Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16CoE/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226306 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211226306.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: JUDr. Petr Pečený, advokát, Holíč, proti povinnému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX U. XXX, pre vymoženie 829,84 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 407,38 eura, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/2238/2011-12, EX 3251/2011 zo dňa 08.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/2238/2011-12, EX 3251/2011 zo dňa 08.11.2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením č.k. 37Er/2238/2011-12, EX 3251/2011 zo dňa 08.11.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp.zn. U 145/2009 zo dňa 30.06.2010 (nesprávne bolo uvedené 29.02.2008), vydaný rozhodcom JUDr. N. X.. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 29.02.2008 uzavretím úverovej zmluvy. Súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Súd posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zistil, že zmluva v úverových zmluvných podmienkach obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majetkové spory vzniknuté z predmetnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom JUDr. N. Kuchtom. Y. skonštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a teda neplatná, nakoľko spotrebiteľovi znemožňuje domáhať sa prejednania a rozhodnutia veci na nezávislom a nestrannom súde v prípade, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernica 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný, je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ako aj so smernicou 93/13/EHS, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru o tom, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom na povinného nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Následne, povinný mal hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodcovského rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený sa domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k nesprávnej transpozícii ustanovenia smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Smernica v skutočnosti nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou, v tom ktorom príslušnom štáte. Rozhodcovskú doložku preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní preukázal naliehavý právny záujem a zamietavým rozhodnutím súdu mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Ďalej je názoru, že napadnuté uznesenie je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. J. F. o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok sp.zn. U 145/2009 zo dňa 30.06.2010, vydaný rozhodcom JUDr. N. X., kde zistil, že v Hlave 14 - Záverečné ustanovenia, § 19 úverových zmluvných podmienok je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Úverové zmluvné podmienky odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu Hlavy 14, § 19 úverových zmluvných podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale "núti" klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Hlave 14, § 19 úverových zmluvných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicou 93/13/ EHS. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj úverové zmluvné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ len mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa úverovým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ prvý. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Ostatne treba uviesť, že pri tomto type rozhodovania (rozhodovanie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), odvolaciemu súdu zákon zveruje možnosť rozhodnutie exekučného súdu len potvrdiť, alebo zrušiť, nakoľko pozitívne rozhodnutie (vydanie poverenia) zákon zveruje výlučne prvostupňovému - exekučnému súdu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.