečiť i kúpou menšieho bytu a preto prihliadol na splácanie úvery len čiastočne. Súd prihliadol aj na výšku výživného na maloletú v sume 250,- eur a nevyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súd zamietol návrh na určenie príspevku za dobu od 26.09.2011 do podania návrhu s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko tento príspevok je možné priznať až odo dňa podania návrhu, t.j. od 31.10.2011. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Zročné výživné súd vyčíslil v sume 421,94 eur za mesiace november až máj za 7 mesiacov po 60,- eur, čo predstavuje 420,- eur a 1,94 eur. Zročné výživné vo výške 421,94 za obdobie od 31.10.2011 do 31.05.2012 súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. e) tohto zákona a keď súd jej návrhu čiastočne vyhovel, uložil odporcovi povinne zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku. Proti výroku rozsudku, ktorým súd návrhu v časti vyhovel podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď mu určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky, pretože on nie je finančne schopný prispievať na jej výživu. Uviedol, že navrhovateľka žije sama vo svojom dvojizbovom byte, náklady na bývanie uhrádza sama a v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Počas spolužitia s navrhovateľkou prispieval na spoločnú domácnosť, na nájom, stravu a svoje povinnosti si riadne plnil. V súčasnej dobe navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, prídavok na maloletú vo výške 22,54 eur a výživné vo výške 250,- eur. Náklady na služby spojené s užívaním bytu dosahujú mesačne 185,23 eur, náklady na mobilný telefón 10,- eur a poplatok za internet 9,90 eur mesačne. Ďalej uviedol, že on je zamestnaný, býva v trojizbovom byte, ktorý nadobudol po rozvode kúpou z poskytnutého úveru a finančne mu pomohla aj jeho matka. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 844,- eur a to výživné na maloletú Lauru 250,- eur, splátka hypotekárneho úveru 459,- eur, mesačné náklady spojené s užívaním bytu 110,- eur, mesačné náklady na elektrinu 25,- eur, pričom jeho mesačný príjem je 1.071,- eur a nie 1.234,- eur, z ktorej sumy vychádzal pri skúmaní dôvodnosti návrhu súd prvého stupňa, preto po odrátaní sumy 844,- eur od mesačnej mzdy 1.071,- eur mu zostane asi 200,- eur na ošatenie, stravu, cestovné a iné výdavky. V prípade ak by mal prispievať na výživu navrhovateľky nemal by z čoho žiť. Pri určení vyživovacej povinnosti na maloletú urobil ústupok, keď súhlasil s výškou 250,- eur mesačne, pretože pri dvojročnom dieťati to nie je na uspokojovanie jeho potrieb málo. Maloletá je zdravá, nepotrebuje žiadnu špeciálnu lekársku starostlivosť, nenavštevuje materskú školu, ani žiadne iné zariadenie, s čím by matke vznikali náklady. Okrem výživného prispieval na výživu maloletej aj inak, maloletú si často berie do svojej domácnosti, kde vynakladá tiež určité finančné prostriedky, má vo svojom byte izbu, ktorú zariadil pre svoju dcéru, vrátane hračiek a ošatenia. Názor súdu prvého stupňa, že si mohol kúpiť aj menší byt považuje v tomto konaní za irelevantný, keď ide o lokalitu nie lukratívnu a byt je štandardný. Namietal tiež výrok rozsudku, ktorým mu súd uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 43,- eur, keď výška súdneho poplatku mala byť určená podľa položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním zo dňa 8. mája 2012, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že príspevok na výživu rozvedenej manželky žiadala z toho dôvodu, že od decembra 2010 je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur, rodinné prídavky na maloletú vo výške 22,54 eur a výživné na maloletú vo výške 250,- eur. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti pre pretrvávajúce komunikačné problémy a ich vzájomné vzťahy sa stali natoľko rozvrátené, že ani ako rodičia maloletej nedokážu spolu komunikovať a zo strany odporcu došlo k rozhodnému stanovisku neprispievať akoukoľvek formou, keď ona nemá možnosť sa zamestnať. Výška výživného, ktorú žiada bude slúžiť na fungovanie spoločnej domácnosti, ktorú vedie sama s dcérou. Jej nevyhnutné náklady spojené s užívaním bytu sú vo výške 222,01 eur a pozostávajú z nájomného 145,97 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, elektrina 34,21 eur, internet 9,90 eur, mobilný telefón 9,90 eur, televízia 12,10 eur, poistka domácnosti 3,60 eur a daň z nehnuteľnosti 1,69 eur. Uviedla, že dvojizbový byt má v osobnom vlastníctve od roku 2005, ktorý nadobudla darovacou zmluvou od svojich rodičov ešte pred svadbou. V byte sa robila v roku 2008 kompletná rekonštrukcia, na ktorú bývalý manžel neprispel a bola financovaná pomocou jej rodičov, voči ktorým má dlh. K nevyhnutným mesačným výdavkom patrí stravovanie, ošatenie, lekárska starostlivosť, cestovné a nevyhnutné náklady osobnej potreby na bežné fungovanie domácnosti. Odporca v čase, keď opustil spoločnú domácnosť prestal finančne prispievať a celú dobu ich spoločného vzťahu uhrádzala všetky účty a financovala spoločnú domácnosť výlučne zo svojich prostriedkov, našetrených úspor a finančnej pomoci rodičov. Uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo v septembri 2008 po 8 ročnej známosti. Následne začiatkom roka 2009 opustil