Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226451 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211226451.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Almedia spol. s r.o., so sídlom M.R. Štefánika 3504, Trebišov, IČO: 31 658 393, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaniach navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 29. 12. 2011, č.k. 16C/67/2011-85, z 29. 12. 2011, č.k. 16C/67/2011-87 a zo 16. 1. 2012, č.k. 16C/67/2011-90 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 29. 12. 2011, č.k. 16C/67/2011-85 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 29. 12. 2011, č.k. 16C/67/2011-87 z r u š u j e . III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo 16. 1. 2012, č.k. 16C/67/2011-90 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I.: Napadnutým uznesením súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil odporcovi, aby sa zdržal scudzovania, darovania, zaťažovania právami tretej osoby, uzatvorenia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti, a to pozemku parc. č. 1968/13 o výmere 3742 m2 zapísanom na liste vlastníctva č. 2128, pre okres: Bratislava IV, obec: Bratislava IV- Mestská časť Lamač, katastrálne územie Lamač, vedenom na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, a súčasne, aby mu zakázal disponovať s prostriedkami na účte odporcu číslo 7000279808/8180 vedenom v Štátnej pokladnici, Radlinského 32, 810 05 Bratislava, do výšky jeho splatného záväzku voči navrhovateľovi, t.j. sumy 376.096,86 Eur, a to až do právoplatného skončenia konania a vymoženia dlžnej sumy navrhovateľom, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom vo veci samej vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 32Ro/1828/2011 sa navrhovateľ domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 376.096,86 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodané lieky. Súd poukázal na ust. § 102 ods. 1 a § 75 ods. 1, 2 a 8 O.s.p. s tým, že navrhovateľ neosvedčil a ani nepreukázal také skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že mu v dôsledku správania odporcu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia. Nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil obavu o zmarenie budúceho výkonu rozhodnutia v miere potrebnej na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa súdu len samotné tvrdenie, že odporca uhrádza neskôr splatné záväzky iných veriteľov neosvedčuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko ani prípadná úhrada neskôr splatných pohľadávok ešte automaticky neznamená, že sa znižuje majetok odporcu potrebný na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Podľa súdu prvého stupňa tiež neobstojí ani obava navrhovateľa založená na domnienke, že má dôjsť k transformácii odporcu na akciovú spoločnosť, resp. k inej forme prevodu práv a povinností odporcu na tretí subjekt. Vyslovená obava je hypotetická a nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd tiež poukázal na to, že bezprostredne hroziaca ujma musí mať reálnu podobu a musí byť zrejmé, že bez zásahu súdu s najväčšou pravdepodobnosťou k ohrozeniu výkonu rozhodnutia skutočne dôjde. Z návrhu však nijako nevyplýva, že by odporca podnikol nejaké protiprávne úkony, ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadného výkonu súdneho rozhodnutia alebo by sa akýmkoľvek spôsobom zbavoval svojho majetku alebo znižoval jeho hodnotu. Keďže navrhovateľ reálne neosvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a nepreukázal potrebu zabezpečenia výkonu rozhodnutia, a ani neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený ( t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy), súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. s tým, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, pretože mu žiadne nevznikli, a preto mu ich nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, nakoľko práve možný prechod práv ( zmena právnej formy ) je dôvodom na vydanie predbežného opatrenia za účelom zachovania istoty navrhovateľa, že nebude zmarený prípadný výkon rozhodnutia. Rovnako ako hypotetický, možno označiť predpoklad prvostupňového súdu, že k takejto zmene nedôjde, resp., že uvedenou zmenou nebudú dotknuté práva navrhovateľa. Má za to, že predbežné opatrenie má zamedziť zmareniu výkonu rozhodnutia práve v dôsledku takejto zmeny. Považuje za nelogické, aby počkal na zmenu právnej formy, ktorej súčasťou môže byť aj zmena majetkových pomerov odporcu, a následne uplatnil návrh na vydanie predbežného opatrenia na majetok, ktorý už v tej dobe nebude vo vlastníctve odporcu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal aj na konkrétne prípady exekučných konaní, v ktorých vystupuje ako oprávnený, a kde zriaďovateľom povinných bol zriaďovateľ odporcu v tomto spore, a tieto nie sú dodnes ukončené pre popieranie následníctva, prevzatia záväzku v rozsahu právoplatného