Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/356/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304126322 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304126322.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: RAFEX s.r.o. ''v likvidáci'', 943 42 Šarkaň, IČO: 31 428 266, zastúpeného: JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti žalovanému: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Júrska cesta 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, zastúpenému Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc, advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 7.693,07 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/47/2005-471 zo dňa 30.06.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/47/2005-471 zo dňa 30.06.2010 p o t v r d z u j e. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 1.771,93 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 26Cb/47/2005-471 zo dňa 30.06.2010 zamietol návrh žalobcu (pôvodne A. Y., samostatne hospodáriaci roľník) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Tento rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2004 sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd zaviazal v žalobe označeného žalovaného v 1. rade: SOLE Slovakia, a.s. a žalovaného v 2. rade Levické mliekarne, a.s. na zaplatenie 7.693,07 eura (231.761,35 Sk) spolu s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny dodaného surového kravského mlieka. Voči žalovanému v 1. rade bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby v časti proti žalovanému v 1. rade - SOLE Slovakia, a.s. (uznesením č.k. 26Cb 47/05-117 zo dňa 21. júna 2006). V žalobe ďalej žalobca uviedol, že ako kupujúci dňa 23.03.2004 uzatvoril so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. Bratislava kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka a k nej uzavrel dňa 10.09.2004 Dodatok č. 4. Podpísaním uvedeného dodatku zo strany žalobcu ako veriteľa a žalovaného - LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. v pozícií tretej osoby došlo k tzv. kumulatívnej intercesii v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žaloby, žalovaný tým prevzal dlh SOLE Slovakia a.s. bez jeho súhlasu a stal sa tak žalobcovým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Žalovanému v súlade s čl. l. ods. 2 uvedeného dodatku predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorý zmluvný vzťah žalobca neakceptoval. Pôvodný odberateľ mlieka spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. kúpnu cenu za odobraté mlieko doposiaľ nezaplatila a k úhrade kúpnej ceny nedošlo ani zo strany žalovaného. Žalovaná istina predstavuje neuhradenú cenu za dodané kravské mlieko vyúčtované daňovými dokladmi, v ktorých ako odberateľ je uvedená spoločnosť SOLE Slovakia, a.s., a to fa.č. 4071110 na sumu 63.579,-Sk splatnou dňa 02.09.2004, uhradenou čiastočne dňa 26.10.2004 vo výške 30.000,-Sk, fa.č. 4081110 na sumu 63.749,-Sk splatnou dňa 03.10.2004, uhradenou čiastočne dňa 07.10.2004 vo výške 33.749,-Sk, fa.č. 4091110 na sumu 66.975,-Sk splatnou dňa 03.11.2004, fa.č. 4101110 na sumu 73.681,-Sk splatnou dňa 03.12.2004, fa.č. 4111110 na sumu 24.290,-Sk splatnou dňa 18.12.2004, a úroku z omeškania vo výške 0,03% denne za oneskorenú úhradu fa.č. 1110204 na sumu 62.843,80 Sk, splatnej 14.04.2004, uhradenej 28.04.2004, t.j. za 14 dní omeškania vo výške 18,85 Sk/deň; fa.č. 1110304 na sumu 65.113,60 Sk, splatnej 07.05.2004, uhradenej 31.05.2004, t.j. za 24 dní omeškania vo výške 19,53 Sk/deň; fa.č. 4041110 na sumu 64.315,-Sk, splatnej 04.06.2004, uhradenej 01.07.2004, t.j. za 27 dní omeškania vo výške 19,29 Sk/deň; fa.č. 4051110 na sumu 63.128,-Sk, splatnej 02.07.2004, uhradenej 10.08.2004, t.j. za 39 dní omeškania vo výške 18,94 Sk/deň; fa.č. 4061110 na sumu 58.763,-Sk, splatnej 05.08.2004, uhradenej 17.09.2004, t.j. za 43 dní omeškania vo výške 17,63 Sk/deň; fa.č. 4071110 na sumu 63.579,- Sk, splatnej 02.09.2004, uhradenej čiastočne - 30.000,-Sk dňa 26.10.2004, t.j. za 54 dní omeškania vo výške 9,- Sk/deň; fa.č. 4081110 na sumu 63.749,-Sk, splatnej 03.10.2004, uhradenej čiastočne - 33.749,-Sk dňa 07.10.2004, t.j. za 4 dni omeškania vo výške 10,12 Sk/deň a úrok z omeškania z dlžných istín odo dňa splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr do zaplatenia vo výške 0,03% denne podľa § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s článkom XIII. Kúpnej zmluvy. Podľa súdu prvého stupňa medzi účastníkmi konania v rozsahu ich právnych dôvodov vznikol spor o výklad Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve, pričom každá sporová strana pristupovala k jeho výkladu zo svojho uhla pohľadu a dôsledkom aplikovateľnosti a neaplikovateľnosti výkladových pravidiel. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení uviedol, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poukázal na § 266 Obchodného zákonníka, kde sú uvedené výkladové pravidlá účastníkov obchodno - záväzkových vzťahov. Výklad právneho úkonu, jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť vykladané najprv prostriedkami gramatickými, (t.j. z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov, logickými a z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska poradia alebo zaradenia pojmu v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho sa posudzuje, aká bola v skutočnosti vôľa strán v okamihu uzatvorenia zmluvy, pričom podmienkou prihliadať k vôli účastníkov, je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak je možné zistiť iba obsah právneho úkonu, nie je možné prejav vôle doplňovať. V prvom rade sa súd prvého stupňa zaoberal gramatickým výkladom. V preambule odporca prejavil vôľu garantovať splatenie pohľadávky, ktoré majú voči Sole Slovakia, a.s., t.z. existujúce, čo je vyjadrené v článku l. bod 1. "po lehote splatnosti, a že dlžnú čiastku vyplatia najskôr do 15.11.2004 " a za podmienky uvedenej v článku l. bod 2. - na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Dodatok č. 4 treba vnímať ako celok. V článku l. sa účastníci dohodli na podmienkach, za ktorých prejde zmluvný vzťah a záväzok Levických mliekární. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka podmienky sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodným zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Odkladacia podmienka spôsobuje, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinnosti nastane až vtedy, keď sa splní podmienka. Do splnenia tejto podmienky vládne právna neistota, či platný právny úkon bude, alebo nebude účinný. Napriek tejto neistote sú účastníci týmto právnym úkonom viazaní a musia rátať s tým, že predpokladané účinky nastanú. Účinky takto podmieneného právneho úkonu nastávajú ex nunc, t.j. od okamihu splnenia podmienky. Podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Zámernosť treba stotožniť s úmyselným konaním účastníka. Iné než úmyselné konanie nemôže spôsobiť dôsledky uvedené v ustanoveniach § 36 odseku 3, 4 Občianskeho zákonníka. V danom prípade podľa súdu prvého stupňa nebola preukázaná zámernosť a úmyselnosť. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že nebola podpísaná osobitná zmluva o postúpení pohľadávky, Levické mliekarne a.s. nie sú nositeľom zodpovednosti. V súvislosti s výkladom Dodatku č. 4 súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obdo 25/2007 zo dňa 06.08.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.02.2009 uzatvorená v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pán A. Y., spolu s ďalšími desiatimi samostatne hospodáriacimi roľníkmi , postúpil svoju pohľadávku na postupníka spoločnosť Rafex, s.r.o. v likvidácii (č.l. 269). Podľa článku V Zmluvy, bod 3.2. postupník uhradí postupcovi najneskôr od inkasovania predmetnej pohľadávky dohodnutú cenu postupovaných pohľadávok, pričom pohľadávky sú postúpení v hodnote ich nominálu. Súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť Rafex, s.r.o. bola uznesením Okresného súdu v Nitre č.k. 28Cbr/103/2006-44, právoplatným zo dňa 28.12.2007, zrušená a bola nariadená jej likvidácia. Za likvidátora bol menovaný A. A.. V uznesení mu bola stanovené aj povinnosti robiť v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii, čo vyplýva z ustanovenia § 72 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení, likvidátor môže uzatvárať nové zmluvy len vtedy, pokiaľ súvisia s ukončením nevysporiadaných obchodov, alebo je to potrebné k zachovaniu hodnoty majetku spoločnosti alebo jeho využitia. Nesmie ísť o zmluvy, ktoré vo svojich dôsledkoch povedú k pokračovaniu prevádzky podniku. predmetná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.02.2009 bola uzavretá po roku od zrušenia spoločnosti Rafex s.r.o. s likvidáciou od 28.12.2007. Súd prvého stupňa návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky na spoločnosť Rafex s.r.o. nepripustil (uznesenie č.k. 26Cb/47/2005-265 zo dňa 17.03.2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/139/2009-310 zo dňa 30.11.2009 však toto uznesenie súdu prvého stupňa na odvolanie žalobcu zmenil a zámenu na strane žalobcu pripustil tak, že pôvodný žalobca A. Y. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil Rafex s.r.o.. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumie oprávnenie účastníkov konania, vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok vecnej legitimácie je dané vtedy ak žalobcovi nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania povinnosť zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti, v danom prípade titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa, resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.), a pokiaľ zistí, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená, a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti. Keďže v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť zmluvné plnenie má rozhodnutie súdu deklaratórny charakter a meritórnym rozhodnutím súdu sa deklaruje, že povinnosť zaplatiť zmluvné plnenie odporcu tu na základe zákonom daných skutočností je alebo nie je, bolo by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, a to výchovou na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.), dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práva právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb (§ 2 O.s.p.), ak by súd rozsudkom konštatoval neexistujúce právo. Vzhľadom na to súd musí posúdiť aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu. Len platná zmluva o postúpení pohľadávky, môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 481) z dôvodu, že uvedený rozsudok považuje za paakt, nakoľko na pojednávaní bol vyhlásený iný rozsudok, ako bol doručený. Omyl sudcu pri vyhlásení rozsudku nemôže byť opravený tak, že sa zmení obsahovo vyhlásený rozsudok. V tomto smere podal odvolanie aj proti uzneseniu o oprave zápisnice č.k. 26Cb/47/2005 zo dňa 06.07.2010 (č.l. 448). Uvedený rozsudok ignoruje dva právoplatné rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/242/2009 z 11.05.2010 a 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010, ktoré obsahujú detailné právne stanovisko v analogických kauzách, pričom týmito právnymi názormi je sudkyňa viazaná. O týchto rozhodnutiach bola sudkyňa informovaná, preto jej činnosť je chybná. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa tieto rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vôbec nespomínajú, ale v odôvodnení sa poukazuje na zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Obdo/25/2007 z 06.08.2008. Namietol ďalej, že v celom súdnom procese sa vôbec nehovorilo o aspektoch zmluvy, ktorou pôvodný žalobca p. Y. postúpil svoje pohľadávky firme Rafex s.r.o. v likvidácii, pričom možno uvažovať o súvislosti predmetnej cessie s ukončením nevybavených obchodov firmy Rafex. K tomu existuje zmluva o budúcej zmluve založená v spise. Súd mal v prípade pochybností vyzvať sporové strany aj na objasnenie tejto skutočnosti, ak chcel skúmať legálnosť tejto cessie. Poukázal aj na to, že zámena účastníka na strane žalobcu bola pripustená Krajským súdom v Bratislave, pričom krajský súd mal tiež povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. O legitimite tejto cessie aj v iných analogických prípadoch nemal pochybnosti. Navrhol napadnutý rozsudok ako paakt v celom rozsahu zrušiť. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, resp., aby odvolanie odmietol pre nedostatok podstatných náležitostí odvolania podľa § 205 O.s.p.. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z úplne zisteného skutkového stavu, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a zároveň rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že podané odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 O.s.p., a preto by ho mal odvolací súd odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Ak odvolací súd odvolanie neodmietne, mal by napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa žalovaného súd prvého stupňa nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v konaniach sp.zn. 2Cob/139/2009 a sp.zn. 2Cob/242/2009. Ignorancia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave, ktoré neboli pre súd prvého stupňa záväzné, nie je vadou konania a ani odvolacím dôvodom. S poukazom na ust. § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu v konkrétnej iba za určitých podmienok, a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto konkrétnej veci bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V tomto konaní však o taký prípad nejde. Žalovaný tiež poukázal na to, že v analogických veciach boli vydané aj rozsudky Krajského súdu v Bratislave (sú založené v spise), kde bol vyslovený opačný názor ako v konaniach, na ktoré poukazuje žalobca. Krajský súd v Nitre vo veci sp.zn. 15Cob/118/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Leviciach, ktorý bol v prospech žalovaného, Krajský súd v Bratislave v konaniach sp.zn. 1Cob/352/2009, sp.zn. 1Cob/329/2006, sp.zn. 3Cob/53/2009 rozhodol tiež v prospech žalovaného. Ďalej uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/25/2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak nezaoberal sa posúdením Dodatku č. 4, ktorý je predmetom tohto sporu, ale doručovaním rozsudku a jeho nadobudnutím právoplatnosti. Podľa žalovaného predmetný Dodatok č. 4 nemôže byť posudzovaný ako samostatná zmluva o prevzatí dlhu, pretože neobsahuje vstup žalovaného na miesto SOLE Slovakia a.s. alebo pristúpenie žalovaného ako spoludlžníka SOLE Slovakia, a.s.. Žalovaného Dodatok č. 4 označuje ako kupujúceho, a to preto, že účelom dodatku bolo zabezpečenie dodávok mlieka žalovanému po splnení ďalších podmienok uvedených v dodatku. Dodatok tiež neobsahuje výslovný súhlas žalobcu s prevzatím dlhu a zmenou v osobe SOLE Slovakia a.s. ako dlžníka, ktorý podmieňuje účinnosť zmluvy o prevzatí dlhu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996, z ktorého vyplýva, že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu musí byť daný akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že s prevzatím dlhu súhlasí. Ak je veriteľ s oznámením nečinný, nemožno to bez ďalšieho považovať za súhlas s prevzatím dlhu. V dodatku tiež nie je uvedený rozsah dlhu - nie sú tam špecifikované pohľadávky, čo nemožno považovať za určité vymedzenie dlhu, ktorý sa mal prevziať. Z kontextu dodatku vyplýva, že žalovaný mal predstavovať kupujúceho pohľadávky, teda postupníka, ktorý by žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za pohľadávku a nie kúpnu cenu za dlh. Ďalej žalovaný uviedol, že po podpise Dodatku č. 4 robil všetky kroky vedúce k jeho naplneniu, rokoval so žalobcami, navrhoval opatrenia smerujúce k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, napr. žiadal o predloženie faktúr, aby sa dala ustáliť výška pohľadávok. Odmieta tvrdenie, že by maril uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, že musí ísť o zámerné zmarenie splnenia podmienky. V Dodatku č. 4 si zmluvné strany dohodli, že sa splatné pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s. vyplatia len po uzavretí odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z Dodatku č. 4 nevznikla žalovanému žiadna povinnosť voči žalobcovi. Záväzok by vznikol až samostatnou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorou by sa záväzným spôsobom určil aj obsah záväzku, teda odplatu za pohľadávku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu . Má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným žalobcom a žalobcom je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a súd je povinný ju skúmať ex offo. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu sa vôbec nezaoberal hmotno-právnym posúdením zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä z pohľadu, že táto zmluva bola podpísaná rok po tom, čo bol žalobca zrušený a bol schválený jeho vstup do likvidácie, teda bola uzavretá v rozpore s § 72 zák. č. 513/1991 Z.z. Cieľom vstupu žalobcu do konania je, aby sa v prípade neúspechu v spore žalovaný nedomohol náhrady trov konania, pretože ich vymoženie od spoločnosti v likvidácii je len teoretické. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca písomné stanovisko. V ňom uviedol, že v prospech žalobcu boli vydané 3 vykonateľné rozsudky v analogických sporoch, pričom z dvoch už vyplynulo plnenie dlžníka v rámci exekúcie. Ide o rozsudky v konaniach pred Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 22Cb/35/05 zo dňa 18.04.2006 v spojení s uznesením Krajského súd v Bratislave č.k. 1Cob/422/2010 z 19.01.2011, pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010. Pri výklade Dodatku č. 4 sa žalobca spolieha na kvalifikované rozhodnutie súdu. Poukázal na to, že síce v podmienkach Slovenskej republiky rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemajú charakter precedensov, avšak zverejňovanie rozhodnutí a zjednocovanie stanovísk má viesť k jednotnému výkladu právnych noriem. Ako vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou princípu právnej istoty je požiadavku, aby sa na určitú relevantnú právnu otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Ak súd rieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom to nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Súd má teda povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry má povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon. V neskoršom písomnom podaní žalobca uviedol, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/37/2010 z 29.07.2011 vyplýva, že vo veci je potrebné vykonať dokazovanie k zmareniu podmienky uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok na žalovaného a k preukázaniu dodania tovaru zo strany žalobcu žalovanému ako kupujúcemu. Zároveň navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, pretože bol vydaný sudkyňou, ktorá sa dodatočne priznala, že je zaujatá. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v jeho rozsahu a v dôvodoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zopakoval a doplnil dokazovanie, a to listinnými dôkazmi na č.l. 8-10, č.l. 13-19, č.l. 20-21, č.l. 22, č.l. 26-53, vykonal výsluch svedkov p. A. Y., Mgr. N. R., Ing. T. E., Ing. M. T. a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutiach vydaných v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a pod sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010, odvolací súd uvádza, že priama záväznosť týchto právnych názorov pre toto súdne konanie nie je daná a nevyplýva ani z ust. § 226 O.s..p., V právnom štáte však musí platiť princíp právnej istoty, podľa ktorého by sa analogická právna otázka mala posudzovať rovnako, ibaže súd pri odlišnom posúdení svoj odklon v právnom posúdení riadne a presvedčivo odôvodní. V tejto súvislosti však treba uviesť, že medzičasom, t.j. po rozhodnutí súdu prvého stupňa v tomto súdnom konaní, došlo k zrušeniu rozhodnutí odvolacieho súdu vyhlásených v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010, a to dovolacím súdom - Najvyšším súdom Slovenskej republiky a veci boli vrátené odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Tieto konania nie sú ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu právoplatne skončené, a preto právna otázka, ktorá bola v týchto rozhodnutiach riešená, a na ktorej riešenie - právny záver - poukazoval žalobca v tomto súdnom konaní, nie je vyriešená s konečnou platnosťou. K porušeniu princípu právnej istoty teda nedošlo. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa ďalej namietal, že bol vyhlásený v inom znení ako bol vypracovaný písomne a doručený účastníkom konania. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvého stupňa zistil, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 30.06.2010 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol a takýto rozsudok aj písomne vypracoval a doručil účastníkom konania. Zároveň rozhodol o priznaní náhrady trov konania vo výške 100% - podľa zápisnice z pojednávania - žalobcovi, následne opravným uznesením č.k. 26Cb/47/2005-448 zo dňa 06.07.2010 znenie tejto časti výroku opravil ako zrejmú nesprávnosť tak, že žalobca je povinný uhradiť trovy konania vo výške 100% žalovanému, pričom ich výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení. Rozsudok už bol vypracovaný vo výroku v časti náhrady trov konania v súlade so znením uvedeným v opravnom uznesení. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, avšak toto odvolanie neskôr zobral späť a odvolací súd odvolacie konanie uznesením č.k. 2Cob/359/2010-623 zo dňa 31.01.2012 zastavil. Opravné uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má výrok rozsudku v časti o náhrade trov konania povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), aj keď tvoril súčasť výrokovej časti rozsudku (rozhodnutie NS SR č. 1Obdo V 135/2005, 3Cdo 236/2004). Súd je týmto uznesením viazaný len čo ho vyhlásil (§ 170 ods. 1 O.s.p.), ak nie je ustanovené inak - napr. § 151 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že uznesenie o oprave zápisnice nadobudlo právoplatnosť, treba konštatovať, že v časti náhrady trov konania došlo k vyhláseniu takého znenia výroku ako je uvedený v opravnom uznesení. K námietke, že rozsudok vyhlásila zaujatá sudkyňa odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 2 cit. ust. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa ods. 3 cit. ust. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V danej veci námietka žalobcu nespĺňa zákonom požadované náležitosti, a to z nasledovných dôvodov: v predmetnej veci zákonná sudkyňa JUDr. Kukučková už vec rozhodla (čo aj žalobca považuje za okamih, kedy sa jej činnosť konformne s § 156 ods. 4 O.s.p. skončila), pričom až po rozhodnutí tejto veci sa zákonná sudkyňa v liste zo dňa 19.04.2011 týkajúcom sa inej právnej veci vedenej pod sp.zn. 23Cb/47/2005 vyjadrila, že sa v danom štádiu konania cíti byť zaujatá, pretože účastník konania - žalobca nemá voči nej dôveru, čo vyplýva z jeho písomných podaní plných invektív, ako aj z podania trestného oznámenia a podnetu na začatie disciplinárneho konania voči nej. V predmetnej veci došlo k vyhláseniu rozsudku dňa 30.06.2010 a dovtedy zákonná sudkyňa k otázke prípadnej zaujatosti vo veci vyjadrila jednoznačný postoj, že sa vo veci necíti byť zaujatá. Obsah listu zo dňa 19.04.2011 žiadal žalobca vysvetliť už podaním zo dňa 03.08.2011 (už vtedy vedel o prípadnom dôvode zaujatosti), pričom až dňa 12.10.2011 (čl. 575) namietol, že vec rozhodovala zrejme zaujatá sudkyňa. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za nepochybne zistené, že právny predchodca žalobcu ako predávajúci a spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. ako kupujúci uzavreli dňa 23.03.2004 Kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka, ktorou sa právny predchodca žalobcu (A. Y., samostatne hospodáriaci roľník, F. 38, Z.: XX XX XX XX) zaviazal dodávať dohodnuté množstvo mlieka v dohodnutej kvalite a kupujúci sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. V konaní nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu neboli za dodávku surového kravského mlieka uhradené faktúry č. 4071110 na sumu 63.579,-Sk splatná dňa 02.09.2004 (táto bola uhradená len čiastočne dňa 26.10.2004 vo výške 30.000,-Sk), fa.č. 4081110 na sumu 63.749,-Sk splatná dňa 03.10.2004 (táto faktúra bola tiež uhradená len čiastočne dňa 07.10.2004 vo výške 33.749,-Sk), fa.č. 4091110 na sumu 66.975,-Sk splatná dňa 03.11.2004, fa.č. 4101110 na sumu 73.681,-Sk splatná dňa 03.12.2004, fa.č. 4111110 na sumu 24.290,- Sk splatná dňa 18.12.2004. Ďalej bolo nesporné, že právnemu predchodcovi žalobcu neboli včas uhradené fa.č. 1110204 splatná dňa 14.04.2004, uhradená dňa 28.04.2004; fa.č. 1110304 splatná dňa 07.05.2004, uhradená dňa 31.05.2004; fa.č.4041110 splatná dňa 04.06.2004, uhradená dňa 01.07.2004; fa.č.4051110 splatná dňa 02.07.2004, uhradená dňa 10.08.2004 a fa.č. 4061110 splatná dňa 05.08.2004, uhradená dňa 17.09.2004. Uvedené faktúry boli vystavené za realizované dodávky mlieka zo strany pôvodného žalobcu - A. Y. voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. do 10.11.2004 (vrátane), čo vyplýva zo samotnej žaloby zo dňa 16.12.2004, ako aj zo svedeckej výpovede p. A. Y., ktorý uviedol vo svojej výpovedi dňa 24.04.2012, že mlieko dodával spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., tak ako do podpisu Dodatku č. 4 aj po podpise Dodatku č. 4 a mlieko preberal p. Varga so svojou cisternou tak ako aj pred podpísaním Dodatku č. 4. V konaní teda nebolo zistené a ani tvrdené pôvodným žalobcom, že by mlieko, ktorého dodávka je vyúčtovaná v predmetných faktúrach, bola vykonaná voči žalovanému, ale aj priamo zo žaloby vyplýva, že uvedené dodávky mlieka boli vykonané voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s. na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2004. Dôkazom tejto skutočnosti sú predložené dodacie listy, faktúry, vystavené pre odberateľa SOLE Slovakia, a.s., ako aj výzva žalobcu spoločnosti SOLE zo dňa 22.11.2004 na zaplatenie jeho pohľadávky. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že po tom, ako sa spoločnosť SOLE Slovakia a.s. dostala do finančných problémov a nebola schopná uhrádzať svoje záväzky, došlo dňa 10.09.2004 k uzavretiu Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve. Dodatok č. 4 bol uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. a spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., pričom v konaní sa stal sporným výklad prejavu vôle, teda čo sa uvedeným dodatkom sledovalo, či išlo o zmluvu o prevzatí dlhu spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., resp. ručiteľský záväzok, alebo nie, alebo sa mala v zmysle tohto Dodatku č. 4 uzavrieť osobitná zmluva o postúpení predmetných pohľadávok pôvodného žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. Podľa odvolacieho súdu posúdenie uvedených otázok má rozhodujúci význam pre zistenie, či žalovanému, t.j. spoločnosti Levické mliekárne, a.s., vznikla povinnosť zaplatiť pohľadávky žalobcu, ktoré si uplatnil v žalobe a pôvodne ich vyúčtoval spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Podľa čl. I bodu 1/ Dodatku č. 4 Levické mliekárne týmto dodatkom garantujú, že preberajú a splatia pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia po lehote splatnosti, a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatia najneskôr do 15.11.2004. Podľa čl. II bod 2/ Dodatku č. 4 splatenie pohľadávky sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi predávajúcim a Levickými mliekárňami, a.s., resp. United Industries ako kupujúcim. Podľa čl. I bod 3/ Dodatku č. 4 všetci účastníci tohto dodatku sa ďalej vzájomne dohodli, že ku dňu vyplatenia pohľadávky Levickými mliekárňami, a.s., prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke SKM (myslí sa surového kravského mlieka) na spoločnosť Levické mliekárne, a.s. za štandardných podmienok platných pre výkup mlieka Levickými mliekárňami, a.s. a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa platnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim z kúpnej zmluvy o dodávke SKM bude spoločnosť Levické mliekárne, a.s. a SOLE Slovakia a.s. prestane byť zmluvnou stranou. Podľa čl. I bod 4./ Dodatku č. 4 predávajúci a Kupujúci sa dohodli, že sa mení článok X. Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka takto: Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2009. Odsek druhý čl. X sa mení takto: Kupujúci a predávajúci môžu písomne vypovedať túto zmluvu jednostranne pred uplynutím platnosti len v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší zmluvu podstatným spôsobom, a to písomnou výpoveďou doručenou druhej strane s tým, že v takomto prípade je výpovedná lehota 3 mesačná a začína plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Podľa čl. III bod 1./ Dodatku č. 4 ostatné ustanovenia zmluvy sa nemenia a zostávajú v platnosti. Podľa čl. III bod 3./ Dodatku č. 4 tento dodatok bol vypracovaný na základe vôle všetkých účastníkov tohto dodatku, čo zmluvné strany potvrdzujú svojím podpisom. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa ods. 3 cit. ust. pri výklade podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Obchodný zákonník v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce kritérium akcentuje význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom (na rozdiel od Občianskeho zákonníka - § 35 ods. 2 ). Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov nebolo úspešné uvedené subjektívne kritérium, teda ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, treba postupovať podľa § 266 ods. 2, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje tak , že sa prejav vôle má vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Nejde však o význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba, ale berie sa do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení, ide o objektivizovanú osobu, o konštrukciu tzv. priemerného riadneho obchodníka. V § 266 ods. 3 je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť pri výklade vôle podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ide tu o snahu prihliadať pri výklade prejavu vôle na také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu. Zákon preto prikazuje, pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu. Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti: - rokovania o uzavretí zmluvy, - prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, - následné správanie strán. Obchodný zákonník teda pri interpretácii právnych úkonov priznáva právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné, že práve tieto rokovania môžu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán, ako aj následnému správaniu strán , ktoré tiež môžu vyjasniť úmysel konajúcich strán. Odvolací súd za účelom jednoznačného zistenia prejavu vôle účastníkov Dodatku č. 4 vypočul ako svedkov osoby, ktoré za zmluvné strany dodatok podpísali, a to Mgr. N. R., Ing. M. T., Ing. T. E. a pôvodného žalobcu p. A. Y.. Ing. V. E., v tom čase generálna riaditeľka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že Levické mliekárne, a.s. mali záujem zvýšiť produkciu surového kravského mlieka a hľadali dodávateľov. V tom čase spoločnosť SOLE Slovakia bola v zlej finančnej situácii, a preto sa aj v spoločnosti žalovaného objavili jej dodávatelia, ktorí mali záujem dodávať mlieko žalovanému. Taktiež žalovaný mal záujem o dodávateľov SOLE Slovakia a chcel zvýšiť nákup mlieka o dvojnásobok. Začal jednať so SOLE Slovakia, pričom cieľom Dodatku č. 4 bolo eliminovať sankcie, ktoré malo SOLE Slovakia voči svojím dodávateľom. Zmluvy medzi dodávateľmi a SOLE Slovakia nevideli, ale dodávatelia uvádzali, že tam boli vysoké sankcie. Žalovaný nemal záujem prioritne o pohľadávky, resp. riešiť pohľadávky, ale záujem bol o dodávku mlieka. SOLE Slovakia neplatilo svoje záväzky a mlieko sa muselo odoberať, keďže je to surovina, ktorá sa pokazí, preto žalovaný pristúpil k tomu, že po podpísaní osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola splatná za júl, resp. v júli 2004, túto pohľadávku dodávateľom uhradí a následne uzavrie s dodávateľom kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka, avšak za štandardných podmienok žalovaného. Ak dodávateľ súhlasil, prvý kontakt dodávateľa mal byť s oddelením nákupu v Levických mliekárňach a.s. a následne sa predložila požiadavka o spísanie zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvy spracovalo právne oddelenie žalovaného, ale podklady predložil dodávateľ, teda mal predložiť faktúru, jej originál, ktorú ekonomický úsek v SOLE Slovakia, a.s. preveril, či údaje sú pravdivé, a potom došlo k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky a až následne došlo k úhrade pohľadávky. Všetko bolo limitované do 15.11.2004. Svedkyňa taktiež uviedla, že pred uzavretím Dodatku č. 4 sa s dodávateľmi stretli na troch miestach, kde im predniesli, že majú záujem o mlieko s tým, že sú ochotní uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré boli splatné v júli 2004. Vysvetlili im postup, že sa uzavrie zmluva o postúpení, ku ktorej dodávateľ predloží originál faktúry, SOLE Slovakia potvrdí pravdivosť, uzavrie sa zmluva o postúpení pohľadávky a pohľadávka sa uhradí. Potom sa uzavrie Kúpna zmluva medzi dodávateľom a žalovaným, pretože žiadny dodávateľ nemôže dodávať mlieko bez takejto zmluvy. Dodávateľom uviedli, že či k tomuto pristúpia, je ich slobodná vôľa. Svedkyňa Ing. M. T., v tom čase predseda predstavenstva žalovaného uviedla, že osobne na rokovaniach s dodávateľmi nebola, Dodatok č. 4 podpísala v dobrej viere, že žalovaný má záujem o dodávky surového kravského mlieka. Účel dodatku si nepamätala, nevedela uviesť, či dodávatelia alebo žalovaný po podpise dodatku mali urobiť ešte nejaký úkon. Svedok Mgr. N. R., v tom čase obchodný riaditeľ, resp. generálny riaditeľ SOLE Slovakia, a.s., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konkrétne si už nepamätá, čo sa uzavretím dodatku sledovalo, spomenul si však, že dodatky boli pripravené v období, keď SOLE Slovakia a.s. malo problémy a uskutočňovali sa stretnutia s farmármi, od ktorých odoberalo mlieko s cieľom, aby mali komu ďalej dodávať mlieko, keď SOLE Slovakia a.s. prestane vyrábať. Svedok uviedol, že chceli pomôcť farmárom, preto im na stretnutí povedal, že pokiaľ zmluvy tzv. preklopia na Levické mliekárne a.s., že budú pokračovať v dodávke mlieka pre Levické mliekárne a.s., budú sa v budúcnosti riešiť aj ich pohľadávky voči SOLE, ale len v prípade, že to prevezme UNITED INDUSTRIES. Vedel, že niektorí farmári, ktorých pozná, dodnes dodávajú do mlieko Levických mliekární, a.s. a niektorí k nim neprešli. Taktiež uviedol, že odišiel zo SOLE asi 2 až 3 mesiace po podpísaní Dodatku č. 4. Dodatok č. 4 podpísal pred stretnutím s roľníkmi. Svedok A. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že Dodatok mal vyriešiť situáciu, že žalovaný prevezme záväzky SOLE Slovakia a.s., a že on bude ďalej dodávať mlieko žalovanému. Vyjadril sa, že bol rád, že sa našiel niekto, kto bude pokračovať vo výkupe mlieka a uhradí uvedené pohľadávky. Svedok tiež uviedol, že v súčasnosti dodáva mlieko do Rajo Bratislava a to používa rovnaký systém ako používalo SOLE Slovakia, že mu pošle faktúry, ktoré odberateľ vystaví (pozn. v mene dodávateľa), on ich skontroluje a doručí odberateľovi. Aj na záver výpovede svedok vyjadril, že sa pri podpisovaní Dodatku č. 4 potešil, že sa ho niekto ujal. Podľa odvolacieho súdu z výsluchu svedkov, vypočutých v odvolacom konaní, v spojení s vykonaným dokazovaním aj prvostupňovým súdom vyplýva, že cieľom uzavretia Dodatku č. 4 nebolo prevziať dlh za SOLE Slovakia, a.s. Takýto cieľ nevyplynul ani z výpovede pôvodného žalobcu a priameho účastníka procesu uzatvárania Dodatku č. 4, p. Y.. Prioritným záujmom žalovaného nebolo riešiť pohľadávky dodávateľov, ale získať nových dodávateľov mlieka a až následne na základe dohody riešiť aj ich pohľadávky, ak sa stanú dodávateľom žalovaného. Po podpise Dodatku č. 4 bolo na slobodnej vôli samostatne hospodáriaceho roľníka, či vstúpi do zmluvného vzťahu s Levickými mliekárňami a.s. alebo nie. Taktiež bolo aj slobodnou vôľou žalovaného, či s jednotlivými dodávateľmi surového kravského mlieka zmluvu o postúpení pohľadávok a kúpnu zmluvu uzavrie, pretože dodávateľ musel spĺňať jeho kritériá kvality dodávaného mlieka. Samozrejmým záujmom pôvodného žalobcu, deklarovaným aj v jeho výpovedi, bolo riešenie jeho splatných pohľadávok voči SOLE Slovakia a.s. a dodávok mlieka. Pohľadávky sa v zmysle Dodatku č. 4 jednoznačne mali prevziať až na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa mala uzavrieť do 15.11.2004. Až po uzavretí tejto zmluvy a vyplatení postúpenej pohľadávky dodávateľovi mal vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi - dodávateľovi surového kravského mlieka ako nový kupujúci vstúpiť žalovaný. Dodatok č. 4 - jeho právne pojmy - prevzatie a splatenie pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávok, v spojení so svedeckými výpoveďami, odvolací súd jednoznačne posúdil, aj s prihliadnutím na správanie sa účastníkov zmluvy po uzavretí Dodatku č. 4, ktoré objasňuje skutočný zámer strán pri uzavieraní Dodatku č. 4 (žalovaný uzavieral s niektorými dodávateľmi mlieka zmluvy o postúpení pohľadávok, teda postupoval v zmysle čl. II bod 2/ Dodatku č. 4; žalobca predložil žalovanému na podpis Zmluvu o postúpení pohľadávok) tak, že obsahom Dodatku č. 4 nebolo prevzatie dlhu alebo ručiteľský záväzok žalovaného. K platnému prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže dôjsť na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal súhlas, je neúčinná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje (zhodne so žalovaným) na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996, z ktorého vyplýva, že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu musí byť daný akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že s prevzatím dlhu súhlasí. Ak je veriteľ s oznámením nečinný, nemožno to bez ďalšieho považovať za súhlas s prevzatím dlhu. Ustanovenie § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje prevzatie dlhu treťou osobou, ktorá sa stane dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, a to na základe písomnej zmluvy uzavretej s veriteľom; súhlas pôvodného dlžníka sa tu nevyžaduje. Záväzok pôvodného dlžníka nezaniká, ale popri ňom vzniká nový záväzok toho, kto prevzal dlh. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník (ak sa nedohodli inak), a to popri ňom. Keďže právny úkon musí byť vykonaný určite a zrozumiteľne, musí aj dohoda o prevzatí alebo pristúpení k dlhu obsahovať presné vymedzenie preberaného dlhu, alebo dlhu, ku ktorému nový dlžník pristupuje, teda rozsah preberanej povinnosti (minimálne výškou, splatnosťou a právnym titulom). V predmetnom Dodatku č. 4 nebol dlh riadne špecifikovaný a ani nie je jednoznačne a nepochybne určená osoba, ktorá by mala dlh prevziať (či to je žalovaný alebo United Industries a.s.). Rovnako nebolo špecifikované, aký konkrétny ručiteľský záväzok by mal žalovaný na seba prebrať priamo podpisom Dodatku č. 4. V rozpore s tvrdením žalobcu, že Dodatkom č. 4 došlo k prevzatiu dlhu je aj deklarovaná vôľa účastníkov Dodatku č. 4, ktorá ich viedla k jeho podpisu a aj správanie sa účastníkov po uzavretí Dodatku č. 4. Z čl. II bodu 2 Dodatku č. 4 vyplýva, že žalovaný mal predstavovať kupujúceho pohľadávky, ak sa ním nestane United Industries (kto bude postupníkom, by bolo riešené až v samostatnej zmluve o postúpení pohľadávok, pretože v Dodatku č. 4, v čl. II bod 2 je uvedená len alternatíva - žalovaný, resp. United Industries), teda postupníka, ktorý by žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za pohľadávku, a nie kúpnu cenu za dlh. Vyplatenie pohľadávok však bolo podmienené uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným alebo s United Industries do 15.11.2004, k čomu v danom prípade nedošlo v stanovenej lehote. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným, neprešli ani práva a povinnosti z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2004 na žalovaného. Zo svedeckej výpovede Ing. E., ako aj následného správania strán po uzavretí Dodatku č. 4, vyplýva, že žalovaný nezmaril podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože zo strany žalobcu mu nebola predložená do lehoty dohodnutej v Dodatku č. 4, a to do 15.11.2004. Po uvedenej dobe žalovaný takúto povinnosť nemal. Dodávatelia surového kravského mlieka boli na rokovaniach oboznámení s tým, ako majú ďalej postupovať po uzavretí Dodatku č. 4. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca sám vypracoval zmluvu o postúpení pohľadávky a túto poslal žalovanému na podpis až po 10.12.2004. V žalobe si však nárok uplatňuje voči žalobcovi z titulu prevzatia dlhu a kúpnej zmluvy. Z čl. X. Kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a SOLE Slovakia vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol počas viazanosti zmluvou so SOLE Slovakia dodávať mlieko inému kupujúcemu a v čl. IX sa zaviazal, že bez súhlasu SOLE Slovakia a.s. neprevedie svoju pohľadávku na tretiu osobu. Cieľom uzavretia dodatku č. 4 bola i úprava možnosti dodávateľa nebyť viazaný kúpnou zmluvou so SOLE Slovakia a.s., t.j., aby mal možnosť v prípade neplnenia zmluvných povinností zo strany SOLE Slovakia a.s., uzavrieť zmluvu s novým odberateľom mlieka, s novým kupujúcim. Žalovaný s niektorými dodávateľmi surového kravského mlieka uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle Dodatku č. 4 a žalovaný im na základe tejto skutočnosti vyplatil