Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/242/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226568 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211226568.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom Práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - B. P., bytom P. XX, W., a otec - P. P., bytom P. XX, W., o návrhu na zníženie a zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P 35/2011-62 zo dňa 29.02.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D., nar. XX.XX.XXXX na sumu XXX € mesačne od 25.11.2011. Zročné výživné za obdobie od 25.11.2011 do 29.02.2012 vo výške XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným od marca 2012, pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C 180/2008-17 z 03.12.2008 v časti výroku o výživnom na maloletú Lauru. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na primerané zvýšenie výživného. K zmene pomerov došlo zvýšením bežných potrieb maloletej D. v súvislosti s jej vývojom, nakoľko za obdobie X rokov mal. D. narástla o XX cm, zvýšili sa jej náklady na ošatenie, obuv i stravu a tiež v súvislosti s prípravou na štúdium na strednej škole. Otec už v čase rozvodu bol stratový, keď bola schválená rodičovská dohoda, na základe, ktorej si plnil vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom po X.XXX,-Sk. V súčasnosti nemá inú vyživovaciu povinnosť. Určené výživné považoval súd prvého stupňa za primerané potrebám D. a primerané príjmu otca, pričom pri posudzovaní príjmu otca zdôraznil, že platenie výživného je prvoradou povinnosťou otca. Zročné výživné povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. O trovách konaniach rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s takto zvýšeným výživným, keď uviedol, že aj súčasnú sumu XXX € mesačne má problém platiť. Súd prvého stupňa neposudzoval jeho schopnosti a možnosti komplexne pri určení výšky výživného, nesprávne posúdil aj potreby maloletej. Poukázal na to, že matka maloletej do roku 2008 nikde nepracovala, XX rokov nezarábala a domácnosť živil on, taktiež do mája 2011 sa staral o obidve deti. Matka maloletej ho pripravila o bývanie, vystavila ho nebezpečenstvu väzobného stíhania, konanie o rozdelenie BSM nie je doposiaľ skončené. Tým, že súd vykonával dotazy na spoločnosti ohľadne jeho príjmu prišiel aj o potenciálne zárobky, ktoré mohol dokazovať, pretože u týchto firiem sa stal nevieryhodný. Poukázal na to, že minimálne má rodič prispievať na dieťa 30% zo sumy životného minima, pričom on si takúto povinnosť plní. Súd prvého stupňa nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav na základe čoho vo veci nesprávne rozhodol, preto žiadal vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že jej zárobok bol uvedený správne, keďže pracuje v štátnej správe a jej zárobok bol potvrdený zo mzdovej učtárne. Nemyslí si, že suma XXX € na maloletú na mesiac je nadhodnotená, keďže dcéra má XX rokov, končí základnú školu, od septembra sa zvýšia jej výdaje nástupom na strednú školu. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, taktiež otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Skutočnosti, ktoré otec v odvolaní spomína sa týkajú času minulého, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver, rozhodnutie aj správne právne posúdil. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. S námietkami otca uvedenými v odvolaní sa nestotožnil odvolací súd, otec v odvolaní poukazoval na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že skutočnosti, ktoré otec v odvolaní spomína sa netýkajú rozhodného obdobia pre posúdenie vyživovacej povinnosti, keď podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine pre posúdenie zmeny vyživovacej povinnosti je rozhodujúca zmena pomerov, čo je hmotnoprávna podmienka zmeny vyživovacej povinnosti. Skúmanie otcom namietaných skutočností v minulosti by znamenali reparáciu súdneho rozhodnutia, čo nie je prípustné. Nemožno nechať bez povšimnutia, že maloletá je blízko veku dospelosti, úmerne tomu rastú aj jej náklady a výživné, ktoré bolo súdom prvého stupňa stanovené je skôr v dolnej hranici výživného. Odvolanie otca pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa v danom prípade nie je možné použiť, pretože nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že nie je spôsobilý si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a nájsť si prácu, ktorá mu zabezpečí taký príjem, aby vyživovaciu povinnosť plniť mohol. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, vyplýva zo zákona a túto si musí plniť rodič aj na úkor svojich potrieb. I pri takto určenom výživnom ostane na matke plnenie vyživovacej povinnosti vo väčšej miere, keď sumu ktorú matka vyčíslila na maloletú nemožno považoval v žiadnom prípade za nadhodnotenú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.