rozhodnutia súdu, pre neexistenciu delimitačných protokolov, resp. pre nedostatok majetku na uspokojenie jeho nároku. Na základe uvedeného má za nesporné a zrejmé, že je oprávnená jeho obava, že po právoplatnom rozhodnutí súdu nebude možný výkon rozhodnutia v rozsahu, v akom mu nesporne prináleží, a práve vydaním predbežného opatrenia je možné ho zabezpečiť. Argumentáciu prvostupňového súdu, že neexistencia protiprávnych krokov = neexistujúca obava z nemožnosti výkonu právoplatného rozhodnutia súdu, považuje za neopodstatnenú. Prechod práv, resp. zmena zriaďovateľa, prípadne znižovanie majetku, nie sú protiprávne úkony. Cieľom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery tak, aby nebolo možné ani právne relevantným spôsobom znemožniť výkon súdneho rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa na uloženie povinností, resp. obmedzení uvedených v petite, postačuje objektívne preukázanie jeho práv ako vlastníka splatnej pohľadávky a následné objektívne preukázanie porušovania týchto jeho práv zo strany odporcu, ku ktorým dochádza priebežne, keď odporca uhrádza neskôr vzniknuté záväzky na úkor úhrad záväzkov voči navrhovateľovi. Ak nebudú dočasne upravené pomery účastníkov konania, bude odporcovi súdom umožnené takto konať až do doby, kedy dôjde k situácii ako v uvedených neukončených exekučných konaniach, čím dôjde k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vydať predbežné opatrenie v ním navrhovanom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom úpravy ust. § 74 O.s.p. je určenie podmienok, za ktorých možno nariadiť predbežné opatrenie. Jeho účelom je rýchla ( i keď dočasná ) úprava právnych pomerov účastníkov alebo zabezpečenia výkonu existujúceho ( hoci prípadne ešte nevykonateľného ) alebo očakávaného rozhodnutia, ale za predpokladu, že sa aspoň osvedčí danosť práva a nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, teda že sa zbytočne, nevhodne, či nad mieru potrebnú, nezasiahne do práv účastníka, príp. tretej osoby. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacími námietkami navrhovateľa dospel odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ dostatočne neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani to, že nenariadením predbežného opatrenia by mu hrozilo nebezpečie bezprostrednej ujmy. Neosvedčil existenciu takých skutočností, či už v dôsledku správania odporcu alebo v dôsledku iných skutočností ( napr. možná transformácia odporcu ), ktoré by bez vážnych pochybností viedli k záveru o nutnosti nariadenia predbežného opatrenia. Ani prípadná budúca transformácia odporcu nemôže byť sama o sebe takouto skutočnosťou. Predbežné opatrenie nie je prostriedkom na zachovanie istoty navrhovateľa, že nebude marený budúci výkon rozhodnutia; na zabezpečenie pohľadávky slúžia iné právne inštitúty. Keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite a v dostatočnej miere aj odôvodnil, a s týmto odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. K bodu II. a III.: Napadnutým uznesením z 29. 12. 2011, č.k. 16C/67/2011-87 súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť do 10 dní od doručenia uznesenia na účet súdu súdny poplatok za návrh na predbežné opatrenie vo výške 33,- Eur, s tým, že tento bol vyrubený podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Napadnutým uznesením zo 16. 1. 2012, č.k. 16C/67/2011-90, súd uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil na účet súdu súdny poplatok za odvolanie vo výške 33,- Eur, vyrubený podľa položky 1c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti týmto uzneseniam o vyrubení súdnych poplatkov podal v zákonom stanovej lehote obsahovo totožné odvolania navrhovateľ. Uviedol, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. je toto konanie oslobodené od platenia súdnych poplatkov, nakoľko účastníci konania vystupujú ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ( navrhovateľ ako držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckeho materiálu ) a predmetom sporu sú neuhradené záväzky odporcu za navrhovateľom dodané lieky a zdravotnícky materiál. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok zrušil. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacou námietkou navrhovateľa dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie oboch uznesení o poplatkovej povinnosti navrhovateľa, nakoľko tieto nemali byť vydané, keďže toto súdne konanie je podľa širšieho výkladu ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení zmien a doplnkov, konaním zo zákona oslobodeným od platenia poplatkov. Odporca zabezpečuje lieky a zdravotnícky materiál v zmysle § 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto právne vzťahy v takýchto konaniach súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd obe napadnuté uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. i ) O.s.p. zrušil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.