Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/46/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304126334 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304126334.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: RAFEX s.r.o. ''v likvidáci'', 943 42 Šarkaň, IČO: 31 428 266, zastúpeného: JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti žalovanému: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Júrska cesta 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, zastúpenému Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc, advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 13.249,74 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44Cb/36/2005-357 zo dňa 15.11.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 44Cb/36/2005-357 zo dňa 15.11.2010 p o t v r d z u j e. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 2.122,08 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 44Cb/36/2005-357 zo dňa 15.11.2010 zamietol žalobu žalobcu (pôvodne bol žalobcom p. Arnold Bajza, samostatne hospodáriaci roľník) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 662,38 eura za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.458,40 eura na účet právneho zástupcu žalovaného. Súd prvého stupňa zamietavý rozsudok odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2004 sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd zaviazal v žalobe označeného žalovaného v 1. rade: SOLE Slovakia, a.s. a žalovaného v 2. rade: Levické mliekarne, a.s. na zaplatenie 13.249,74 eura (399.161,81 Sk) spolu s príslušenstvom, titulom nezaplatenia ceny dodaného surového kravského mlieka. V žalobe uplatnené pohľadávky teda predstavujú neuhradenú cenu za dodané kravské mlieko vyúčtované daňovými dokladmi, v ktorých ako odberateľ je uvedená spoločnosť SOLE Slovakia, a.s., a to fa.č. 4071800 na sumu 111.002,-Sk splatnou dňa 02.09.2004, uhradenou čiastočne dňa 27.10.2004 vo výške 83.002,-Sk, fa.č. 4081800 na sumu 107.699,-Sk splatnou dňa 03.10.2004, fa.č. 4091800 na sumu 103.818,-Sk splatnou dňa 03.11.2004, fa.č. 4101800 na sumu 117.354,-Sk splatnou dňa 03.12.2004, fa.č. 4111800 na sumu 36.656,-Sk splatnou dňa 18.12.2004 a úroku z omeškania vo výške 0,03% denne za oneskorenú úhradu fa.č. 1800204 na sumu 110.906,10 Sk, splatnej dňa 14.04.2004, uhradenej dňa 05.05.2004 čiastočne vo výške 60.000,-Sk a dňa 06.05.2004 čiastočne vo výške 50.906,10 Sk, t.j. za 21 a 22 dní omeškania vo výške 18,-Sk/deň a 15,27 Sk/deň; fa.č. 1800304 na sumu 115.078,40 Sk, splatnej dňa 07.05.2004, uhradenej dňa 01.06.2004, t.j. za 25 dní omeškania vo výške 34,52 Sk/deň; fa.č. 4041800 na sumu 105.960,- Sk, splatnej dňa 04.06.2004, uhradenej dňa 10.06.2004 čiastočne vo výške 65.960,-Sk a dňa 01.07.2004 čiastočne vo výške 40.000,-Sk, t.j. za 6 a 27 dní omeškania vo výške 19,79 Sk/deň a 12,-Sk/deň; fa.č. 4051800 na sumu 117.327,-Sk, splatnej dňa 02.07.2004, uhradenej dňa 22.07.2004 čiastočne vo výške 50.000,-Sk a dňa 10.08.2004 čiastočne vo výške 67.327,- Sk, t.j. za 20 a 39 dní omeškania vo výške 15,-Sk/deň a 20,20 Sk/deň; fa.č. 4061800 na sumu 112.828,-Sk, splatnej dňa 05.08.2004, uhradenej dňa 02.09.2004 čiastočne vo výške 62.828,-Sk a dňa 16.09.2004 čiastočne vo výške 50.000,-Sk, t.j. za 28 a 42 dní omeškania vo výške 18,85 Sk/deň a 15,- Sk/deň; fa.č. 4071800 na sumu 111.002,-Sk, splatnej dňa 02.09.2004, uhradenej čiastočne - 83.002,-Sk dňa 27.10.2004, t.j. za 55 dní omeškania vo výške 24,90 Sk/deň; čo je spolu úrok z omeškania vo výške 187,04 eura (5.634,81 Sk) a úrok z omeškania z dlžných istín odo dňa splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr do zaplatenia vo výške 0,03% denne podľa § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s článkom XIII. Kúpnej zmluvy. Voči žalovanému v 1. rade bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby v časti proti žalovanému v 1. rade - SOLE Slovakia, a.s. zo strany pôvodného žalobcu (uznesením č.k. 44Cb 36/05-92 zo dňa 31.10.2006). Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/133/09-181 zo dňa 07.12 2009 bolo pripustené, aby z konania na strane žalobcu vystúpil T. Bajza a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť RAFEX s.r.o., v likvidácii, Šarkaň, IČO: 31 428 266, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.02.2009 uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pôvodný predchodca žalobcu p. T. Bajza, spolu s ďalšími deviatimi samostatne hospodáriacimi roľníkmi, postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na postupníka spoločnosť RAFEX, s.r.o. v likvidácii. Podľa žaloby, pôvodný žalobca p. T. B. ako kupujúci dňa 12.12.2003 uzatvoril so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. Bratislava kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka a k nej uzavrel dňa 10.09.2004 Dodatok č. 4. Podpísaním uvedeného dodatku zo strany žalobcu ako veriteľa a žalovaného - LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. v pozícií tretej osoby došlo k tzv. kumulatívnej intercesii v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako uviedol žalobca v žalobe, žalovaný tým prevzal dlh SOLE Slovakia a.s. bez jeho súhlasu a stal sa tak žalobcovým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Žalovanému v súlade s čl. l. ods. 2 uvedeného dodatku predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorý zmluvný vzťah žalobca neakceptoval. Pôvodný odberateľ mlieka spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. kúpnu cenu za odobraté mlieko doposiaľ nezaplatila a k úhrade kúpnej ceny nedošlo ani zo strany žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že pôvodný žalobca ako predávajúci uzavrel so SOLE Slovakia, a.s. ako kupujúcim dňa 12.12.2003 Kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka, ktorou sa kupujúci zaviazal dohodnuté množstvo mlieka odobrať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. V článku IV. bod 2. Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka bolo dohodnuté, že prepravu jednotlivých dodávok mlieka od predávajúceho zabezpečí na svoje náklady kupujúci, a to buď svojimi prepravnými mechanizmami alebo prostredníctvom zmluvného dopravcu. Predávajúci je povinný s každou dodávkou mlieka odovzdať dopravcovi dodací list s presne určenými náležitosťami /článok IV bod 4 Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka/. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 09.09.2004 právny predchodca žalobcu ako predávajúci uzavrel s kupujúcim 1. SOLE Slovakia a.s. a kupujúcim 2. LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. Dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka, v rámci ktorého strategický investor, spoločnosť United Industries a.s., ktorý je zastúpený dcérskou spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. prejavil vôľu garantovať pre dodávateľov mlieka splatenie ich pohľadávok, ktoré majú voči SOLE Slovakia a.s. za dodávku mlieka, a to za splnenia podmienok uvedených v dodatku. Podľa článku I bod 1/ LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. garantujú, že preberajú a splatia pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia a.s. po lehote splatnosti a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatia najneskôr do 15. 11. 