Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204210 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212204210.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa NARKS - INFOSERVIS a.s., Mierová 56, Bratislava, IČO: 35 811 218, práv. zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, proti odporcom X/ K.. R. S., Š. I. Č. C., W. XX.XX.XXXX, F. Z. XX, F., Č. C. E. X/ K.. K. C., T.., Š. I. Č. C., W. XX.XX.XXXX, F. V. Q.Š. XXX, T., Č. C., o určenie neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/42/2012-41 zo dňa 15. marca 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/42/2012-41 zo dňa 15. marca 2012 mení tak, že: 1. odporcovi v 1. rade sa zakazuje, aby so svojím obchodným podielom vo výške 50 %, ktorý nadobudol od dlžníka na základe zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Diadema SK s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 45 676 852 akýmkoľvek spôsobom nakladal - aby ho previedol na iné osoby, scudzil, podieľal sa ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručil ním alebo zriadil k nemu právo tretej osoby; 2. odporcovi v 2. rade sa zakazuje, aby so svojím obchodným podielom vo výške 50 %, ktorý nadobudol od dlžníka na základe zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Diadema SK s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 45 676 852 akýmkoľvek spôsobom nakladal - aby ho previedol na iné osoby, scudzil, podieľal sa ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručil ním alebo zriadil k nemu právo tretej osoby - a to všetko do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 27.02.2012, ktorý bol na súd doručený dňa 02.03.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi dlžníkom ako prevodcom a odporcami v 1. a 2. rade ako nadobúdateľmi obchodného podielu, na základe ktorej dlžník na odporcu v 1. rade previedol obchodný podiel v spoločnosti Diadema SK vo výške 50 % a na odporcu v 2. rade obchodný podiel v spoločnosti Diadema SK vo výške 50 %, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nariadenia predbežného opatrenia zakazujúceho odporcom nakladať s ich obchodnými podielmi v spoločnosti Diadema SK, ktoré nadobudli od dlžníka na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, a ďalej, aby im zakázal tieto obchodné podiely previesť na iné osoby, scudziť ich, podieľať sa nimi na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručiť nimi alebo zriadiť k ním právo tretej osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe. Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil s poukazom na § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom k splneniu predpokladu existencie vymáhateľnej pohľadávky uviedol, že v roku 2005 s dlžníkom uzatvoril zmluvu o spolupráci týkajúcu sa vývoja a prevádzky internetového portálu. Vzájomné nezhody, ktoré medzi navrhovateľom a dlžníkom vznikli, sa pokúsili vyriešiť uzatvorením dohody o urovnaní zo dňa 26.02.2012 podľa § 585 slovenského Občianskeho zákonníka. Z dôvodu porušenia dohody o urovnaní podal dlžník na žalobcu žalobu zo dňa 8.12.2010 na Medzinárodnom rozhodcovskom súde Hospodárskej komory Rakúska o zaplatenie 250.000,- eur. Následne si aj navrhovateľ z dôvodu porušenia iných ustanovení dohody o urovnaní uplatnil svoje nároky voči dlžníkovi vzájomnou žalobou na rozhodcovskom súde, v rámci ktorej požaduje od dlžníka zaplatenie 500.000,- eur s príslušenstvom. Vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa je voči pohľadávke dlžníka o 250.000,- eur vyššia a navrhovateľ za daných okolností vystupuje v pozícii veriteľa. Rozhodcovský súd ku dňu podania odporovacej žaloby nerozhodol ani o jednom z uplatnených nárokov, a teda nejde o pohľadávky majúce povahu judikovaného práva. K existencii ukracujúceho právneho úkonu dlžníka navrhovateľ uviedol, že dlžník je zahraničnou právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Plzni. Spoločníkmi dlžníka sú odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí sú zároveň aj členmi jeho štatutárneho orgánu. Rozhodnutím dlžníka zo dňa 23.11.2011 ako jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti Diadema Sk, došlo k rozdeleniu obchodného podielu v spoločnosti Diadema SK a k udeleniu súhlasu s jeho prevodom na odporcov. Uzavretím zmluvy sa každý z odporcov stal majiteľom obchodného podielu v spoločnosti Diadema SK o veľkosti 50 %. Uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu dlžníka s odporcami, ktorí sú členmi jeho štatutárneho orgánu a zároveň spoločníkmi, objektívne došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka na úkor jeho veriteľa - navrhovateľa. Tento právny úkon, ktorým sa dlžník úmyselne a vedome zbavil svojho kredibilného majetku má za následok podstatné sťaženie, či dokonca znemožnenie dosiahnutia uspokojenia pohľadávky navrhovateľa z prevedeného majetku dlžníka, ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči dlžníkovi v rozhodcovskom konaní. Ak dlžník za prevod obchodného podielu získal od odporcov nejaké protiplnenie, zrejme