Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212208585 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212208585.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: P.. G. F., A.. XX.XX.XXXX, S. Č. W. O. J.. Č.. XX, F., proti odporcovi: H. F., A.. XX.XX.XXXX, W. J.. F. Č.. XX, W., o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. septembra 2012, č. k. 27P/85/2012-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal určiť vyživovaciu povinnosť odporcu v sume 300,- eur mesačne a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vecne nesplnením zákonných podmienok pre určenie vyživovacej povinnosti odporcu (syna navrhovateľa) z dôvodu, že navrhovateľ si od roku 1988 neplnil voči nemu riadne svoje rodičovské povinnosti, neprispieval primerane na jeho výživu, spôsobom svojho života mu nebol vzorom a preto priznanie výživného navrhovateľovi, ktorý je doposiaľ schopný v obmedzenom rozsahu vykonávať zárobkovú činnosť od odporcu, ktorý má dve vyživovacie povinnosti a s rodinou je aktuálne odkázaný na pomoc svojej matky, by odporovalo dobrým mravom. Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd právne neodôvodnil a vecné odôvodnenie spočíva v tom, že o nich rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že v konaní úspešný odporca si náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, z obsahu ktorého vyplýva (§ 41 ods. 2 O.s.p.), že navrhuje pravdepodobne napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu, že je invalidný dôchodca a jeho príjem predstavuje sumu 251,60 eur mesačne, nie je schopný pracovať, nakoľko mu to jeho zdravotný stav nedovoľuje a odkedy odporca (jeho syn) urobil nehorázne veci, je liečený na psychiatrii. Namietol nepravdivosť výpovede odporcu a jeho bývalej manželky, z dôvodu ktorého navrhol ich v priebehu odvolacieho konania opätovne vypočuť. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu s rozhodnutím prvostupňového súdu stotožňuje. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné sa samy živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku, majetkového prospechu aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje vylúčnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii podobne, ako napríklad ustanovenia o dedičskom práve (potomkovia ako neopomenuteľní dedičia, I. dedičská skupina) a preto tak, ako zákon ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé sa živiť, ukladá povinnosť, postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Návrh na určenie výživného rodičovi môže súd zamietnuť, aj keď sú inak splnené podmienky pre priznanie nároku, a to voči dieťaťu, u ktorého by pri uložení povinnosti platiť výživné vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2, ako je to v posudzovanej veci), pričom takáto situácia môže nastať ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. Primeranosť výživy znamená, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby a preto výživou treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb (tzv. výživa v užšom zmysle), ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb - bývania, zdravotného stavu, kultúry a pod., pričom dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnú úrovňou. Právo nie je možné priznať, ak rodič má zabezpečené svoje potreby v primeranej miere, avšak jeho životná úroveň je omnoho nižšia, než na akú bol zvyknutý z minulosti, alebo ako je životná úroveň jeho dieťaťa, keďže neplatí, že rodič má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho dieťaťa. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a zároveň z dôvodu, že si právo na ich náhradu neuplatnil- Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.