2004. Podľa bodu 2/ článku l Dodatku č. 4 splatenie pohľadávky sa bude riešiť na základe osobitnej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi predávajúcim a spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., resp. spoločnosťou United Industries a.s. ako kupujúcim pohľadávky. Podľa bodu 3/ článku l Dodatku č. 4 ku dňu vyplatenia pohľadávky spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho tak, že jediným kupujúcim budú LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. a SOLE Slovakia a.s. prestane byť zmluvnou stranou z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka. Dodatok č. 4 bol za SOLE Slovakia a.s. podpísaný J. a za kupujúceho 2 Ing. I. V. a Ing. V. Gőczeovou. Právnemu predchodcovi žalobcu neboli za dodávku surového kravského mlieka uhradené faktúry č. 4081800, č. 4091800, č. 4101800 a č. 4111800 z roku 2004, v ktorých vyúčtované istiny spolu s denným úrokom z omeškania vo výške 0,03% podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s článkom XIII. Kúpnej zmluvy tvoria žalobcom uplatnenú istinu v tomto konaní vo výške 13.249,74 eura (399 161,81 Sk). Vo všetkých faktúrach bola ako odberateľ uvedená spoločnosť SOLE Slovakia a všetky faktúry boli vystavené spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, žalobca sa domáhal nároku z 2 titulov: 1. titulom kumulatívnej intercesii na základe Dodatku č. 4 vo vzťahu k faktúram, ktoré boli vystavené za dodávku surového kravského mlieka do podpisu Dodatku, keďže LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. garantovali dodávateľom surového kravského mlieka zaplatenie splatných pohľadávok a 2. titulom uzatvorenej Kúpnej zmluvy vo vzťahu k faktúram, ktoré boli vystavené za dodávku surového kravského mlieka po podpise Dodatku č. 4, keďže týmto dodatkom sa zmenil okruh subjektov kúpnej zmluvy, pretože LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. sa stali kupujúcim č. 2. Žalobca tvrdil, že zmluvnou a obchodnou praxou medzi právnym predchodcom žalobcu a firmou SOLE Slovakia a.s. bolo, že právny predchodca žalobcu vyprodukoval mlieko, a to podľa dohodnutých podmienok, mlieko bolo následne natankované do cisterien, čím si žalobca splnil svoju povinnosť dodať mlieko na okraj svojho závodu. Následne bola urobená vzorka kvality mlieka, na základe množstva, potom firma SOLE Slovakia a.s. zistila podľa tabuliek cenu mlieka a vyhotovila za právneho predchodcu žalobcu faktúru. Právny predchodca žalobcu nevystavoval faktúry sám, nebol ani autorom zmlúv, ani kúpno-predajnej zmluvy, ani Dodatku č. 4. Dôvodom vzniku Dodatku č. 4 podľa žalobcu bola skutočnosť, že spoločnosť SOLE Slovakia a.s. sa dostala do platobnej neschopnosti a producenti mlieka boli znepokojení situáciou, keď im nebolo za mlieko platené. Uvedené mal vyriešiť Dodatok č. 4. V čl. 1 ods. 1 Dodatku č. 4 LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. garantujú, že preberajú pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s., čo je článok podľa žalobcu sám o sebe postačujúci. Takto by boli vyriešené už vzniknuté pohľadávky právneho predchodcu žalobcu. Čo sa týkalo do budúcna vyprodukovaného mlieka, boli producenti surového kravského mlieka ubezpečení, že namiesto kupujúceho SOLE Slovakia a.s. sa stane kupujúcim 1 SOLE Slovakia a.s. a kupujúcim 2 spol. LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. spoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu sa už producenti mlieka neobávali situácie hroziacej insolventnosti firmy SOLE Slovakia a.s. Žalobca v konaní poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaniach 2Cob/139/2009, 2Cob/242-243/ 2009, v ktorých sa odvolací súd stotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) navrhoval žalobu zamietnuť s odôvodnením, že vôľa zmluvných strán vyjadrená v Dodatku č. 4 nesmerovala k tomu, aby žalovaný prevzal dlhy SOLE Slovakia a.s. a stal sa novým dlžníkom miesto neho, ale smeroval k tomu, aby žalovaný získal nových dodávateľov surového kravského mlieka, odkúpil od nich pohľadávky na základe osobitných Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré mali voči SOLE Slovakia po lehote splatnosti, teda až po uzavretí takýchto zmlúv a ku dňu vyplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky zo strany Levických mliekarni dodávateľovi mlieka v postavení postupcu prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy na žalovaného a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa platnej kúpnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim bude namiesto SOLE Slovakia žalovaný a SOLE Slovakia prestane byť kupujúcim, resp. odberateľom mlieka a prestane byť zmluvnou stranou z kúpnej zmluvy. V danom prípade podľa žalovaného nešlo o vstup nového dlžníka do existujúceho záväzku popri pôvodnom dlžníkovi, ale o kúpu pohľadávky podľa osobitnej zmluvy. Pokiaľ uvedená podmienka splnená nebola, a žalobca so žalovaným neuzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, nemohli nastať ani skutočnosti ňou podmienené. Po podpise Dodatku č. 4 - 35 veriteľov, t.j. dodávateľov surového kravského mlieka uzavrelo Zmluvu o postúpení pohľadávky a stali sa dodávateľmi mlieka do Levických mliekárni, a.s. Aj z tohto postupu a správania sa dodávateľov mlieka jednoznačne podľa žalovaného vyplýva vôľa strán, t.j., že cieľom žalovaného nebolo prevziať dlhy za SOLE Slovakia, ale získať nového dodávateľa mlieka na základe garancie, že osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávky preberú od dodávateľov mlieka v postavení veriteľov ich pohľadávky voči SOLE Slovakia a splatia ich do 15.11.2004. V Dodatku č. 4 sa nehovorí o prevzatí dlhu, t.j. o povinnosti dlžníka poskytnúť dodávateľom mlieka požadované a dlžníkom SOLE prisľúbené plnenie, ale práve naopak. Žalovaný podpísal Dodatok č. 4 dňa 09.09.2004. K podpisu dodatku predchádzalo obdobie, počas ktorého nebol na trhu dostatok surového kravského mlieka, a preto sa žalovaný snažil riešiť situáciu tak, že navrhol veľkému množstvu dodávateľov mlieka podpísať dodatok ku kúpno-predajnej zmluve, uzatvorenej medzi týmito dodávateľmi a SOLE Slovakia, tak že do 15.11.2004 odkúpi od dodávateľov splatné pohľadávky, ktoré oni evidovali voči SOLE Slovakia a po tomto dátume by podpísali so žalovaným výhradnú kúpno-predajnú zmluvu na dodávky surového kravského mlieka. Žalovaný nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, pretože nepodpísal samostatnú zmluvu o postúpení pohľadávky s právnym predchodcom žalobcu do dňa 15.11.2004. Tie faktúry, ktoré žalobca založil do spisu, predstavujú faktúry za dodávky mlieka, ktoré žalobca dodal len SOLE Slovakia, a.s. a žalobca nepreukázal, že by niekedy dodal mlieko žalovanému. Dodatok č. 4 je trojstranný právny úkon, ktorý treba vykladať v celom kontexte, takže predstavuje podmienky: 1. podmienka je podpísanie samostatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, 2. podmienka je samostatná kúpno-predajná zmluva. Žalovaný nesúhlasil s právnou kvalifikáciou, že Dodatok č. 4 by bol prevzatím dlhu. Na to, aby mohlo ísť o prevzatie dlhu, stanovuje Občiansky zákonník písomnú formu takejto zmluvy, určenie zmluvných strán, výslovný súhlas žalovaného s prevzatím dlhu, a najmä rozsah prevzatia dlhu, to znamená konkrétnu výšku záväzkov, ktoré žalobca viedol vo svojom účtovníctve. Žalovaný po podpise Dodatku č. 4, ktorý podpísal s veľkým množstvom dodávateľov viedol rokovania s dodávateľmi a s nimi aj podpísal samostatnú zmluvu o postúpení pohľadávky, takže tieto pohľadávky od nich odkúpil na základe splatných faktúr, ktoré títo dodávatelia viedli vo svojom účtovníctve. Dodávatelia neskôr podpísali výhradnú kúpno-predajnú zmluvu len so žalovaným. Keďže žalobca doručil žalovanému návrh zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.12.2004, zmeškal týmto lehotu stanovenú Dodatkom č. 4 a žalovaný nie je povinný takúto zmluvu so žalobcom uzatvoriť. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou SOLE Slovakia a.s. dňa 12.12.2003 kúpnu zmluvu na dodávku surového kravského mlieka, pričom v čl. IV zmluvy boli dohodnuté podmienky pre dodávku mlieka tak, že prepravu od predávajúceho zabezpečí na svoje náklady kupujúci, a to buď svojimi prepravnými mechanizmami alebo prostredníctvom zmluvného dopravcu. Z vyjadrení žalobcu súdu prvého stupňa vyplynulo, že prepravu tovaru zabezpečovalo SOLE Slovakia, a.s. prostredníctvom zmluvných prepravcov. Všetky faktúry, ktorých nezaplatenie je predmetom sporu, boli vystavené spoločnosťou SOLE Slovakia a.s. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že mlieko, ktorého cena nebola uhradená, a ktorá bola vyúčtovaná faktúrami v spise založenými, bolo dodané výlučne do SOLE Slovakia a.s. a nie do spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. a je irelevantné, či bolo zo SOLE Slovakia a.s. prevezené následne na spracovanie iným subjektom. Výlučným zmluvným partnerom žalobcu bolo SOLE Slovakia a.s., mlieko prepravoval prepravca, ktorý mal zmluvu so SOLE Slovakia a.s., na faktúrach bol ako odberateľ uvedený SOLE Slovakia a.s., tieto dokumenty boli vytlačené v SOLE Slovakia a.s.. Mlieko odobral SOLE Slovakia a.s. a jeho cenu žalobcovi nezaplatil. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že dňa 09.09.2004 bol uzatvorený Dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka medzi právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim a kupujúcim: SOLE Slovakia a.s. a kupujúcim 2: LEVICKÉ MLIEKARNE a.s.. Úlohou súdu bolo v konaní posúdiť obsah Dodatku č. 4 a zistiť, aká bola vôľa strán pri jeho uzatváraní, pričom postupoval pri posudzovaní podľa interpretačných pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa § 266 ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Podľa názoru súdu prvého stupňa vôľa zmluvných strán nesmerovala k tomu, aby žalovaný prevzal dlhy za spoločnosť SOLE Slovakia a.s., ale naopak, aby na neho boli postúpené pohľadávky jednotlivých dodávateľov mlieka uzavretím osobitných zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom až za splnenia tejto podmienky ku dňu vyplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky dodávateľovi mlieka v postavení postupcu, prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy na LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. a až týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa kúpnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim sa na miesto spoločnosti SOLE Slovakia a.s. stanú LEVICKÉ MLIEKARNE a.s.. Cieľom spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. bola snaha získať nových dodávateľov mlieka, a to práve tým, že odkúpia ich pohľadávky voči SOLE Slovakia po lehote splatnosti a oni by po obdržaní finančnej odplaty za postúpené pohľadávky začali dodávať mlieko do spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE a.s.. Podmienkou však bolo uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky. Takýto úmysel zmluvných strán možno vyvodiť i z následného správania sa zmluvných strán /§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka/, keď viacero pôvodných dodávateľov mlieka do SOLE Slovakia a.s. túto ponuku spoločnosti LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. využili a uzatvorili so žalovaným samostatné zmluvy o postúpení pohľadávky v lehote do 15.11. 2004 a tým sa stali dodávateľmi mlieka pre spoločnosť LEVICKÉ MLIEKARNE a.s.. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj samotný žalobca, ktorý zaslal žalovanému návrh zmluvy o postúpení pohľadávky až dňa 15.12.2004, avšak žalovaný - LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. uvedený návrh neakceptoval, pričom je právne irelevantné, z akého dôvodu sa tak stalo, zrejmým dôvodom bolo pravdepodobne nedodržanie stanoveného termínu 15.11.2004. Súd prvého stupňa dospel teda k názoru, že žalovaný - LEVICKÉ MLIEKARNE a.s. nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože nebolo preukázané, že mu žalobca dodal nejaké mlieko a nestal sa veriteľom právneho predchodcu žalobcu ani na základe Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka, keďže neprešla na neho povinnosť plniť za SOLE Slovakia a.s. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že faktúry predložené žalobcom č. 4061800 a č. 4071800 boli čiastočne hradené dňa 16.09.2004, resp. 27.10.2004, teda potom, ako bol podpísaný Dodatok č. 4, pričom v konaní nebolo preukázané, že čiastočné platby uskutočnil žalovaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tiež v tom smere, že nepreukázal vznik povinnosti žalovaného platiť cenu surového kravského mlieka na základe jeho faktických dodávok, resp. na základe prevzatia dlhu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žalobu zamietol. Záverom sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s námietkou žalovaného, že žalobca nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa sa v tomto smere nestotožnil s názorom žalovaného. Likvidátor podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.02.2009 síce prekročil svoje zákonné oprávnenia, ale povinnosť "uzavierať v mene spoločnosti nové zmluvy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre ukončenie nevybavených obchodov" mu ako likvidátorovi zo zákona nevyplýva. K takémuto správaniu by ho bolo možné zaviazať iba zmluvne (napr. v spoločenskej zmluve, stanovách, prípadne v mandátnej alebo inej zmluve upravujúcej výkon jeho pôsobnosti) tak, ako to vyplýva z komentáru k ustanoveniu § 72 Obchodného zákonníka ASPI CT962. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 374) z dôvodu, že tento rozsudok ignoruje dva právoplatné a vykonateľné rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/242/2009 z 11.05.2010 a 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010, ktoré obsahujú detailné právne stanovisko v analogických kauzách, pričom týmito právnymi názormi je sudkyňa viazaná. O týchto rozhodnutiach bola sudkyňa informovaná, preto je ignorantstvo záväzných právnych názorov nadriadeného súdu hrubou nezákonnosťou. Nie je pravdou, že by predmetné faktúry vystavovalo SOLE Slovakia a.s., iba vyhotovovalo papiere v technickom zmysle, ale faktúry vystavoval pôvodný žalobca, pretože on dodával tovar a očakával jeho zaplatenie. Žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vo vyššie označených rozhodnutiach k otázke kupcu a k otázke podmienenosti úkonov vyplývajúcich z Dodatku č. 4. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Pokiaľ súd rozhodne odlišným spôsobom, ako v prípade skutkovo i právne obdobnej veci bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe precíznych argumentov vysporiadal s otázkou, prečo bola v danej veci žalobcovmu právu poskytnutá odlišná ochrana, ako v jeho iných obdobných konaniach, dôjde k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým aj k porušeniu princípu právnej istoty. Odvolanie žalobca odôvodnil dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výsledok hodnotenia dôkazov je v rozpore s § 132 O.s.p.. Súd ignoroval vykonané dokazovanie v iných konaniach a ignoroval skutočnosti z dokazovania vyplynuté. Reálne situácie hodnotí v rozpore s platným právom. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie aj dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba úplné právne posúdenie prípadu, resp. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj omyl súdu pri aplikácii práva. O taký omyl by išlo aj keby súd použil na vec iný právny predpis ako mal alebo síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z úplne zisteného skutkového stavu, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a zároveň rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom konaniu sa nedá vytknúť žiadna vada. Žalovaný poukázal na to, že v analogických veciach boli vydané aj rozsudky Krajského súdu v Bratislave (sú založené v spise), kde bol vyslovený opačný názor ako v konaniach, na ktoré poukazuje žalobca. Krajský súd v Nitre vo veci sp.zn. 15Cob/118/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Leviciach, ktorý bol v prospech žalovaného, Krajský súd v Bratislave v konaniach sp.zn. 1Cob/352/2009, sp.zn. 1Cob/329/2006, sp.zn. 3Cob/53/2009 rozhodol tiež v prospech žalovaného. Na tieto rozhodnutia však žalobca nepoukazoval. Podľa žalovaného súd prvého stupňa nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v konaniach sp.zn. 2Cob/139/2009 a sp.zn. 2Cob/242/2009. Ignorancia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave, ktoré neboli pre súd prvého stupňa záväzné, nie je vadou konania a ani odvolacím dôvodom. Poukázal na ust. § 226 O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu v konkrétnej veci iba za určitých podmienok , a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto konkrétnej veci bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V tomto konaní však o taký prípad nejde. Ďalej uviedol, že v prípade iného samostatne hospodáriaceho roľníka p. Puskása Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/25/2007 (ktorým bolo zamietnuté dovolanie žalobcu podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/329/2006) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak nezaoberal sa posúdením Dodatku č. 4, ktorý je predmetom tohto sporu, ale doručovaním rozsudku a jeho nadobudnutím právoplatnosti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca zmeškal lehotu dohodnutú Dodatkom č. 4, pretože do dňa 15.11.2004 neuzavrel ani zmluvu o postúpení pohľadávky a ani výhradnú kúpnopredajnú zmluvu so žalovaným. Z predložených faktúr vyplýva, že žalobca naďalej dodával mlieko do SOLE Slovakia a.s., pričom so žalovaným nekomunikoval a až keď sa definitívne dozvedel o platobnej neschopnosti SOLE Slovakia a.s., začal si uplatňovať nároky v tomto súdnom konaní. Fa. č. 4071800 bola čiastočne uhradená dňa 27.10.2004 zo strany SOLE Slovakia a.s., t.j. po podpise Dodatku č. 4. Podľa dátumu splatnosti ostatných faktúr, ktoré neboli uhradené je zrejmé, že žalobca dodával mlieko výhradne spoločnosti SOLE Slovakia a.s.. Žalovaný si predmetným dodatkom chcel zabezpečiť, že žalobca bude dodávať mlieko výhradne jemu a aby žalobca odstúpil od dodávok mlieka inému odberateľovi. K tomu slúžilo ustanovenie bodu 4 druhý odsek tak, že žalobca mohol od zmluvy zo SOLE odstúpiť, ak mu SOLE neuhradí splatnú pohľadávku. Tým, že žalobca stále dodával mlieko SOLE Slovakia a.s., zapríčinil, že by ani nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky a ani ku kúpnopredajnej zmluve so žalovaným, ktoré boli podmienkami Dodatku č. 4. K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne uviedol, kto komu vystavil faktúry, žalovaný uviedol, že ide len o chybu v písaní. Je zrejmé, že sa žalobca domáha zaplatenia faktúr ním vystavených pre SOLE Slovakia a.s.. Žalobca nepreukázal, že by mlieko dodával žalovanému. Žalovaný ďalej uviedol, že svojim konaním nespôsobil zmarenie vykonania podmienky Dodatku č. 4, teda uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky a prvá podmienka vyjadrená v Dodatku č. 4 je zmluva o postúpení pohľadávky. Podľa žalovaného predmetný Dodatok č. 4 nemôže byť posudzovaný ako samostatná zmluva o prevzatí dlhu, pretože neobsahuje vstup žalovaného na miesto SOLE Slovakia a.s. alebo pristúpenie žalovaného ako spoludlžníka SOLE Slovakia, a.s.. Žalovaného Dodatok č. 4 označuje ako kupujúceho, a to preto, že účelom dodatku bolo zabezpečenie dodávok mlieka žalovanému po splnení ďalších podmienok uvedených v dodatku. Dodatok tiež neobsahuje výslovný súhlas žalobcu s prevzatím dlhu a zmenou v osobe SOLE Slovakia a.s. ako dlžníka, ktorý podmieňuje účinnosť zmluvy o prevzatí dlhu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996, z ktorého vyplýva, že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu musí byť daný akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že s prevzatím dlhu súhlasí. Ak je veriteľ s oznámením nečinný, nemožno to bez ďalšieho považovať za súhlas s prevzatím dlhu. V dodatku tiež nie je uvedený rozsah dlhu - nie sú tam špecifikované pohľadávky, čo nemožno považovať za určité vymedzenie dlhu, ktorý sa mal prevziať. Z kontextu dodatku vyplýva, že žalovaný mal predstavovať kupujúceho pohľadávky, teda postupníka, ktorý by žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za pohľadávku a nie kúpnu cenu za dlh. Ďalej žalovaný uviedol, že po podpise Dodatku č. 4 robil všetky kroky vedúce k jeho naplneniu, rokoval so žalobcami, navrhoval opatrenia smerujúce k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, napr. žiadal o predloženie faktúr, aby sa dala ustáliť výška pohľadávok. Odmieta tvrdenie, že by maril uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, že musí ísť o zámerné zmarenie splnenia podmienky. V Dodatku č. 4 si zmluvné strany dohodli, že splatné pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s. sa vyplatia len po uzavretí odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z Dodatku č. 4 nevznikla žalovanému žiadna povinnosť voči žalobcovi. Záväzok by vznikol až samostatnou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorou by sa záväzným spôsobom určil aj obsah záväzku, teda odplatu za pohľadávku. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca písomné stanovisko. V ňom uviedol, že v prospech žalobcu boli vydané 3 vykonateľné rozsudky v analogických sporoch. Ide o rozsudky v konaniach pred Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 22Cb/35/05 zo dňa 18.04.2006 v spojení s uznesením Krajského súd v Bratislave č.k. 1Cob/422/2010 zo dňa 19.01.2011, pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010. V konaniach, kde nebol žalobca úspešný, podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ako aj ústavnú sťažnosť. Pozíciu žalovaného zostručnil tak, že existuje ním podpísaný Dodatok č. 4, ale z neho sa nederivujú žiadne právne povinnosti pre žalovaného, žalovaný nikomu nič negarantoval, chcel si len kúpiť pohľadávky od žalobcu za predpokladu, že mu žalobca pohľadávky do určitého dátumu zmluvou postúpi. K tejto argumentácii žalovaného žalobca uviedol, že záujem žalovaného pri podpise Dodatku č. 4 bolo získať pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s., aby si mohol ako protihodnotu k takto kumulovane vytvorenej pohľadávke voči SOLE Slovakia a.s. získať výrobné areály SOLE Slovakia a.s. a recipročne bol záujem žalobcu dostať zaplatené za ním dodané mlieko. Ak žalovaný považuje Dodatok č. 4 za zmluvu o budúcej zmluve s involvovaním podmienky, tak žalobca stihol uplatniť svoj nárok na náhradu škody. Ďalej uviedol, že ak žalovaný neprijal návrh zmluvy o postúpení pohľadávok, zámerne zmaril splnenie dohodnutej podmienky zo zmluvy. Nepredloženie zmluvy o cesii v stanovenej lehote a neprijatie návrhu zmluvy predloženého žalobcom je zámerným zmarením splnenia podmienky. Z vlastného neprávneho konania nemôže žalovaný pre seba vyvodzovať priaznivé dôsledky. Snahou žalovaného bolo pomýliť obchodného partnera, profitovať na úkor tých, ktorí prídu so žalovaným do kontaktu. V ďalšom písomnom stanovisku žalobca uviedol, že v podmienkach Slovenskej republiky rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemajú charakter precedensov, avšak zverejňovanie rozhodnutí a zjednocovanie stanovísk má viesť k jednotnému výkladu právnych noriem. Ako vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou princípu právnej istoty je požiadavku, aby sa na určitú relevantnú právnu otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Ak súd rieši právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom to nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Súd má teda povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry má povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon. Svoju argumentáciu žalobca doplnil ešte v podaní zo dňa 29.11.2011 tak, že podstata sporu je v troch momentoch - aké zmluvné ciele mal Dodatok č. 4, aké práva a povinnosti prevzala každá zmluvná strana, čo bolo reálnou obchodnou filozofiou, na základe ktorej došlo k uzavretiu Dodatku č. 4. Podľa žalobcu Dodatok č. 4 vznikol ako idea triumvirátu firiem UNITED INDUSTRIES a.s., žalovaného a SOLE Slovakia a.s.. Predzmluvné rokovania boli