Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202287 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212202287.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Čerešňové, spol. s r. o., Bzovícka č. 28, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. E., bytom A.F. Č.. X, B., 2/ T. E.L., B. A. Č.. X, B., o nariadenie predbežného opatrenia na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo 14. marca 2012, č. k. 15C 28/2012 - 30, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zložiť 10.000,- eur do úschovy súdu a zároveň ktorým by súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou peňažnou sumou do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C 28/2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 až § 77 O. s. p. a vecne tým, že v uvedenom prípade absentuje priama spojitosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej. Súd prvého stupňa uviedol, že predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania o návrhu vo veci samej, čo znamená, že opodstatnenosť predbežného opatrenia je teda priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví predbežným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe návrhu na začatie konania vo veci samej a preto je súd povinný skúmať, či je medzi navrhovanou úpravou požadovanou v predbežnom opatrení a návrhom vo veci samej priama súvislosť, t. j. či sa rozhodnutím o návrhu na začatie konania bude môcť vyriešiť sporný nárok, ktorému má predbežné opatrenie poskytnúť dočasnú ochranu. Ak by takáto spojitosť absentovala, nie je už len z tohto dôvodu daný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa mal za to, že poskytnutie dočasnej ochrany navrhovateľovi nariadením predbežného opatrenia z dôvodu jeho obavy, že odporcovia 1/ a 2/ spotrebujú ním uhradenú prvú časť kúpnej ceny nemá priamu súvislosť s predmetom konania vo veci samej, keď nariadením predbežného opatrenia v znení navrhovanom navrhovateľom by sa totiž nijakým spôsobom neposkytla ochrana právam navrhovateľa v konaní vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu vyhovel. Uviedol, že účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Mal za to, že dostatočne odôvodnil obavu z ohrozenia vzniku bezprostrednej ujmy tým, že odporcovia robia faktické a právne úkony, ktorým sťažujú, resp. z ich strany dochádza k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia a to tým, že hneď ako sa dozvedeli, že 6. 2. 2012 bola podaná žaloba o neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve tak mu zaslali list, v ktorom mu oznámili, že odstupujú od zmluvy o budúcej zmluve podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a podľa § 580 Obč. zák. si započítavajú pohľadávku navrhovateľa voči odporcom v sume 10.000,- eur, čo je podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dostatočný dôvod, že odporcovia robia všetky možné úkony, ktoré smerujú k získaniu majetkového prospechu a tým neoprávnene disponovať s navrhovateľom zloženou prvou časťou kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur a z tohto dôvodu má navrhovateľ jasne preukázané, že je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený ako aj že navrhovateľovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy v dôsledku insolventnosti odporcov. Namietal, že nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť žiadnym spôsobom, ktorým by súd neprimerane zasahoval do právnych vzťahov účastníkov konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 57/97. Uviedol, že súd prvého stupňa nepochopil, že nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej, teda, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie. Taktiež uviedol, že odporcovia zmenšujú svoj majetok, keď realizujú predaj svojho domu, teda je tu veľká obava z toho, že po predaji nebudú mať peniaze na vrátenie zálohy v sume 10.000,- eur, čím ďalším faktickým a právnym úkonom urobeným odporcami preukázal obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia. Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť preto zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa žalobou z 3. 2. 2012, doručenou súdu 6. 2. 2012 domáha určenie neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na tom skutkovom základe, že uzavrel s odporcami 30. 9. 2011 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok, že budúci predávajúci (odporcovia) uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim (navrhovateľom), predmetom ktorej bude predaj nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/XX o výmere 175 m2 - záhrada, parc. č. XXXXX/XXX o výmere 88 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, zapísané na LV č. XXX, k. ú. K.. V zmysle čl. II bod 2.1 bola v deň podpisu zmluvy zaplatená prvá splátka - časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur, ktorá bola zložená do úschovy spoločnosti Dominant Real, spol. s r. o., ktorá pre budúcich predávajúcich (odporcov) sprostredkovala predaj nehnuteľnosti, ako rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že odporcovia listom z 8. 2. 2012 od zmluvy o budúcej zmluve odstúpili a zároveň oznámili navrhovateľovi, že preddavok na kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur si podľa § 580 Obč. zák. započítavajú ich pohľadávkou voči navrhovateľovi z titulu zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur podľa čl. I bod 1.4 zmluvy o budúcej zmluve. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že v danom prípade navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie nemá vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o žalobe a teda absentuje priama spojitosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a žalobou. Predbežným opatrením sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zložiť 10.000,- eur do úschovy súdu, pričom žalobou sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Je teda zrejmé, že suma 10.000,- eur nie je predmetom konania vo veci samej, nemá vzťah ku konaniu o žalobe a teda vzťah, ktorý by sa predbežným opatrením upravil, by nebol vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby. Okrem toho, odvolací súd je toho názoru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z toho, že navrhovateľ sa môže proti odporcom domáhať priamo vrátenia preddavku na kúpnu cenu 10.000,- eur s tým, že v takomto konaní by súd (ne)platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve riešil ako predbežnú otázku. Uvedená zmluva totiž nebola (a ani nemohla byť) vložená do katastra nehnuteľností. Keďže navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., v konaní vo veci samej nemôže byť úspešný a jeho nárok uplatnený návrhom na začatie konania preto nemožno považovať za osvedčený. Vzhľadom na to neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil. V rozhodnutí o veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia (§ 145 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.