Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/402/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304119536 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304119536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Jana Vlčková , v právnej veci navrhovateľky: I. V., štátna občianka SR, bydliskom Y. XX, XXX XX J., proti odporcom: v 1. rade C. C., štátny občan SR, bydliskom C. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Kmecom, M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou a v 2. rade C.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bydliskom Y. XX, XXX XX J., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Ú. G. D. E. S. O. E. J., o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28C 24/2008-283 zo dňa 29. júna 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29. júna 2011 určil, že C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, je otcom maloletej B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J., z matky I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J.. Súd zveril maloletú B. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, ktorá bude maloletú tiež zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od 01.07.2011 výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Odporcovi zročné výživné za obdobie od 13.08.2004 do 30.06.2011 vo výške 16.024,65 eur povolil splácať po 150,- eur mesačne vždy do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala o určenie otcovstva jej dcéry B., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že dňa 01.05.2000 mala s odporcom v 1. rade sexuálny pomer, následkom ktorého otehotnela, ktorú skutočnosť odporcovi v 1. rade aj oznámila a on jej navrhol interrupciu, ako aj jej financovanie. Keď to odmietla, odmietol mať s dieťaťom čokoľvek spoločné a viac sa nestretli. Po narodení maloletej navrhovateľka odporcovi v 1. rade oznámila, že po narodení maloletej sa navrhovateľka odporcovi v 1. rade ozvala, ale on jej oznámil, že s dieťaťom nechce mať nič spoločné. Zároveň navrhovateľka uviedla, že odporca v 1. rade si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Navrhovateľka žiadala výživné spätne od narodenia maloletej a to vo výške 3.700,- Sk od 19.01.2001 s tým, že žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, tiež aby ju zastupovala a spravovala jej majetok. Na základe vykonaného dokazovania potvrdeného znaleckým posudkom znalkyne z odboru genetiky (analýza DNA) mal súd preukázané, že odporca v 1. rade je otcom maloletej Lucie a v zmysle záverov vykonaného dokazovania rozhodol tak, že určil, že odporca v 1. rade je otcom maloletej B., nar. XX.XX.XXXX. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú osobne stará, v dôsledku čoho prihliadol súd na jej osobnú starostlivosť o maloletú v súvislosti s ktorou neboli zistené žiadne nedostatky a tiež prihliadol na citové väzby maloletej a vývinové potreby. Zároveň súd rozhodol, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Styk odporcu v 1. rade k maloletej súd neupravil vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej sa na stretávaní osobne dohodnú. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletú za obdobie od 13.08.2004 do 31.12.2007 súd vychádzal z príjmov odporcu v 1. rade a výdavkov maloletej, keď mal preukázané, že otec maloletej má preukázaný príjem 1.000,- eur mesačne, súd vychádzal z daňového priznania, z ktorého vyplýva, že odporca mal nulovú daňovú povinnosť, keďže mal väčšie výdavky ako príjmy a súd bol toho názoru, že náklady odporcu ako manažéra pracujúceho v gastronómii boli minimálne, preto popri mesačných príjmoch súd nezohľadnil žiadne výdavky odporcu v 1. rade, z príjmu 1.000,- eur mesačne bolo preto primerané výživné vzhľadom na potreby maloletej a osobnú starostlivosť navrhovateľky v období od 13.08.2004 do 31.12.2007 mesačne vo výške 400,- eur. Zročné výživné za uvedené obdobie, teda za 37,5 mesiaca po 400,- eur mesačne predstavuje výšku 15.000,- eur. Vyživovaciu povinnosť za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2011 súd určil vo výške minimálneho výživného v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, keď zohľadnil, že odporca v 1. rade je aktuálne nezamestnaný a teda nemá žiaden príjem a vzhľadom na svoj vek nemá toľko príležitostí vykonávať zárobkovú činnosť, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2011 za 42 mesiacov je vo výške 1.042,65 eur. Výživné za obdobie od 01.07.2011 súd určil v rovnakej výške ako za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2011, pretože odporca v 1. rade nemá stály príjem a vzhľadom na vek, napriek svojej kvalifikácii a pracovných skúseností má obmedzené možnosti mať trvalý pracovný príjem. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní jej žiadne trovy nevznikli a neboli uplatnené. Proti výroku rozsudku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 13.08.2004 do 30.06.2011 vo výške 16.042,65 eur podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a návrh zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v určení výživného od 13.08.2004 do 31.12.2007, pretože je nedôvodný a právne nezákonný. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že dlhodobo by odporca nevykonával činnosť, ktorá mala byť zisková a ktorá štandardne je zisková. Z výpovede odporcu v 1. rade mal súd preukázaný príjem 1.000,- eur mesačne, pričom však vzhľadom na daňovo uznané, ako aj uznateľné náklady mal súd za to, že náklady odporcu ako manažéra pracujúceho v gastronómii boli minimálne, preto popri mesačných príjmoch súd nezohľadnil žiadne výdavky odporcu v 1. rade a určil výživné z tejto sumy 1.000,- eur. V odvolaní poukázal na to, že aj keď podnikal v gastronómii je vecne a právne nedôvodné z tohto stavu vyvodiť záver, že jeho výdavky boli minimálne a je právne nedôvodné nezohľadniť žiadne výdavky odporcu v 1. rade, ako to urobil okresný súd. Ak by aj odporca v 1. rade mal minimálne výdavky v súvislosti s podnikaním, čo ale bolo vyvrátené daňovými priznaniami nevyhnutne potreboval vynaložiť náklady minimálne na regeneráciu a ďalší rozvoj svojej vlastnej pracovnej sily, ako strava, ošatenie, bývanie, hygienické potreby, na čo okresný súd vôbec neprihliadol a túto otázku neskúmal. Súd pri určovaní výživného za obdobie od 13.08.2004 do 31.12.2007 nevzal do úvahy ani to, že odporca v 1. rade mal v tom čase vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi O. T.R., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieval podľa rozhodnutia rakúskeho súdu sumou 1.000,- ATS, neskôr 80,- eur a do apríla 2008 100,- eur k rukám jeho matky R. T., rod. T., bytom E., T. X. Výška výživného určená súdom 400,- eur mesačne je tak vzhľadom na príjem a výdavky odporcu v 1. rade a jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. zjavne neprimeraná k tedajším potrebám maloletej odporkyne v 2. rade. Určením výživného pre maloletú nie je možné nahrádzať výdavky navrhovateľky na jej výživu a výživu jej ďalších detí. Pri určení výšky výživného bol okresný súd povinný prihliadať nielen na oprávnené potreby maloletej B., ale aj na možnosti a schopnosti odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade preto namietal, že súd sa ustanoveniami zákona o rodine dostatočne neriadil, pretože pri odôvodnení svojho rozhodnutia o určení výživného nebral do úvahy žiadne výdavky odporcu v 1. rade a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému O. a neskúmal ani v tom čase odôvodnené potreby maloletej B.. Z uvedeného dôvodu je preto rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť. Navrhovateľka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu v 1 rade nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Súd prvého stupňa v danej veci vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že odporca v 1. rade je otec maloletej B. V., L.. XX.XX.XXXX, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania a zo záverov znaleckého posudku z odboru genetiky (analýza DNA), ktorý vypracovala O.. Y. G.. Pri úprave rodičovských práv a povinností k maloletej súd prihliadol na doterajšiu osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletú a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude tiež maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou súd neupravil a ponechal to na dohodu rodičov maloletej. Otec maloletej podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti za obdobie od 13.08.2004 do 30.06.2011 vo výške 16.042,65 eur a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť. Otec maloletej nesúhlasil s určením výživného od 13.08.2004 do 31.12.2007 vo výške 400,- eur mesačne a podľa jeho názoru je rozhodnutie nedôvodné a právne nezákonné. Uviedol, že aj keď odporca v prvom rade podnikal v gastronómii je vecne a právne nedôvodné z tohto stavu vyvodiť záver, že jeho výdavky boli minimálne a právne nedôvodné nezohľadniť žiadne výdavky odporcu v 1. rade ako urobil súd prvého stupňa. Ak by aj odporca v 1. rade mal minimálne výdavky v súvislosti s podnikaním, čo ale bolo vyvrátené daňovými priznaniami, nevyhnutne potreboval vynaložiť náklady minimálne na regeneráciu a ďalší rozvoj svojej vlastnej pracovnej sily a to strava, ošatenie, bývanie, hygienické potreby, na čo okresný súd vôbec neprihliadal a túto otázku neskúmal. Súd prvého stupňa za obdobie od 13.08.2004 do 31.12.2007 nebral do úvahy ani to, že odporca v 1. rade mal v tom čase vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi O. T., L.. XX.XX.XXXX na výživu, ktorého prispieval sumou 1.000,- ATS, neskôr 