manifestované ako záchranná akcia pre dodávateľov mlieka. Cieľom žalovaného a UNITED INDUSTRIES a.s. bolo získať výrobné areály SOLE Slovakia a.s. skôr ako padne do konkurzu a prevziať dodávateľov mlieka. Cieľom pôvodného žalobcu bolo mať zaplatenú svoju pohľadávku voči SOLE Slovakia a.s.. Splneniu podmienky vyplývajúcej z Dodatku č. 4, a to podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca nepriečil a neovplyvňoval. Keďže všetky zmluvy pripravoval žalovaný, nedomnieval sa, že by práve žalobca mal pripraviť návrh zmluvy o postúpení pohľadávok. Ani tí, s ktorými žalovaný zmluvu o postúpení podpísal, text zmluvy nepredkladali, ale text im predložil žalovaný. Ďalej žalobca uviedol, že do podpisu Dodatku č. 4 bol jediným kupujúcim SOLE Slovakia a.s.. Po podpise Dodatku č. 4 do vyplatenia starých dlhov figuroval popri SOLE Slovakia a.s. ako kupujúci aj žalovaný spoločne a nerozdielne. Po vyplatení starých dlhov sa jediným kupujúcim stal žalovaný. Spoločnosť UNITED INDUSTRIES a.s v konaní pred Okresným súdom vo Zvolene predložila zoznam pohľadávok, medzi ktorými je aj pohľadávka p. Bajzu, ktoré označila na jednostranné započítanie oproti pohľadávke SOLE Slovakia a.s. za majetok SOLE Slovakia a.s., ktorý získala napr. UNITED INDUSTRIES a.s.. Pohľadávky, vrátane pohľadávky p. B. boli postúpené od žalovaného na UNITED INDUSTRIES a.s.. Podľa žalobcu, pokiaľ žalovaný disponoval s pohľadávkami pôvodného žalobcu a postúpil ich UNITED INDUSTRIES a.s., ktorá nimi zaplatila za získaný výrobný areál z majetku SOLE Slovakia a.s. do majetku UNITED INDUSTRIES a.s., tak sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor p. B.. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že pohľadávku p. B. použil žalovaný ako platidlo za získaný výrobný areál SOLE Slovakia a.s. spoločnosťou UNITED INDUSTRIES a.s., pričom za pohľadávku p. Bajzu nezaplatila. Žalobca však tvrdí, že žalovaný v predmetnom Dodatku č. 4 pristúpil k záväzku SOLE Slovakia a.s. voči p. B., pretože sa bez súhlasu dlžníka dohodla písomne s veriteľom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. Žalovaný sa tak stal dlžníkom voči A. B. spoločne so SOLE Slovakia a.s.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v jeho rozsahu a v dôvodoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zopakoval a doplnil dokazovanie, a to listinnými dôkazmi na č.l. 11-13, č.l. 16-26, č.l. 27, č.l. 28, č.l. 29, č.l. 31-48, vykonal výsluch svedkov p. T. B., Mgr. J. X., Ing. V. U., Ing. I. Vácziovej a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutiach vydaných v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a pod sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010, odvolací súd uvádza, že priama záväznosť týchto právnych názorov pre toto súdne konanie nie je daná a nevyplýva ani z ust. § 226 O.s.p.. V právnom štáte však musí platiť princíp právnej istoty, podľa ktorého by sa analogická právna otázka mala posudzovať rovnako, ibaže súd pri odlišnom posúdení svoj odklon v právnom posúdení riadne a presvedčivo odôvodní. V tejto súvislosti však treba uviesť, že medzičasom, t.j. po rozhodnutí súdu prvého stupňa v tomto súdnom konaní, došlo k zrušeniu rozhodnutí odvolacieho súdu vyhlásených v konaniach pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 2Cob/139/2009 zo dňa 04.05.2010 a sp.zn. 2Cob/242-243/2009 zo dňa 11.05.2010, a to dovolacím súdom - Najvyšším súdom Slovenskej republiky a veci boli vrátené odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Tieto konania nie sú ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu právoplatne skončené, a preto právna otázka, ktorá bola v týchto rozhodnutiach riešená, a na ktorej riešenie - právny záver - poukazoval žalobca v tomto súdnom konaní, nie je vyriešená s konečnou platnosťou. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za nepochybne zistené, že právny predchodca žalobcu ako predávajúci a spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. ako kupujúci uzavreli dňa 12.12.2003 Kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka, ktorou sa právny predchodca žalobcu (T. Bajza, samostatne hospodáriaci roľník) zaviazal dodávať dohodnuté množstvo mlieka v dohodnutej kvalite a kupujúci sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. V konaní nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu neboli za dodávku surového kravského mlieka uhradené faktúry: č. 4071800 na sumu 111.002,-Sk splatná dňa 02.09.2004, ktorá bola uhradená čiastočne dňa 27.10.2004 vo výške 83.002,-Sk, fa.č. 4081800 na sumu 107.699,-Sk splatná dňa 03.10.2004, fa.č. 4091800 na sumu 103.818,-Sk splatná dňa 03.11.2004, fa.č. 4101800 na sumu 117.354,-Sk splatná dňa 03.12.2004, fa.č. 4111800 na sumu 36.656,-Sk splatná dňa 18.12.2004 a úrok z omeškania vo výške 0,03% denne za oneskorenú úhradu fa.č1800204 na sumu 110.906,10 Sk, splatnej dňa 14.04.2004, uhradenej dňa 05.05.2004 čiastočne vo výške 60.000,-Sk a dňa 06.05.2004 čiastočne vo výške 50.906,10 Sk, t.j. za 21 a 22 dní omeškania vo výške 18,-Sk/deň a 15,27 Sk/deň; za oneskorenú úhradu fa.č. 1800304 na sumu 115.078,40 Sk, splatnej dňa 07.05.2004, uhradenej dňa 01.06.2004, t.j. za 25 dní omeškania vo výške 34,52 Sk/deň; za oneskorenú úhradu fa.č. 4041800 na sumu 105.960,-Sk, splatnej dňa 04.06.2004, uhradenej dňa 10.06.2004 čiastočne vo výške 65.960,-Sk a dňa 01.07.2004 čiastočne vo výške 40.000,-Sk, t.j. za 6 a 27 dní omeškania vo výške 19,79 Sk/deň a 12,-Sk/deň; za oneskorenú úhradu fa.č. 4051800 na sumu 117.327,-Sk, splatnej dňa 02.07.2004, uhradenej dňa 22.07.2004 čiastočne vo výške 50.000,-Sk a dňa 10.08.2004 čiastočne vo výške 67.327,-Sk, t.j. za 20 a 39 dní omeškania vo výške 15,-Sk/deň a 20,20 Sk/deň; za oneskorenú úhradu fa.č. 4061800 na sumu 112.828,-Sk, splatnej dňa 05.08.2004, uhradenej dňa 02.09.2004 čiastočne vo výške 62.828,-Sk a dňa 16.09.2004 čiastočne vo výške 50.000,-Sk, t.j. za 28 a 42 dní omeškania vo výške 18,85 Sk/deň a 15,-Sk/deň ako aj za oneskorenú úhradu fa.č. 4071800 na sumu 111.002,-Sk, splatnej dňa 02.09.2004, uhradenej čiastočne - 83.002,-Sk dňa 27.10.2004, t.j. za 55 dní omeškania vo výške 24,90 Sk/deň. Uvedené faktúry boli vystavené za realizované dodávky mlieka zo strany pôvodného žalobcu - p. T. B. voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. do 10.11.2004 (vrátane), čo vyplýva zo samotnej žaloby zo dňa 16.12.2004, ako aj zo svedeckej výpovede p. T. B., ktorý uviedol vo svojej výpovedi dňa 24.04.2012, že mlieko dodával spoločnosti SOLE, tak ako do podpisu Dodatku č. 4 aj po podpise Dodatku č. 4, pričom však vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom oproti žalobe uviedol, že do SOLE dodával mlieko asi tak do polovice októbra 2004 (potom dodával mlieko do Bánoviec inej spoločnosti) - zrejme odstupom času u neho došlo k časovému posunu a mlieko odoberali 3 vodiči, tí istí ako pred dodatkom, tak po podpise dodatku. V konaní teda nebolo zistené a ani tvrdené pôvodným žalobcom, že by mlieko, ktorého dodávka je vyúčtovaná v predmetných faktúrach, bola vykonaná voči žalovanému, ale aj priamo zo žaloby vyplýva, že vo faktúrach uvedené dodávky mlieka boli vykonané voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s. na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003. Dôkazom tejto skutočnosti sú predložené dodacie listy a faktúry vystavené pre odberateľa SOLE Slovakia, a.s.