finančné prostriedky, tie nepredstavujú trvalú hodnotu. Podľa navrhovateľa teda existuje reálne riziko, že do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu prostriedky získané predajom obchodného podielu dlžník minie, čím podstatne obmedzí alebo dokonca úplne zmarí uspokojenie žalobcu z tohto majetku. S prihliadnutím na spriaznenosť účastníkov právneho úkonu, nie je vylúčené, že k prevodu obchodného podielu došlo bezodplatne alebo išlo len o fiktívnu úhradu nezodpovedajúcu reálnej hodnote prevedeného obchodného podielu. Navrhovateľ preto uskutočnený právny úkon nepovažuje za ekvivalentný. Navrhovateľ už v rozhodcovskom konaní vyslovil pochybnosť o kredibilite dlžníka, preto pred rozhodcovským súdom podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa snažil dosiahnuť kumulovanie finančných prostriedkov do notárskej úschovy. V návrhu argumentoval tým, že dlžník je malá spoločnosť, ktorej základný kapitál predstavuje 200.000,- CZK. Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, ktorý pri spoločnostiach s najnižším zákonom požadovaným imaním nie je veľký. Keďže nárok navrhovateľa uplatnený v rozhodcovskom konaní predstavuje niekoľko násobne vyššiu sumu ako je základné imanie dlžníka, má navrhovateľ dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v rozhodcovskom konaní by mohlo byť podstatne sťažené alebo úplne zmarené uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V súčasnosti je hrozba dlžníkovej insolventnosti o to väčšia, že k redukcii jeho majetku, ktorá nastala v dôsledku prevodu obchodného podielu, došlo v priebehu rozhodcovského konania. Z uvedeného podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva úmysel dlžníka zbaviť sa hodnoty, z ktorej by mohla byť uspokojená vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa. Dôvodnosť predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že zákon uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu umožňuje len proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, t.j. v danom prípade odporcom. Proti tretím osobám možno toto právo uplatniť len vtedy, ak by im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi, Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by sa odporcovia rozhodli obchodný podiel ďalej previesť na tretie osoby a zamlčali by existenciu skutočností odôvodňujúcich odporovateľnosť, navrhovateľ by voči týmto osobám už nemohol uplatniť právo odporovať tomuto právnemu úkonu. Výsledkom úspešného uplatnenia odporovacej žaloby je, že úkon, ktorému navrhovateľ úspešne odporoval, je právne neúčinný a navrhovateľ bude môcť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky, z toho čo odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. V prípade prevodu obchodného podielu by sa podstatne sťažilo uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, a tým by bol ohrozený aj výkon samotného rozhodnutia, čo by navrhovateľovi mohlo spôsobiť ťažko napraviteľnú majetkovú ujmu. Tento stav podľa navrhovateľa zároveň odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie navrhovateľ považuje za primerané, nakoľko potenciálna ujma spôsobená odporcom dočasným obmedzením ich práva nakladať s obchodným podielom je porovnateľná s ujmou spôsobenou navrhovateľovi prevodom obchodného podielu na tretie osoby a sťažením, resp. znemožnením uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Súd prvého stupňa posúdil návrh navrhovateľa podľa ust. §§ 74 ods. 1, 75 ods.2, 76 ods. 1 písm. f/ a 102 ods. 1 O.s.p. a riešil i otázku právomoci súdu konať vo veci. Právomoc súdu na konanie vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je daná v zmysle článku 31 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, z ktorého vyplýva, že súdom členských štátov možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku štátu, aj keby podľa nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že predbežné opatrenie súd môže nariadiť pred začatím konania alebo počas konania vo veci samej, a to z dvoch dôvodov. Jedným je nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov konania, druhým je potreba zabezpečenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mohol byť ohrozený. V oboch prípadoch súd skúma, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. či navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a potrebu jeho naliehavej dočasnej úpravy s tým, že navrhovaným opatrením sa medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nezvratný právny stav ani sa ním nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv účastníkov konania. Potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania je naliehavá, ak navrhovateľ osvedčí existenciu nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej právam niektorého z účastníkov konania, ktoré je bezprostredné a konkrétne. Navrhovateľ v predmetnom prípade neosvedčil existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vedie spor o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, právnemu úkonu ktorého návrhom vo veci samej