Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/645/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212212765 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212212765.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L. I., V., D.. J. V. Č.. X, zastúpený JUDr. Martinom Vasiľom, advokátom, Košice, Nerudova č. 14 proti odporcovi: Y. T., V., Š. Č.. X, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 16 C 160/2012 - 25 zo dňa 18.6.2012 rozhodol r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že odkladá vykonateľnosť rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s. r. o. so sídlom Bratislava, Krížna č. 56, sp. zn. 51/03/12 zo dňa 26.4.2012. Rozhodol tak podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Uviedol, že zákon neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by obligatórne mali byť zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Má za to, že dôvodnosť takto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejednávanej veci. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodcu Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court s. r. o., sp. zn. 51/03/12 zo dňa 26.4.2012. Nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa o ohrození existencie jeho rodiny. Navrhovateľ je vlastníkom bytu v obci Humenné a je aj vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Krajský súd ako súd odvolací § 10 ods. 1 O. s. p. vec preskúmal a prejednal v zmysle § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dáva explicitne súdu možnosť, za splnenia podmienky upravenej v ods. 1 cit. ustanovenia, odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia avšak týmto rozhodnutím neneguje vlastnosti právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené právne istoty. Cieľom je predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia. Zákon č. 244/2002 Z. z. v § 40 ods. neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré môže súd odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd preto skúmal, či samotný žalobný návrh po formálnej stránke spĺňa zákonom stanovené predpoklady pre ďalšie pokračovanie v konaní. Z návrhu je nesporné, že navrhovateľ sa domáha, aby súd v celom rozsahu zrušil rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56, sp. zn. 51/03/12 zo dňa 26.4.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný včas a navrhovateľ je aktívne legitimovaný. Ďalej hodnotil dôvody, pre ktoré bolo potrebné povoliť odklad vykonateľnosti. Analogicky s ustanovením § 233 O. s. p. odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je opatrením výnimočným, keďže sa ním zasahuje do nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, čím sa v podstate narúša zásada právnej istoty. Na druhej strane sa navrhovateľ v predmetnom konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože sa domnieva, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zistenie týchto skutočností môže mať za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na výšku sumy a príslušenstva priznanú rozhodcovským rozsudkom vo vzťahu k navrhovateľovi a k podnikateľskej činnosti odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že neodkladné vykonanie exekúcie voči navrhovateľovi by viedlo k nepriaznivým dopadom na navrhovateľa. Výkonom exekúcie vo vzťahu k navrhovateľovi by došlo k vytvoreniu stavu, ktorý by v prípade neskoršieho zrušenia rozhodcovského rozsudku s najväčšou pravdepodobnosťou už nebolo možné zvrátiť. V záujme zamedzenia vzniku tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Ak prvostupňový súd pri posudzovaní uplatneného nároku volil fakultatívnu možnosť odkladu vykonateľnosti, pridŕžajúc sa podmienky predpokladanej v § 40 ods. 1 písm. c) nie je možné jeho postupu nič vytknúť, pretože nedošlo k porušeniu predpisov na vec sa vzťahujúcich. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia plní obdobnú funkciu, ako plní predbežné opatrenie. Aj v tomto prípade má súd možnosť rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Odkladom vykonateľnosti rozhodnutia sa dočasne upravujú pomery medzi účastníkmi konania. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. S námietkou odporcu uvedenou v odvolaní, že nie je pravda, že je ohrozená existencia navrhovateľa a jeho rodiny z dôvodu, že je vlastníkom bytu v bytovom dome a je vlastníkom hnuteľností väčšej hodnoty, nie je možné súhlasiť. Z predloženého Listu vlastníctva nie je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ - nie sú tu uvedené identifikačné znaky, ktoré by jednoznačne preukazovali, že ide o vlastníctvo navrhovateľa a rozdielna je aj adresa a pokiaľ ide o hnuteľné veci, neboli predložené odporcom žiadne dôkazy o tvrdení, že navrhovateľ takého hnuteľné veci vlastní. Ako odvolací súd uviedol vyššie cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, teda dočasne upravuje pomery medzi účastníkmi konania. Pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. je predpoklad, že v danej veci bola podaná žaloba podľa § 40 ods. 1 písm. a) až j) zák. č. 244/2002 Z. z.. Táto podmienka bola splnená. Navrhovateľ podal žalobný návrh. Ak sa teda súd prvého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi žalobného návrhu, ďalšie dôvody nemusí uvádzať ( analógia §76 ods. 4 O. s. p.). Základným účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je ochrana toho, kto jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Súd prvého stupňa vydaním rozhodnutia o odklade vykonateľnosti skúmal otázku základných práv oboch účastníkov konania. Odloží vykonateľnosť rozhodnutia, ak by sa jej neodložením zmaril účel, ktorý je sledovaný žalobným návrhom. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.