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že po tom, ako sa spoločnosť SOLE Slovakia a.s. dostala do finančných problémov a nebola schopná uhrádzať svoje záväzky, došlo dňa 09.09.2004 k uzavretiu Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve. Dodatok č. 4 bol uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. a spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., pričom sporným sa stal výklad prejavu vôle, teda čo sa uvedeným dodatkom sledovalo, či išlo o zmluvu o prevzatí dlhu spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., resp. ručiteľský záväzok žalovaného, alebo nie, alebo sa mala v zmysle tohto Dodatku č. 4 uzavrieť osobitná zmluva o postúpení predmetných pohľadávok pôvodného žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Posúdenie uvedených otázok má rozhodujúci význam pre zistenie, či žalovanému, t.j. spoločnosti Levické mliekárne, a.s., vznikla povinnosť zaplatiť pohľadávky žalobcu, ktoré si uplatnil v žalobe a pôvodne ich vyúčtoval spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Podľa čl. I bodu 1/ Dodatku č. 4 Levické mliekárne týmto dodatkom garantujú, že preberajú a splatia pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia po lehote splatnosti, a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatia najneskôr do 15.11.2004. Podľa čl. II bod 2/ Dodatku č. 4 splatenie pohľadávky sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi predávajúcim a Levickými mliekárňami, a.s., resp. United Industries ako kupujúcim. Podľa čl. I bod 3/ Dodatku č. 4 všetci účastníci tohto dodatku sa ďalej vzájomne dohodli, že ku dňu vyplatenia pohľadávky Levickými mliekárňami, a.s., prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke SKM (myslí sa surového kravského mlieka) na spoločnosť Levické mliekárne, a.s. za štandardných podmienok platných pre výkup mlieka Levickými mliekárňami, a.s. a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa platnej zmluvy tak, že jediným kupujúcim z kúpnej zmluvy o dodávke SKM bude spoločnosť Levické mliekárne, a.s. a SOLE Slovakia a.s. prestane byť zmluvnou stranou. Podľa čl. I bod 4./ Dodatku č. 4 predávajúci a kupujúci sa dohodli, že sa mení článok X. Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka takto: Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2009. Odsek druhý čl. X sa mení takto: Kupujúci a predávajúci môžu písomne vypovedať túto zmluvu jednostranne pred uplynutím platnosti len v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší zmluvu podstatným spôsobom, a to písomnou výpoveďou doručenou druhej strane s tým, že v takomto prípade je výpovedná lehota 3 mesačná a začína plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Podľa čl. III bod 1./ Dodatku č. 4 ostatné ustanovenia zmluvy sa nemenia a zostávajú v platnosti. Podľa čl. III bod 3./ Dodatku č. 4 tento dodatok bol vypracovaný na základe vôle všetkých účastníkov tohto dodatku, čo zmluvné strany potvrdzujú svojím podpisom. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa ods. 3 cit. ust. pri výklade podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Obchodný zákonník v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce kritérium akcentuje význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom (na rozdiel od Občianskeho zákonníka - § 35 ods. 2). Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov nebolo úspešné uvedené subjektívne kritérium, teda ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, treba postupovať podľa § 266 ods. 2, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje tak , že sa prejav vôle má vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Nejde však o význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba, ale berie sa do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení, ide o objektivizovanú osobu, konštrukciu priemerného riadneho obchodníka. V § 266 ods. 3 je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť pri výklade vôle podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ide tu o snahu prihliadať pri výklade prejavu vôle na také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu. Zákon preto prikazuje, pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu. Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti: - rokovania o uzavretí zmluvy, - prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, - následné správanie strán. Obchodný zákonník teda pri interpretácii právnych úkonov priznáva právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné, že práve tieto rokovania môžu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán, ako aj následnému správaniu strán, ktoré tiež môžu vyjasniť úmysel konajúcich strán. Odvolací súd za účelom jednoznačného zistenia prejavu vôle účastníkov Dodatku č. 4 vypočul ako svedkov osoby, ktoré za zmluvné strany dodatok podpísali, a to Mgr. J. X., Ing. I. V., Ing. V. U. a pôvodného žalobcu p. T. Bajzu. Ing. V. U., v tom čase generálna riaditeľka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že Levické mliekárne mali záujem zvýšiť produkciu surového kravského mlieka a hľadali dodávateľov. V tom čase spoločnosť SOLE Slovakia bola v zlej finančnej situácii, a preto sa aj v spoločnosti žalovaného objavili jej dodávatelia, ktorí mali záujem dodávať mlieko žalovanému. Taktiež žalovaný mal záujem o dodávateľov SOLE Slovakia a chcel zvýšiť nákup mlieka o dvojnásobok. Začal jednať so SOLE Slovakia, pričom cieľom Dodatku č. 4 bolo eliminovať sankcie, ktoré malo SOLE Slovakia voči svojím dodávateľom. Zmluvy medzi dodávateľmi a SOLE Slovakia nevideli, ale dodávatelia uvádzali, že tam boli vysoké sankcie. Žalovaný nemal záujem prioritne o pohľadávky, resp. riešiť pohľadávky, ale záujem bol o dodávku mlieka. SOLE Slovakia neplatilo svoje záväzky a mlieko sa muselo odoberať, keďže je to surovina, ktorá sa pokazí, preto žalovaný pristúpil k tomu, že po podpísaní osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola splatná za júl, resp. v júli 2004, túto pohľadávku dodávateľom uhradí a následne uzavrie s dodávateľom kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka, avšak za štandardných podmienok žalovaného. Ak dodávateľ súhlasil, prvý kontakt dodávateľa mal byť s oddelením nákupu v Levických mliekárňach a.s. a následne sa predložila požiadavka o spísanie zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvy spracovalo právne oddelenie žalovaného, ale podklady predložil dodávateľ, teda mal predložiť faktúru, jej originál, ktorú ekonomický úsek v SOLE Slovakia, a.s. preveril, či údaje sú pravdivé, a potom došlo k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky a až následne došlo k úhrade pohľadávky. Všetko bolo limitované do 15.11.2004. Svedkyňa taktiež uviedla, že pred uzavretím Dodatku č. 4 sa s dodávateľmi stretli na troch miestach, kde im predniesli, že majú záujem o mlieko s tým, že sú ochotní uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré boli splatné v júli 2004. Vysvetlili im postup, že sa uzavrie zmluva o postúpení, ku ktorej dodávateľ predloží originál faktúry, SOLE Slovakia potvrdí pravdivosť, uzavrie sa zmluva o postúpení pohľadávky a pohľadávka sa uhradí. Potom sa uzavrie Kúpna zmluva medzi dodávateľom a žalovaným, pretože žiadny dodávateľ nemôže dodávať mlieko bez takejto zmluvy. Dodávateľom uviedli, že či k tomuto pristúpia, je ich slobodná vôľa. Svedkyňa Ing. I. V., v tom čase predseda predstavenstva žalovaného uviedla, že osobne na rokovaniach s dodávateľmi nebola, Dodatok č. 4 podpísala v dobrej viere, že žalovaný má záujem o dodávky surového kravského mlieka. Účel dodatku si nepamätala, nevedela uviesť, či dodávatelia alebo žalovaný po podpise dodatku mali urobiť ešte nejaký úkon. Svedok Mgr. J. X., v tom čase obchodný riaditeľ, resp. generálny riaditeľ SOLE Slovakia, a.s., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konkrétne si už nepamätá, čo sa uzavretím dodatku sledovalo, spomenul si však, že dodatky boli pripravené v období, keď SOLE Slovakia a.s. malo problémy a uskutočňovali sa stretnutia s farmármi, od ktorých odoberalo mlieko s cieľom, aby mali komu ďalej dodávať mlieko, keď SOLE Slovakia a.s. prestane vyrábať. Svedok uviedol, že chceli pomôcť farmárom, preto im na stretnutí povedal, že pokiaľ zmluvy tzv. preklopia na Levické mliekárne