mieni odporovať, avšak nárok, ktorý by v prípade úspechu v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu, chcel prípadne uspokojiť aj z obchodných podielov prevedených na odporcov, mu zatiaľ nebol právoplatne priznaný. Hoci neexistencia vykonateľného súdneho rozhodnutia nie je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nebolo ani osvedčené, že podľa stavu rozhodcovského konania možno v dohľadnej dobe očakávať vynesenie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Navrhovateľov nárok na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej vzájomným návrhom v rozhodcovskom konaní tak nemožno považovať za osvedčený. Ďalej uviedol, že konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha odporovateľnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, zatiaľ nie je v štádiu, v ktorom by bolo možné predpokladať, že v dohľadnej dobe dôjde k rozhodnutiu vo veci samej, a preto obava zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia je predčasná. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a teda z jeho návrhu nie je zrejmá ani potreba naliehavej úpravy právnych vzťahov účastníkov konania. Z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, akým spôsobom odporcovia nakladajú so svojimi obchodnými podielmi v spoločnosti Diadema SK a navrhovateľ ani nepoukazuje na žiadne konkrétne konanie zo strany odporcov naznačujúce ich snahu o zbavenie sa obchodných podielov za účelom znemožnenia uspokojenia budúcej možnej pohľadávky navrhovateľa. Celá konštrukcia odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je v rovine hypotetických úvah navrhovateľa, keď na základe výšky základného imania svojho potenciálneho budúceho dlžníka predpokladá jeho nemajetnosť a od toho odvodzuje potrebu uspokojenia svojej budúcej pohľadávky tým, čo z dlžníkovho majetku ušlo odporovateľným právnym úkonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nie sú dané dôvody pre úvahu súdu o predčasnosti obavy navrhovateľa zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, pretože pokiaľ by odporcovia previedli obchodný podiel na tretie osoby, navrhovateľ sa to môže reálne dozvedieť až po zápise do obchodného registra, a už vtedy by bola ochrana jeho práv oneskorená, a teda neúčinná. Zdôraznil, že zo strany odporcov ide o spriaznené osoby s dlžníkom, čo súd prvého stupňa nevzal vôbec do úvahy a ani skutočnosť, že dlžník sa zbavuje svojho kredibilného majetku práve v čase, keď sa proti nemu vedie rozhodcovské konanie. Je toho názoru, že sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré je podľa jeho názoru primerané a dočasné a vzhľadom na možnosť ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia jedine možné a nevyhnutné. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade (napriek tomu, že napadnuté uznesenie im súdom doručené nebolo, nakoľko návrh navrhovateľa bol zamietnutý) a navrhli napadnuté uznesenie zrejme potvrdiť. Vo svojom vyjadrení namietali jednak miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu s ohľadom na skutočnosť, že sú štátnymi občanmi Českej republiky, pričom poukázali na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.11.2000, podľa ktorého nie je možnosť založiť príslušnosť konajúceho súdu v Slovenskej republike. K veci samej uviedli len toľko, že ani spoločnosť Diadema Software s.r.o., ani oni samotní nemajú voči navrhovateľovi žiadny záväzok. Taktiež zdôraznili, že nevykonali žiadny úkon, ktorý by skracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z predbežnej povahy tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, tak ako to správne konštatoval súd prvého stupňa. Osvedčené majú byť len základné skutočnosti potrebné pre vyvodenie pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Odvolací súd je po prejednaní veci toho názoru, že navrhovateľ listinnými dôkazmi založenými v spise preukázal dôvodnosť svojho žalobného nároku a tiež potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Preukázal, že s dlžníkom Diadema Software s.r.o. Plzeň, ČR vedie spor na medzinárodnej arbitráži v Rakúskej republike, že tento dlžník previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti Diadema SK s.r.o., Bratislava na svojich spoločníkov, teda na spriaznené osoby, v dôsledku čoho podal navrhovateľ odporovaciu žalobu a súčasne návrh na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesene súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 223 ods. 1 a § 145 ods. 1 O.s.p.). K námietke odporcov o nedostatku právomoci slovenského súdu (nimi namietanej miestnej nepríslušnosti) odvolací súd uvádza, že nie je správna a poukazuje na zdôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení. Právomoc slovenského súdu je daná aj podľa § 37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pretože odporcovia - štátni občania Českej republiky majú na území Slovenskej republiky majetok, nakoľko sú spoluvlastníkmi spoločnosti založenej a zapísanej v Slovenskej republike. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.