Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoE/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211228024 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211228024.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, Holíč proti povinnému: C. Z., XX. XX. XXXX, bytom K. č. XX, I., o vymoženie pohľadávky 2.847,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 12. 2011 č. k. 37Er/2382/2011-8 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 12. 2011 č. k. 37Er/2382/2011-8 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora O.. Z. O. zo dňa 25. 11. 2011, sp. zn. EX 2123/2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. X. D. dňa 20. 04. 2011, sp. zn. PEC-AP 153/2011. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 08. 12. 2008 súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom vychádzal z vnútroštátnej úpravy spotrebiteľského práva v kontexte s právom Európskej únie, a to predovšetkým Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica). Poukázal na znenie čl. 6 ods. 1, čl. 2, písm. a, čl. 3 ods. 1, 3 Smernice ako aj jej prílohu ods. 1, písm. q/ a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že konajúci rozhodca absolútne opomenul aplikáciu príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že povinnej ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú ustanovenia Obč. zákonníka a Smernice. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore s ust. § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zákonníka a ustanoveniami Smernice. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie spolu s trovami exekúcie. Uviedol, že povinná dobrovoľne uzavrela s oprávneným úverovú zmluvu, pričom na povinnú pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Oprávnený sa tiež domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k neprávnej transpozícii ustanovenia Smernice do ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Smernica podľa neho nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou v tom - ktorom príslušnom štáte. Uviedol, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Na základe uvedeného oprávnený konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora O. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri preskúmavaní súladu exekučného titulu so zákonom súd zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok zo dňa 20. 04. 2011, sp. zn. PEC-AP 153/2011, vydaný rozhodcom O., kde zistil, že podľa formulácie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oboma stranami v rámci úverovej zmluvy, všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred rozhodcom menovaným zo zoznamu rozhodcov publikovaného na nižšie uvedenej webovej adrese, pričom tento rozhodca bude postupovať podľa rozhodcovských a poplatkových pravidiel publikovaných na internetovej stránke http:/www.iudicium.sk. Pravidlá sú k nahliadnutiu taktiež na adrese rozhodcu. Rozhodca bol riadne menovaný z vyššie uvedeného zoznamu a túto funkciu prijal. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola uzatvorená v rámci úverovej zmluvy, používanej oprávneným v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako formulárová zmluva v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, mal za to, že táto nebola dohodnutá individuálne, a teda klient ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť, pričom v prípade prijatia zmluvy bol spotrebiteľ nútený súhlasiť aj s dodávateľom vopred pripraveným obsahom rozhodcovskej doložky a podrobiť sa tak rozhodnutiu vybraného rozhodcu s tým, že jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Odvolacia námietka oprávneného, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom na povinného pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiadny nátlak neobstojí z dôvodu, že i keď spotrebiteľ podpísal tzv. formulárovú zmluvu s podmienkami v nej uvedenými, neznamená to, že výslovne s nimi súhlasil, v takomto prípade sa totiž vyžaduje, aby z iných skutočností, okolností, za ktorých bola zmluva podpísaná, bolo zrejmé, že spotrebiteľ o podmienke, ktorá má inak charakter neprijateľnej podmienky vedel a nemal k nej výhrady a v prípade, že by tieto výhrady mal, mal aj možnosť dosiahnuť ich zmenu. O taký prípad pôjde napr. vtedy, ak bola spotrebiteľovi vyjadrením vo formulárovej zmluve výslovne poskytnutá alternatíva, aby uviedol, či v prípade sporu súhlasí s prejednaním veci na rozhodcovskom súde, alebo žiada prejednanie veci pred všeobecným súdom. Individuálne dohodnutú podmienku je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernica“), vyjadreným v jej čl. 3 ods. 2, podľa ktorého „podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“ Skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že dodávateľ - oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Len sotva možno uveriť, že dodávateľ už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných úverových podmienok. Dôkazným bremenom preukázania individuálneho dojednania inak neprijateľnej podmienky spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o oboznámení spotrebiteľa s obsahom zmluvy pred jej uzavretím a o jeho možnosti ovplyvniť obsah zmluvy, je zaťažený zásadne dodávateľ, čo je v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 už aj výslovne uvedené. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. V tomto smere odvolací súd rešpektujúc eurokonformný výklad smernice predovšetkým bral zreteľ na čl. 8 smernice, podľa ktorého „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“ Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, „príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé“. „Neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“ je pritom podmienkou vyjadrenou v prílohe smernice ods. 1 písm. q/. Pokiaľ okresný súd dôvodil neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúcou z § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a spočívajúcou v tom, že od spotrebiteľa sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, treba uviesť, že táto neprijateľná podmienka bola výsledkom novely Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 01. 2008. V tomto zmysle je preto rozhodnutie okresného súdu do istej miery založené na retroaktivite zákona, avšak táto čiastočná nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nemá vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka pritom obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že aj v čase pred uvedenou novelizáciou Občianskeho zákonníka mala smernica (aj stále má) i tzv. nepriame účinky a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Na margo smernice odvolací súd poukazuje na to, že ide o vzorový zoznam, a preto aj keby podmienku pod písm. q/ smernica neobsahovala, nemuselo by to mať praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý nie je týmto okruhom neprijateľných podmienok striktne viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je pre rozpor s uvedenými zákonnými ustanoveniami i dobrými mravmi, neprijateľnou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný, pričom uvedené má za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul, ktorého vydanie je výsledkom takéhoto konania je v rozpore so zákonom a z dôvodu nevykonateľnosti je nespôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.