a.s., že budú pokračovať v dodávke mlieka pre Levické mliekárne a.s., budú sa v budúcnosti riešiť aj ich pohľadávky voči SOLE, ale len v prípade, že to prevezme UNITED INDUSTRIES. Vedel, že niektorí farmári, ktorých pozná, dodnes dodávajú mlieko do Levických mliekární, a.s. a niektorí k nim neprešli. Taktiež uviedol, že odišiel zo SOLE asi 2 až 3 mesiace po podpísaní Dodatku č. 4. Dodatok č. 4 podpísal pred stretnutím s roľníkmi. Svedok T. Bajza vo výpovedi uviedol, že na stretnutí roľníkov so zástupcami SOLE Slovakia a.s., potom ako nastal problém s platením za dodávky mlieka, sa malo riešiť, čo bude s dodávkami mlieka. Na stretnutí bolo povedané zo strany zástupcov SOLE, že keď sa podpíše Dodatok č. 4 budú jeho pohľadávky uhradené a naďalej sa bude dodávať mlieko do SOLE Slovakia alebo žalovanému. P. B. to pochopil tak, že pohľadávky mal zaplatiť SOLE Slovakia a žalovaný a malo ísť o všetky pohľadávky, ktoré dodávatelia dovtedy mali. Dodatok podpisoval doma a predložila mu ho laborantka zo SOLE p. J., keď prišla zobrať vzorky mlieka. Žalovaný mu neskôr oznámil, že nebude od neho brať dodávky mlieka, pretože bol pre neho malým dodávateľom. Na to svedok podpísal kúpnu zmluvu s Milsy Bánovce nad Bebravou. Svedok ešte uviedol, že nevypracovával ani návrh kúpnej zmluvy na dodávku surového kravského mlieka a ani návrh Dodatku č. 4. Z výsluchu svedkov, vypočutých v odvolacom konaní, v spojení s vykonaným dokazovaním aj prvostupňovým súdom vyplýva, že cieľom uzavretia dodatku nebolo prevziať dlh za SOLE Slovakia, a.s. Takýto cieľ nevyplynul ani z výpovede pôvodného žalobcu a priameho účastníka procesu uzatvárania Dodatku č. 4, p. B.. Prioritným záujmom žalovaného nebolo riešiť pohľadávky dodávateľov, ale získať nových dodávateľov mlieka a až následne na základe dohody riešiť aj ich pohľadávky, ak sa stanú dodávateľom žalovaného. Bolo na slobodnej vôli samostatne hospodáriaceho roľníka, či vstúpi do zmluvného vzťahu s Levickými mliekárňami a.s. alebo nie. Taktiež bolo aj slobodnou vôľou žalovaného, či s jednotlivými dodávateľmi surového kravského mlieka zmluvu uzavrie, pretože dodávateľ musel spĺňať jeho kritériá kvality dodávaného mlieka. Pochopiteľným záujmom pôvodného žalobcu, deklarovaným aj v jeho výpovedi, bolo riešenie jeho splatných pohľadávok voči SOLE Slovakia a.s., ale aj budúcich dodávok mlieka. Podľa odvolacieho súdu pohľadávky sa v zmysle Dodatku č. 4 jednoznačne mali prevziať až na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa mala uzavrieť do 15.11.2004. Až po uzavretí tejto zmluvy a vyplatení postúpenej pohľadávky dodávateľovi mal vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi - dodávateľovi surového kravského mlieka ako nový kupujúci vstúpiť žalovaný. Ani v odvolacom konaní nebolo bez akejkoľvek pochybnosti zistené, že by záujem žalovaného pri podpise Dodatku č. 4 bolo získať pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s., aby mohol ako protihodnotu k takto kumulovane vytvorenej pohľadávke voči SOLE Slovakia a.s. získať výrobné areály SOLE Slovakia a.s., ako to tvrdil žalobca. Dodatok č. 4 - jeho právne pojmy - prevzatie a splatenie pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávok, v spojení so svedeckými výpoveďami, odvolací súd jednoznačne posúdil, aj s prihliadnutím na správanie sa účastníkov zmluvy po uzavretí Dodatku č. 4, ktoré objasňuje skutočný zámer strán pri uzavieraní Dodatku č. 4 (žalovaný uzavieral s niektorými dodávateľmi mlieka zmluvy o postúpení pohľadávok, teda postupoval v zmysle čl. II bod 2/ Dodatku č. 4; žalobca predložil žalovanému na podpis Zmluvu o postúpení pohľadávok) tak, že obsahom Dodatku č. 4 nebolo prevzatie dlhu alebo ručiteľský záväzok žalovaného. K platnému prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže dôjsť na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým dlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal súhlas, je neúčinná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje (zhodne so žalovaným) na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 68/1996, z ktorého vyplýva, že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu musí byť daný akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že s prevzatím dlhu súhlasí. Ak je veriteľ s oznámením nečinný, nemožno to bez ďalšieho považovať za súhlas s prevzatím dlhu. Ustanovenie § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje prevzatie dlhu treťou osobou, ktorá sa stane dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, a to na základe písomnej zmluvy uzavretej s veriteľom; súhlas pôvodného dlžníka sa tu nevyžaduje. Záväzok pôvodného dlžníka nezaniká, ale popri ňom vzniká nový záväzok toho, kto prevzal dlh. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník (ak sa nedohodli inak), a to popri ňom. Keďže právny úkon musí byť vykonaný určite a zrozumiteľne, musí aj dohoda o prevzatí alebo pristúpení k dlhu obsahovať presné vymedzenie preberaného dlhu, alebo dlhu, ku ktorému nový dlžník pristupuje, teda rozsah preberanej povinnosti (minimálne výškou, splatnosťou a právnym titulom ). V predmetnom Dodatku č. 4 nebol dlh riadne špecifikovaný a ani nie je jednoznačne a nepochybne určená osoba, ktorá by mala dlh prevziať (či to je žalovaný alebo United Industries a.s.). Rovnako nebolo špecifikované, aký konkrétny ručiteľský záväzok by mal žalovaný na seba prebrať priamo podpisom Dodatku č. 4. V rozpore s tvrdením žalobcu, že Dodatkom č. 4 došlo k prevzatiu dlhu je aj deklarovaná vôľa účastníkov Dodatku č. 4, ktorá ich viedla k jeho podpisu a aj správanie sa účastníkov po uzavretí Dodatku č. 4. Z čl. II bodu 2 Dodatku č. 4 vyplýva, že žalovaný mal predstavovať kupujúceho pohľadávky, ak sa ním nestane United Industries (kto bude postupníkom by bolo riešené až v samostatnej zmluve o postúpení pohľadávok, pretože v Dodatku č. 4, v čl. II bod 2 je uvedená len alternatíva - žalovaný, resp. United Industries), teda postupníka, ktorý by žalobcovi vyplatil kúpnu cenu za pohľadávku, a nie kúpnu cenu za dlh. Vyplatenie pohľadávok však bolo podmienené uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným alebo s United Industries do 15.11.2004, k čomu v danom prípade nedošlo v stanovenej lehote. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným, neprešli ani práva a povinnosti z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2003 na žalovaného. Zo svedeckej výpovede Ing. Göczeovej, ako aj následného správania strán po uzavretí Dodatku č. 4, vyplýva, že žalovaný nezmaril podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože zo strany žalobcu mu nebola predložená do lehoty dohodnutej v Dodatku č. 4, a to do 15.11.2004. Po uvedenej dobe žalovaný takúto povinnosť nemal. Dodávatelia surového kravského mlieka boli na rokovaniach oboznámení s tým, ako majú ďalej postupovať po uzavretí Dodatku č. 4. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca sám vypracoval zmluvu o postúpení pohľadávky a túto poslal žalovanému na podpis až po 10.12.2004. V žalobe si však nárok uplatňuje voči žalobcovi z titulu prevzatia dlhu a kúpnej zmluvy. Z čl. X. Kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a SOLE Slovakia vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol počas viazanosti zmluvou so SOLE Slovakia dodávať mlieko inému kupujúcemu a v čl. IX sa zaviazal, že bez súhlasu SOLE Slovakia a.s. neprevedie svoju pohľadávku na tretiu osobu. Cieľom uzavretia Dodatku č. 4 bola i úprava možnosti dodávateľa nebyť viazaný kúpnou zmluvou so SOLE Slovakia a.s. Žalovaný s niektorými dodávateľmi surového kravského mlieka uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle Dodatku č. 4 a žalovaný im na základe tejto skutočnosti vyplatil odplatu za postúpenú pohľadávku, a zároveň v takom prípade došlo k zmene kupujúceho z kúpnej zmluvy v súlade s čl. I bod 3./ Dodatku č. 4, teda stali sa dodávateľmi surového kravského mlieka do Levických mliekární a.s. O tom, že žalobca vedel, že bolo potrebné uzavrieť najskôr zmluvu o postúpení pohľadávky, svedčí i samotné správanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý žalovanému predložil návrh zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák., avšak až po lehote uvedenej v Dodatku č. 4 (listom zo dňa 10.12.2004). Tým, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o postúpení predmetných pohľadávok, žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi pohľadávky uplatnené predmetnou žalobou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný zámerne zmaril uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z Dodatku č. 4 nevyplýva, kto mal návrh zmluvy o postúpení pohľadávok predkladať, avšak je nesporné, že podklady k pohľadávke nemal žalovaný k dispozícii (nebol účastníkom vzťahu, z ktorého pohľadávka pôvodného žalobcu vznikla), ale mal ich k dispozícii pôvodný žalobca - A. B.. Bolo preto na ňom, aby tieto podklady žalovanému predložil do dohodnutého dátumu, aby mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že právny predchodca žalobcu dodával surové kravské mlieko na základe zmluvy zo dňa 12.12.2003, uzavretej so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a to až (ako sám uviedol v žalobe) do novembra 2004, teda aj po uzavretí predmetného Dodatku č. 4. Taktiež bolo zistené, že nebola splnená podmienka pre splatenie splatných pohľadávok spoločnosťou Levické mliekárne, a.s., a to podmienka uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky podľa bodu 2./ článku I Dodatku č. 4 v lehote podľa čl.I bodu 1./, t.j. do 15.11.2004. Dodatok č. 4 nie je zmluvou o prevzatí dlhu v zmysle § 531 Obč. zák., pretože nebolo v odvolacom konaní preukázané, že by prevzatie dlhu bolo vôľou účastníkov Dodatku č. 4, a taktiež Dodatok č. 4 nespĺňa ani zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu. K postúpeniu pohľadávky osobitnou zmluvou uzavretou do dňa 15.11.2004 nedošlo, a keďže predmetným Dodatkom č. 4 nedošlo ani k prevzatiu dlhu SOLE Slovakia voči žalobcovi, žalovaný v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Neprešla naňho povinnosť splniť žalobcovi dlh za spoločnosť SOLE Slovakia a.s., teda nie je povinný uhradiť pohľadávky žalobcu, ktoré zostali nezaplatené a boli splatné ku dňu podpisu Dodatku č. 4. Odvolací súd má za to, že ak by došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodného žalobcu voči SOLE Slovakia a.s. na žalovaného, tak by žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko by nebol nositeľom práva na zaplatenie postúpenej pohľadávky. Pohľadávky žalobcu voči SOLE Slovakia a.s., ktorých splatnosť nastala po podpise Dodatku č. 4, by prešli, resp. boli prevedené na žalovaného jedine osobitnou zmluvou takýto prevod upravujúcou. K prevzatiu dlhu voči žalobcovi, ktorý vznikol SOLE Slovakia a.s. po podpise Dodatku č. 4 mohlo dôjsť uzavretím osobitnej dohody o prevzatí dlhu medzi SOLE Slovakia, a.s. a žalovaným, so súhlasom žalobcu, alebo pristúpením žalovaného ku konkrétnemu dlhu. K takýmto úkonom však po podpise Dodatku č. 4 nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani, že by po podpise Dodatku č. 4 dodával surové kravské mlieko žalovanému (ako bolo preukázané, dodávky mlieka sa uskutočňovali rovnakým spôsobom a rovnakému odberateľovi - SOLE Slovakia ako pred podpisom dodatku č. 4), nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ani pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli (a aj ich splatnosť nastala) až po podpise Dodatku č. 4. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že po podpise Dodatku č. 4 do vyplatenia starých dlhov figuroval popri SOLE Slovakia a.s. ako kupujúci aj žalovaný spoločne a nerozdielne so SOLE Slovakia a.s., pretože podmienkou pre to, aby sa žalovaný stal kupujúcim, bolo splatenie pohľadávok žalobcu, k čomu však nedošlo. Žalovaný sa tak nestal vo vzťahu k žalovanému kupujúcim. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, nemohol ani žalovaný s pohľadávkami p. Bajzu nakladať (ani ich postúpiť tretej osobe - v danom prípade ako tvrdil žalobca spoločnosti United Industries, a.s.) - takéto úkony by boli neplatné. Pokiaľ žalovaný za takéto neplatné nakladanie s pohľadávkou žalobcu prijal nejaké plnenie, obohatil sa na úkor osoby, od ktorej takéto plnenie prijal. Tou osobou, podľa popisu skutkových okolností žalobcom, však nie je žalobca. Žalovaný nebol účastníkom konania pred Okresným súdom vo Zvolene sp.zn. 17C/23/2005 a z rozsudku vyhláseného v tomto súdnom konaní (je založený v súdnom spise) nevyplýva, že by United Industries a.s. započítal oproti pohľadávke SOLE Slovakia, a.s. na kúpnu cenu z kúpnej zmluvy V 946/2004 aj pohľadávku právneho predchodcu žalobcu - p. T. Bajzu. Z rozhodnutia vyplýva, že boli započítané tie pohľadávky, ktoré dodávatelia postúpili na Levické mliekárne a.s. a tie následne na United Industries a.s.. S p. B. však žalovaný neuzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok. Uplatnený nárok nebolo možné posudzovať z titulu náhrady škody - ako žalobca uviedol v jednom zo svojich podaní, že ak Dodatok č. 4 žalovaný považuje za zmluvu o budúcej zmluve s podmienkou, tak si žalobca stihol uplatniť nárok na náhradu škody, pretože predmet konania je vymedzený žalobou - skutkovými okolnosťami uvedenými v nej, pričom právne posúdenie je na súde. Skutkové okolnosti tvrdené v žalobe nesmerujú k uplatneniu nároku na náhradu škody a v priebehu konania žalobca svoju žalobu v tomto smere nezmenil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V 19/2007, podľa ktorého ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností. Takýto procesný úkon treba považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť v zmysle § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. K takémuto úkonu žalobcu však v priebehu súdneho konania nedošlo. Odvolací súd po vykonanom (zopakovanom a doplnenom dokazovaní) a prijatí vyššie uvedených záverov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, správne aplikoval právny predpis, dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne vyhodnotil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa riadne odôvodnil a presvedčivo sa vysporiadal s relevantnými námietkami (teda pre rozhodnutie veci podstatnými námietkami) účastníkov konania. Odvolací súd ku dňu rozhodovania o odvolaní žalobcu nezistil, že by došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu princípu právnej istoty (námietka žalobcu o neriadení sa právnym názorom odvolacieho súdu bola ako je už vyššie uvedené vyhodnotená ako nedôvodná). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania spolu vo výške 2.122,08 eura. Uvedené trovy pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 2.122,08 eura. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania sú priznané za nasledovné úkony právnej pomoci: - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04.02.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,41 eura režijný paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 12.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,63 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,63 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,63 eura režijný paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 25.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,63 eura režijný paušál - účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) - 287,14 eura + 7,63 eura režijný paušál t.j. spolu 1.768,40 eura+ DPH (20%) vo výške 353,68 eura, t.j. spolu (vrátane DPH) 2.122,08 eura. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 2.122,08 eura, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: 17 6742390/0900. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.