Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/38/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304126581 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304126581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová v právnej veci navrhovateľky: A.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N.. Č.. XX, L., proti odporcovi: R. K., B. Ú. D., F. C. F. R., M. N.. Č.. X, L., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. októbra 2010, č. k. 9C/260/2004-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom F. Ú.K. Y. L. L., R. F. L., spočívajúcom v tom, že katastrálny úrad nekonal, t. j. nenapísal, že parcela č. XXXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území L. je neidentická, nežiadal geometrický plán a uskutočnil prevod nehnuteľností na základe návrhu na vklad darovacej zmluvy, čím porušil § 21 zák. č. 266/1992 Zb. a § 128 vyhl. č. 594/1992 Zb., a majetkový pomer medzi navrhovateľkou a právnymi subjektmi X. L., R.. K.. S.. C. H. L., keďže zodpovedný subjekt spôsobil zapísanie dvojitého vlastníctva. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., § 18 ods. 1, 2, § 20 zák. č. 58/1969 Zb., § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 O.s.p. a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, nakoľko navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala vznik a rozsah existencie škody, ktorá mala spočívať v rozdiele trhovej ceny a úradnej ceny nehnuteľnosti a zároveň nepreukázala zmenšenie jej majetku v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu. Zamietnutie návrhu navrhovateľky odôvodnil súd prvého stupňa ďalej nepreukázaním ňou uplatneného nároku titulom náhrady škody, pozostávajúcej z nákladov na cestovné, straty času, nákladov na právne rady, nákladov spojených so zisťovaním škody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli, z dôvodu ktorého mu právo na náhradu trov nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nezistil úplne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa, že nemal dostatočné množstvo listinných dôkazov, pretože v iných konaniach, ktoré vedie, predložila množstvo dôkazov. Namietla, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol akoby predmetom sporu bolo určenie vlastníctva a nie ňou uplatnený nárok na náhradu škody. Navrhovateľka ďalej žiadala preveriť, či zákonný sudca, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, nie je externým pracovníkom odporcu a nakoľko prvostupňový rozsudok, ktorý jej bol doručený, nebol podpísaný sudcom, žiadala preveriť pravosť tohto rozhodnutia s tým, že sa súd dopustil porušenia § 48 zákona o priestupkoch. Vo svojom odvolaní zároveň vytkla súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz týkajúci sa parcely č. F.-M. XXXX/X, v katastrálnom území L., pričom odporca porušil § 32 zák. o správnom konaní tým, že nezistil presne a úplne skutkový stav veci, keďže úradne overil geometrický plán 92 - 266, ktorým boli bez právneho dôvodu posunuté hranice, prečíslovaním zväčšil parcelu č. F. XXXXX/X v katastrálnom území L. B. D. XX na parcele F. M. ( pred rozdelením na XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) a zmenil šírku cca. o 15 m. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že navrhovateľka nepredložila žiadne relevantné dôkazy a ani vykonanie žiadnych dôkazov preukazujúcich výšku škody spôsobenej nesprávnym postupom katastra nenavrhla, zároveň nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi pochybením katastra a zánikom jej vlastníckeho práva k označenému pozemku. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia škody, nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k nesprávnemu úradnému postupu správy katastra. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech. V posudzovanej právnej veci je predmetom konania náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom R. F. L.. Pri uplatnení práva na náhradu škody je potrebné splnenie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody a to nesprávny úradný postup, existenciu a vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a neupravuje pojem škody ako aj jej rozsah, je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej správy, v zmysle ktorej je potrebné chápať škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného. Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že svoj nárok si uplatnila titulom škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že F. Ú. L. L., R. F. L. nezapísal parcelu číslo KN-E 11427, v katastrálnom území L. na list vlastníctva v prospech C. H. v celosti na základe dedičského rozhodnutia, č. k. D 1678/91 a identifikácie, ďalej tým, že F. Ú. L. L., R. F. L. porušil § 68, § 69 zákona číslo 162/1995, § 1 ods. 2, 3 zák. č. 266/1992 Zb., čím jej vznikla škoda vo výške 25.800,- Sk (parcela XXXX/X z geometrického plánu XXXXXXXX- XXX/XXXX zo dňa 08.08.2004, overený pod č. XXX/XX), ušlý zisk ako rozdiel medzi trhovou a úradnou cenou v sume 94.600,- Sk a zároveň si uplatnila titulom náhrady škody cestovné, stratu času, právne rady a náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zisťovaním škody. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2. marca 2010, č. k. 9C/260/2004-100 pripustil zmenu návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 8.198,90 eur (247.000,- Sk) s 12 % úrokom z omeškania od 27.12.2001 do zaplatenia ako aj sumu 1.294,56 eur (39.000,- Sk) s 12 % úrokom z omeškania od 28.06.2001 do zaplatenia a zároveň nahradiť navrhovateľke trovy konania. Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá je daná vtedy, ak sú súčasne splnené tri základné podmienky a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje všetkých účastníkov v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok, ktorý je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý si nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje (v procesnej teórii) jeho procesnou zodpovednosťou. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno stíha účastníkov iba v prípade, ak ide o skutočnosti odôvodňujúce návrh vo veci samej. V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4, čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd prvého stupňa si voči navrhovateľke splnil poučovaciu povinnosť (por. č. l. 102 spisu) a preto námietky odvolateľky tvrdiacej, že dôkazné bremeno v prejednávanej veci uniesla tým, že v iných súdnych konaniach, predložila všetky listinné dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera, je právne bezvýznamné. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je potrebné konštatovať, že navrhovateľka nepreukázala vznik a rozsah existencie škody, ktorá mala spočívať v rozdiele trhovej ceny a úradnej ceny nehnuteľnosti, pretože nebolo preukázané, že by došlo k zmenšeniu majetku v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá mala pozostávať z nákladov na cestovné, straty času, náklady za právne rady, náklady spojené so zisťovaním škody správne súd prvého stupňa konštatoval s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. absenciu splnenia dôkaznej povinnosti, čo správne viedlo prvostupňový súd k zamietnutiu tohto nároku z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľkou. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zák. č. 58/1969 Zb. a Občianskeho zákonníka, rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúcim návrh navrhovateľky a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.