80,- eur a do apríla 2008 100,- eur mesačne k rukám jeho matky. Výška výživného určená súdom 400,- eur mesačne je tak vzhľadom na príjem a výdavky odporcu v 1. rade a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť zjavne neprimeraná vtedajším potrebám maloletej odporkyne v 2. rade. Uviedol tiež, že určením výživného pre maloletú odporkyňu v 2. rade nie je možné uhrádzať výdavky navrhovateľky na jej výživu a výživu jej ďalších detí. Pri určení výživného bol súd povinný prihliadnuť nielen na oprávnené potreby maloletej B., ale aj na možnosti a schopnosti odporcu v 1. rade. Súd sa preto ustanoveniami Zákona o rodine dostatočne neriadil, pretože pri odôvodnení svojho rozhodnutia neprihliadol na žiadne výdavky odporcu v 1. rade a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému O. a neskúmal v tom čase odôvodnené potreby maloletej. Z uvedených dôvodov je preto rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. V danej veci odporca v 1. rade, ktorého otcovstvo k maloletej B. bolo určené rozhodnutím súdu na základe vykonaného dokazovania namietal, že výživné určené na maloletú nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam plniť si vyživovaciu povinnosť a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa právne nezákonné, nedôvodné a nepreskúmateľné. V súvislosti s uvedenou námietkou otca maloletej je potrebné poukázať na to, že odporca v 1. rade vykonával podnikateľskú činnosť a v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou bolo v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletú. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odporca v 1. rade bol spoločníkom a tiež aj konateľom, i keď len do 31.08.2004 v obchodnej spoločnosti S. D.. D. r.M.., so sídlom L.. Ľ.. Š. X, J.. V súčasnej dobe je odporca v 1. rade spoločníkom obchodnej spoločnosti R., D..O..M.., C. XX, G., ďalej je konateľom obchodnej spoločnosti B.-O., D..O..M.. E. B., so sídlom A.. XX S. X, J., ďalej do 09.08.2007 bol spoločníkom a tiež konateľom obchodnej spoločnosti C., D..O..M.., so sídlom T. XX, J., uvedená spoločnosť zanikla výmazom z Obchodného registra dňom 22.05.2009, ďalej bol spoločníkom a tiež konateľom obchodnej spoločnosti C. - C., D..O..M.., so sídlom Š. X, J. a to do 03.01.2005. Vzhľadom na uvedený rozsah podnikateľskej činnosti otca maloletej je nepochybné, že mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej a súd prvého stupňa správne určil výživné vo výške 400,- eur mesačne vzhľadom na možnosti a schopnosti otca maloletej platiť výživné. Pokiaľ otec maloletej namietal, že súd neprihliadol na jeho výdavky a to najmä na regeneráciu a ďalší rozvoj svojej vlastnej pracovnej sily, ako napríklad strava, ošatenie, bývanie, hygienické potreby a iné, odvolací súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca maloletej je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na zaplatenie výživného na maloletú a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú otcovi dieťaťa pre vlastnú potrebu. Pokiaľ otec maloletej namieta, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť aj v súvislosti s vyživovacou povinnosťou na O., L.. XX.XX.XXXX, ktorú uvádza vo výške 100,- eur mesačne má odporca v 1. rade dostatok finančných prostriedkov a možností na zabezpečenie vyživovacej povinnosti v sume určenej súdom prvého stupňa. Námietka odporcu v 1. rade, že matka výživné používa pre vlastnú potrebu a výživu jej ďalších detí nebola preukázaná. Výživné je určené predovšetkým na výživu maloletej B., ktorá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď otec mal možnosť podnikateľskou činnosťou, ktorú vykonával a z jeho príjmu z viacerých uvedených spoločností platiť výživné v sume určenej súdom. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol vo výroku o určení vyživovacej povinnosti na maloletú. Nie je možné sa v celom rozsahu stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že odporca v 1. rade je aktuálne nezamestnaný a teda nemá žiadny príjem, pričom vzhľadom na svoj vek nemá toľko príležitostí vykonávať zárobkovú činnosť. Aj v prípade, keby uvedené skutočnosti mal súd preukázané, je potrebné prihliadnuť na to, že odporca v 1. rade je stále spoločníkom v obchodnej spoločnosti R., D..O..M., C. XX, G. a preto má príležitosť aj v súčasnej dobe zabezpečiť finančné prostriedky pre výživu svojho maloletého dieťaťa. O platení zročného výživného súd rozhodol v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., keď povolil otcovi maloletej platiť zročné výživné v splátkach a preto je aj táto časť napadnutého výroku vecne správna. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke trovy odvolacieho konania nepriznal, s poukazom na ustanovenia § 151 O.s.p., pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.