spoločnú domácnosť a podal návrh na rozvod z dôvodu, že manželstvo je rozvrátené a neplní si svoju spoločenskú funkciu a následne zistila, že odporca mal už v tom čase nadviazaný dlhodobý partnerský vzťah s partnerkou, ktorá žila v spoločnej domácnosti jeho matky, kde sa odporca aj vtedy odsťahoval. Súd ich manželstvo nerozviedol a preto sa opäť pokúsili udržať spoločné manželstvo a v júni 2010 sa im narodila maloletá Laura. Keď mala maloletá 6 mesiacov nadviazal odporca opäť nový vzťah, kvôli ktorému odišiel zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že nebola príčinou rozvratu manželstva, ale obeťou manželovej nevery a preto podala návrh o rozvod manželstva a následne návrh na určenie príspevku pre rozvedenú manželku. Výživné žiadala najmä z dôvodu, že maloletá Laura nebola prijatá do materskej školy a pretože sa o ňu stará výlučne sama, nemala možnosť sa zamestnať. Poukázala na to, že odporca je zamestnaný, býva v trojizbovom byte, ktorý nadobudol po rozvode kúpou z poskytnutého úveru, finančnou výpomocou svojej matky. Odporca má trvalé bydlisko u svojej matky až doteraz, ktorá žije sama v štvorizbovom byte a jeho nová partnerka žila v jednoizbovom byte, ako sám odporca uviedol. Odporca spoločne hospodári so svojou partnerkou, pretože žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine ustanovuje v tomto paragrafe povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, čík. 52C 94/2011-54 zo dňa 16.09.2011 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011. Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 26.10.2011, ktorý bol doručený súdu dňa 31.10.2011 žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu od 01.11.2010 sumou 200,- eur mesačne. Súd prvého stupňa zároveň upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletej U., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky a to neschopnosti jedného z bývalých manželov, v danom prípade navrhovateľky, živiť sa primeraným spôsobom sama, táto podmienka v danej veci bola preukázaná, ako správne zistil súd prvého stupňa, keď navrhovateľka sa nepretržite stará o maloleté dieťa, ktoré v čase podania návrhu malo 1 rok a 5 mesiacov. Navrhovateľka preto z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa nemá možnosť živiť sa primeraným spôsobom sama. Navrhovateľka má s maloletou zabezpečené bývanie, pretože býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Mesačne musí uhrádzať náklady spojené s bývaním vo výške 185,23 eur, ďalej náklady na mobilný telefón 9,90,- eur, poplatok za internet 9,90 eur, elektrina 34,21 eur, televízia 12,10 eur, poistka domácnosti 3,60 eur a daň z nehnuteľnosti 1,69 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka pred narodením maloletej U. mala príjem vo výške 1.000,- eur mesačne netto, z tejto sumy uhrádzala výdavky na bývanie, v tom čase rekonštruovala byt z pôžičky rodičov vo výške 20.000,- eur, ktorú splácala sumou 350,- eur mesačne. Po narodení maloletej túto sumu prestala splácať. Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, prídavok na maloletú vo výške 22,54 eur a výživné vo výške 250,- eur. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že z uvedenej sumy má možnosť navrhovateľka zabezpečiť pre seba primeranú výživu, keď výživné, ktoré uhrádza odporca ako otec maloletej, je výživné na maloletú U. a nie pre navrhovateľku. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu navrhovateľky súd prvého stupňa správne skúmal aj majetkové pomery odporcu, ktorý je zamestnaný, býva v trojizbovom byte a jeho priemerný mesačný príjem bol 1.234,- eur netto a v odvolaní odporca tvrdil, že jeho príjem v súčasnej dobe je 1.071,- eur. Z uvedeného príjmu má odporca vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne na maloletú U.. Pokiaľ ide o jeho osobné a majetkové pomery odporca si zobral hypotekárny úver na kúpu trojizbového bytu a ako uviedol býval v jednoizbovom byte svojej priateľky, v súčasnej dobe býva zatiaľ sám v trojizbovom byte. Jeho mesačné náklady spojené s užívaním bytu sú 110,- eur a náklady na elektrinu 25,- eur. Mesačnú splátku hypotekárneho úveru odporca uhrádza vo výške 459,- eur mesačne. Námietky odporcu v podanom odvolaní, že platí výživné na maloletú U. v sume 250,- eur mesačne, okrem toho uhrádza aj jej ďalšie potreby, zariadil jej izbu s hračkami a ošatením nie je dôvodné pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu, pretože predmetom konania je príspevok na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky a nie výživné na maloleté dieťa. Pokiaľ má odporca povinnosť platiť výživné podľa jeho názoru vo vyššej sume ako je potrebné v sume 250,- eur mesačne, táto výška výživného bola určená dohodou rodičov v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Odporca s takouto výškou výživného súhlasil a v tomto konaní nie je možné na túto jeho námietku prihliadnuť. Nie je tiež dôvodná námietka odporcu, že spláca hypotekárny úver sumou 459,- eur mesačne, pretože kúpou bytu došlo k zvýšeniu jeho majetkových pomerov. Správne súd prvého stupňa zhodnotil aj otázku schopností, možností a majetkových pomerov odporcu platiť výživné na navrhovateľku, s prihliadnutím na výšku príjmu odporcu a jeho majetkové pomery, keď v jeho vlastníctve je trojizbový byt, ktorý síce postupne spláca splátkami z hypotekárneho úveru, ale jeho hodnota majetku sa zvýši o predmetnú vec. Navrhovateľka v čase pred tým, ako sa rodičom narodila maloletá U. dosahovala podobný príjem ako odporca, ale tým, že sa musí starať o maloleté dieťa vo veku do troch rokov jej schopnosť živiť sa a uhrádzať svoje potreby je tým obmedzená. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prioritným účelom tohto druhu výživného je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode. V danom prípade odporca opustil spoločnú domácnosť a navrhovateľka naďalej žila v spoločnej domácnosti s maloletou, ktorá jej bola zverená do starostlivosti a navrhovateľka mala jediný príjem, rodičovský príspevok v sume 194,70 eur mesačne, keď pred narodením maloletej v čase, keď žila s odporcom mala príjem porovnateľný s príjmom odporcu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že spoločnú domácnosť opustil odporca z dôvodu, že mal iný vzťah a rozhodol sa žiť s priateľkou, resp. ako uvádza žil u priateľky v jednoizbovom byte. Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že odporca viackrát opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že si našiel priateľku a teda iný vzťah. Zo zhodných tvrdení účastníkov je možné konštatovať, že rozvod manželstva bol zavinený zo strany odporcu, ktorý sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť a žiť v inom vzťahu, i keď je možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v manželstve, keď je nefunkčné. V danej veci, i keď návrh na rozvod podala navrhovateľka a s rozvodom manželstva súhlasili obidvaja manželia je nutné zdôrazniť, že osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva sa ukladá aj zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku, ktorým súd zročné výživné za obdobie od 31.10.2011 do 31.05.2012 vo výške 421,94 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným od mesiaca jún 2012 pod stratou výhody splátok, odvolací súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a § 221 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že tento výrok je nepreskúmateľný a nie je odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak vznikne nedoplatok zročného výživného, uloží súd odporcovi povinnosť nedoplatok zaplatiť a to buď jednorazovým plnením, a to iba výnimočne, môže povoliť aj plnenie v splátkach. Právo na plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky, ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená. Spôsob úhrady, ktorý súd zvolí nesmie byť s ohľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživý. Skutočnosti, ktoré súd viedli k poskytnutiu možnosti splniť dlžné výživné v splátkach je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Aj táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver súdu, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci priznanému nároku a osobným pomerom účastníkov vhodné určiť, že peňažné plnenie sa môže plniť v splátkach. V danej veci súd prvého stupňa zobral do úvahy príjem odporcu a odôvodnené výdavky. Bolo potrebné preto na druhej strane prihliadnuť na príjem navrhovateľky, ktorý je v porovnaní s odporcom iba vo výške 194,70 eur mesačne a jej odôvodnené výdavky vyplývajú zo spisu. Pokiaľ odporca opustil spoločnú domácnosť, finančne neprispieval navrhovateľke, v dôsledku toho, že sa musela starať o maloleté dieťa a nemohla si zabezpečiť príjem porovnateľný s odporcom, resp. taký, aby mohla zabezpečiť a uhradiť svoje nevyhnutné potreby, keď navrhovateľka nemala inú možnosť, pretože sa musela starať o maloleté dieťa, je možné konštatovať, že zaplatenie zročného výživného v splátkach by bolo pre navrhovateľku neprimerane a nevýhodne ťaživé. Platenie zročného výživného v mesačných splátkach preto nie je dostatočne odôvodnené a vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie nie je presvedčivo odôvodnený záver súdu, ktorý vyslovil vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude znovu rozhodnúť o zročnom výživnom a svoj záver vyslovený vo výroku napadnutého rozsudku bude potrebné aj dostatočne odôvodniť, pokiaľ bude súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre platenie zročného výživného v splátkach a nie jednorázovo. Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 43 EUR na účet súdu prvého stupňa odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z dôvodu, že navrhovateľka je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená v tomto konaní od poplatku a kedže súd prvého stupňa jej návrhu v časti vyhovel, a to vo výške 60 EUR, v zmysle ust. § 2 ods. 2 uvedeného zákona bol odporca podľa výsledku konania povinný zaplatiť pomernú časť poplatku zo sumy 60 EUR. Vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 5 tohto zákona, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na dlhší čas ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, súd prvého stupňa správne vyrubil súdny poplatok v sume 43 EUR ako 2% (Pokložka) z trojnásobku ročného plnenia, t.j. zo sumy 2.160 EUR (zročné plnenie predstavuje sumu 720 EUR, jeho trojnásobok 2.160 EUR). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a tiež z dôvodu, že v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.