Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/219/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226312 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211226312.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu JUDr. Katarína Štrignerová a členovia senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Blanka Podmajerská, v právnej veci navrhovateľa: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., proti odporcovi: Z.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. N. XXX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2012, č.k. 28P/485/2011-27, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom : - zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy XXX,- Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne od 03.11.2011, ktorú odporcovi uložil uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, - odporcovi uložil povinnosť do 30.06.2012 zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 03.11.2011 do 31.03.2012 vo výške XXX,XX euro, - rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/164/92-20 zo dňa 16.02.1993 v časti výroku o výživnom, - vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, - navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods., § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov a po porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní zistil, že na strane navrhovateľa došlo k výraznej zmene pomerov. Súd konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu upravenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13C/164/92-20 zo dňa 16.02.1993 na sumu XXX,-Sk mesačne uplynulo XX rokov, navrhovateľ bol v čase pôvodného konania v predškolskom veku, v súčasnosti je to dospelý muž, ktorý navštevuje Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. B.. K zmenám došlo aj na strane odporcu, ktorý sa oženil, pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi Z., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka je v súčasnosti na materskej dovolenke. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ navštevuje vysokoškolské štúdium, pripravuje sa na budúce povolanie, čím nepochybne pretrváva stav, kedy sú rodičia povinní v zmysle zákona prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo uspokojovať svoje potreby. Konštatoval, že plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí nepochybne i štúdium. Pri určení výšky výživného potom prihliadal na vek, potreby a pomery navrhovateľa, na príjem odporcu ( výsluhového dôchodku vo výške XXX euro mesačne ) a jeho manželky ( rodičovský príspevok vo výške XXX euro mesačne ) a na príjem matky navrhovateľa z pracovného pomeru vo výške cca XXX,XX euro mesačne. Konštatoval, že navrhovateľ ako študent vysokej školy má nepochybne výdavky dospelej osoby súvisiace so zabezpečením stravy, ošatenia, kozmetiky a bežných výdavkov, výdavkov na úhradu cestovného, výdavkov na štúdium, náklady na nákup literatúry a iných potrieb. Súd prvého stupňa bral do úvahy i dokazovaním zistenú skutočnosť, že odporca navrhovateľovi neposkytuje žiadne plnenia nad rámec výživného a nestretáva sa s ním. Nezohľadnil okolnosť, že navrhovateľ musí uhrádzať na súkromnej vysokej škole poplatky vo výške XXX euro za semester, nakoľko navrhovateľ mal možnosť študovať aj na štátnej vysokej škole. Rovnako neprihliadol k tomu, že odporca je nezamestnaný s použitím argumentácie, že žije vo veľkej vzdialenosti od Bratislavy (cca 80 km), keďže tento a má pravidelný príjem vo forme výsluhového dôchodku a pracovné príležitosti sú v rámci západoslovenského kraja aj mimo hlavného mesta. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že odporcovi pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti ako aj to, že navrhovateľ v návrhu žiadal o zvýšenie oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti o viac ako 10 násobok ( XXX euro mesačne ) , pričom takéto zvýšenie nebolo preukázané v príjmoch odporcu. Na základe uvedeného potom vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu 03.11.2011 do 31.03.2012 vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v rozhodnutí a naposledy plneným výživným za obdobie od 03.11.2011 do 31.03.2011 (4 mesiace + 28 dní za mesiac november 2011 ) v celkovej sume XXX,XX euro ( XXX euro - XX,XX euro = XX,XX euro, 4xXX,XX eur =373,76+ alikvótna časť XX,XX euro). Povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške XXX,XX euro za obdobie od 03.11.2011 do 31.03.2012 súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť do 30.06.2012 aplikujúc ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil a trovy konania mu z obsahu spisu nevyplývajú. Proti rozhodnutiu vo výroku, v ktorom mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť a proti výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu s účinnosťou od 03.11.2011 zvýši vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa na sumu XX euro mesačne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa mal za nesprávne, nakoľko jeho príjem ( XXX euro mesačne ) a momentálna situácia mu nedovoľujú výživné v určenej výške hradiť. Vysokoškolské štúdium navrhovateľa mal za neefektívne z pohľadu jeho uplatnenia sa po skončení štúdia . Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázal na to, že v súčasnej situácii, kedy je príjmom odporcu len výsluhový dôchodok, sa tento nachádza dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia. Je to dospelý človek schopný pracovať, ktorý mal vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie šance kariérne rásť v radoch Polície SR. Upozornil na to, že odporca riadne neuhrádza ani výživné v základnej výške XX,XX euro mesačne, čo by mal odvolací súd zohľadniť pri určovaní zročného výživného. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou XXX euro počnúc dňom 03.11.2011 a povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume XXX,XX euro za obdobie od 03.11.2011 do 31.03.2012 v lehote do 30.06.2012 k rukám navrhovateľa, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II , ktorý rozsudkom zo dňa 16.02.1993, č.k. 13C/164/92-20 zveril v tom čase maloletého navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX,-Sk mesačne. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že na strane navrhovateľa došlo k takej podstatnej a výraznej zmene pomerov, ktorá už len s prihliadnutím na plynutie času od poslednej súdnej úpravy ( XX rokov ) a logicky s tým sa meniace potreby navrhovateľa a náklady vynakladané na ich uspokojovanie, odôvodňuje zvýšenie výživného. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je odporca s účinnosťou od 03.11.2011 ( od podania návrhu ) povinný prispievať na výživu navrhovateľa, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa odkázaného výživou na rodičoch, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, i pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane odporcu od posledného súdneho rozhodnutia ( uzavretie manželstva a vznik vyživovacej povinnosti k synovi Z., nar. XX.XX.XXXX ). V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov tvrdené v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a zopakované v podanom odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade sa odvolaciemu súdu v otázke hľadania si zamestnania javí byť postoj odporcu, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný a jeho príjmom je len dávka výsluhového dôchodku vo výške XXX euro mesačne za nie dostatočne zodpovedný. Okolnosť, že odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť sama osebe neznamená, že sa navrhovateľ nemôže s úspechom domáhať zvýšenia výživného, a že ťarcha starostlivosti o dieťa odkázané výživou bude v plnej miere prenesená na druhého rodiča. Je povinnosťou odporcu, aby vyvinul úsilie smerujúce k tomu, aby sa uplatnil na trhu práce a dokázal tak zabezpečiť aspoň základné potreby osôb odkázaných na neho výživou. Nemožno neprihliadnuť i k tomu, že odporca má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a má všetky predpoklady k tomu, aby vo veku XX rokov dosahoval príjem, z ktorého bude schopný finančne zabezpečiť svoje deti odkázané na neho výživou. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška výživného i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa vo väčšej miere spolupodieľa matka navrhovateľa, predstavuje plnenie určené na pokrytie len základných potrieb dospelého dieťaťa súvisiacich so zabezpečením bývania, stravovania, nákladov na vzdelávanie a ostatných nevyhnutných životných potrieb. Za právne nepodstatnú posúdil argumentáciu odporcu o neefektívnosti vysokoškolského vzdelávania vybraného navrhovateľom z dôvodu, že výber druhu a smeru vysokoškolského vzdelávania patrí medzi osobnostné práva navrhovateľa, ktorého rozhodnutie neprináleží súdu ( a ani odporcovi ) hodnotiť. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť do 30.6.2012 dlh na zročnom výživnom za obdobie od 03.11.2011 do 31.03.2012 vo výške XXX,XX euro a i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.