odplatu za postúpenú pohľadávku, a zároveň došlo k zmene kupujúceho z kúpnej zmluvy v súlade s čl. I bod 3./ Dodatku č. 4, teda stali sa dodávateľmi do Levických mliekární a.s.. O tom, že žalobca vedel, že bolo potrebné uzavrieť najprv zmluvu o postúpení pohľadávky, svedčí i samotné správanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý žalovanému predložil návrh zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák., avšak až po lehote uvedenej v Dodatku č. 4 (listom zo dňa 10.12.2004). Tým, že nedošlo k uzavretiu uvedenej zmluvy, žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú predmetnou žalobou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný zmaril uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z Dodatku č. 4 nevyplýva, kto mal návrh zmluvy o postúpení pohľadávok predkladať, avšak je nesporné, že podklady k pohľadávke nemal žalovaný k dispozícii (nebol účastníkom vzťahu, z ktorého pohľadávka pôvodného žalobcu vznikla), ale mal ich k dispozícii pôvodný žalobca - F. Y.. Bolo preto na ňom, aby tieto podklady žalovanému predložil do dohodnutého dátumu, aby mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že právny predchodca žalobcu dodával surové kravské mlieko na základe zmluvy zo dňa 23.03.2004, uzavretej so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a to až (ako sám uviedol v žalobe) do novembra 2004, teda aj po uzavretí predmetného Dodatku č. 4. Taktiež bolo zistené, že nebola splnená podmienka pre splatenie splatných pohľadávok spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., a to podmienka uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky podľa bodu 2./ článku I Dodatku č. 4 v lehote podľa bodu 1./ čl. I, t.j. do 15.11.2004. Dodatok č. 4 nie je zmluvou o prevzatí dlhu v zmysle § 531 Obč. zák., pretože nebolo v odvolacom konaní preukázané, že by prevzatie dlhu bolo vôľou účastníkov Dodatku č. 4, a taktiež Dodatok č. 4 nespĺňa ani zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu. K postúpeniu pohľadávky osobitnou zmluvou uzavretou do dňa 15.11.2004 nedošlo, a keďže predmetným Dodatkom č. 4 nedošlo ani k prevzatiu dlhu SOLE Slovakia voči žalobcovi, žalovaný v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Neprešla naňho povinnosť splniť žalobcovi dlh za spoločnosť SOLE Slovakia a.s., teda nie je povinný uhradiť pohľadávky žalobcu, ktoré zostali nezaplatené a boli splatné ku dňu podpisu Dodatku č. 4. Odvolací súd má za to, že ak by došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodného žalobcu voči SOLE Slovakia a.s. na žalovaného, tak by žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko by nebol nositeľom práva na zaplatenie postúpenej pohľadávky. Pohľadávky žalobcu voči SOLE Slovakia a.s., ktorých splatnosť nastala po podpise Dodatku č. 4, by prešli, resp. boli prevedené na žalovaného jedine osobitnou zmluvou takýto prevod upravujúcou. K prevzatiu dlhu voči žalobcovi, ktorý vznikol SOLE Slovakia a.s. po podpise Dodatku č. 4 mohlo dôjsť uzavretím osobitnej dohody o prevzatí dlhu medzi SOLE Slovakia, a.s. a žalovaným, so súhlasom žalobcu, alebo pristúpením žalovaného ku konkrétnemu dlhu. K takýmto úkonom však po podpise Dodatku č. 4 nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani, že by po podpise Dodatku č. 4 dodával surové kravské mlieko žalovanému (ako bolo preukázané dodávky mlieka sa uskutočňovali rovnakým spôsobom a rovnakému odberateľovi - SOLE Slovakia ako pred podpisom dodatku č. 4), nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ani pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli (a aj ich splatnosť nastala) až po podpise Dodatku č. 4. Odvolací súd preto po vykonanom (zopakovanom a doplnenom dokazovaní) napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Napadnutý posudok bol potvrdený vrátane výroku o náhrade trov konania, ktoré boli žalovanému priznané vo výške 100%, keďže mal v konaní pred súdom prvého stupňa plný úspech, pretože to je v súlade s ust. § 142 ods, 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. O výške trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania spolu vo výške 1.771,93 eura. Uvedené trovy pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 1.771,93 eura. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania sú priznané za nasledovné úkony právnej pomoci: - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07.09.2010- vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,21 eura režijný paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 19.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,21 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,63 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,63 eura režijný paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 25.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,63 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 237,34 eura + 7,63 eura režijný paušál t.j. spolu 1.476,61 eura+ DPH (20%) vo výške 295,32eura, t.j. spolu (vrátane DPH) 1.771,93 eura. Odvolací súd nepriznal náhradu trov za úkon právnej služby uvedený v špecifikácii trov konania ako vyjadrenie k odvolaniu proti opravnému uzneseniu na č.l. 448, pretože odvolacie konanie o odvolaní proti opravnému uzneseniu na č.l. 448 bolo vedené pod sp.zn. 2Cob/359/2010 a bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení odvolacieho konania č.k. 2Cob/359/2010-623 zo dňa 31.01.2012, pričom toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 07.03.2012. Právny zástupca v zákonnej lehote (§ 151 O.s.p.) trovy odvolacieho konania sp.zn. 2Cob/359/2010 nešpecifikoval. Súd nebol povinný vyzývať žalovaného na špecifikovanie trov konania, pretože žalovaný v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 2Cob/359/2010 nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 1.771,93 eura, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: 17 6742390/0900. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.