Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/340/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305200743 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1305200743.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. B., F..M.., B. XX, Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti odporkyni : Z. Q., Z. L., Z. XXX, o zaplatenie 2,32 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.6.2012, č.k. 11C/17/2012-24 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19.6.2012, č.k. 11C/17/2012-24, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k značnému počtu obdobných žalobných návrhov, ktoré navrhovateľ podal na súd, a ktoré často krát smerovali aj voči nebohým, resp. zaniknutým subjektom, súd vykonal šetrenie pobytu odporkyne prostredníctvom Registra obyvateľov SR a zistil, že na základe navrhovateľom zadaných údajov pri označení odporkyne sa lustrovaná osoba nedá jednoznačne určiť. Uviedol, že v lehote stanovenej súdom v uznesením zo dňa 1.3.2012, č.k. 11C/17/2012-20 navrhovateľ neodstránil vady podania tým, že neuviedol presné označenie odporkyne tak, aby ju bolo možné nezameniteľne identifikovať, a to napriek tomu, že navrhovateľ na výzvu súdu reagoval. Pri pokuse o doručenie súdnej zásielky adresovanej označenej odporkyni sa zásielka vrátila ako nedoručená s poznámkou pošty „nedostatočná adresa“. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 3 ods. 1 a 8 písm. a) zákona o koncesionárskych poplatkoch a ust. § 42 ods.3 a 79 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu vadu podania (nesprávne označenie odporkyne) v stanovenej lehote neodstránil, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať, v zmysle ust. § 43 dos. 2 O.s.p. návrh na začatie konania odmietol. V zákonom stanovenej lehote napadol predmetné uznesenie odvolaním navrhovateľ, a to podaním doručeným súdu dňa 4.7.2012. Zdôraznil, že navrhovateľ reagoval na výzvu súdu na odstránenie vád označenia odporkyne, v ktorom uviedol všetky dôvody, pre ktoré nie je možné doplnenie požadovaných údajov, pričom na tieto dôvody poukazuje aj v rámci svojho odvolania. Pri označovaní odporkyne vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky voči odporkyni, t.j. Slovenský rozhlas. Odporkyňa pod označením, ktoré uviedol navrhovateľ, platila koncesionárske poplatky a navrhovateľ ani pôvodný veriteľ nemá k dispozícii iné jej označenie s diakritikou a nemá ani údaje o dátume jej narodenia. Navrhovateľ zdôraznil, že v čase podania návrhu údaj o dátume narodenia zákon na identifikáciu účastníka nevyžadoval. Taktiež poukázal na skutočnosť, že prihlasovanie koncesionárskych poplatkov prebiehalo na pobočkách Slovenskej pošty, ktorá by mala mať jednotlivé prihlášky k dispozícii a ohľadne zistenia dátumu narodenie odporkyne navrhol súdu vykonať dopyt na pošte. Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že neexistujú prekážky odôvodňujúce postup súdu podľa § 43 ods. 2 O.s.p.. Názor súdu prvého stupňa je podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého uznesenia odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 1 O.s.p./ prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 70,- Sk a náhrady trov konania, a to z titulu neuhradenia koncesionárskych poplatkov. Odporkyňa bola v návrhu na začatie konania označená bez diakritiky ako Q. Z., L., Z. XXX XXXXX, v návrhu nebol uvedený ani dátum narodenia alebo rodné číslo odporkyne. Súd prvého stupňa zaslal odporkyni označenej navrhovateľom návrh na začatie konania na vyjadrenie, a to na adresu v znení uvedenom v návrhu, pričom zásielka sa súdu vrátila s poznámkou, že na zásielke je nedostatočná adresa. Listom zo dňa 9.9.2010 požiadal aj Register obyvateľov SR, aby mu na základe označenia odporkyne v návrhu oznámil jej aktuálne bydlisko. Register obyvateľov SR súdu oznámil, že na základe poskytnutých údajov nie je možné jednoznačne určiť požadovanú osobu. Výzvou zo dňa 1.3.2012 okresný súd vyzval navrhovateľa na uvedenie mena a adresy odporkyne s diakritikou a predloženie prihlášky rozhlasového prijímača, ktorú bola odporkyňa v zmysle § 3 ods. 7 zák. č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch povinná podať. Navrhovateľ na túto výzvu reagoval listami zo dňa 16.3.2012, v ktorom uviedol, že má k dispozícii len také označenie odporkyne, ako ho uviedol v návrhu. Mal tiež za to, že ak toto označenie postačovalo na platenie koncesionárskych poplatkov, musí postačovať aj pre účely súdneho sporu. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. je jednou z podstatných náležitostí návrhu presné označenie účastníkov konania, a to uvedením mena, priezviska, bydliska, údaju o štátnom občianstve a prípadne aj dátumu narodenia a telefonického kontaktu. Z dikcie zákonného ustanovenia § 79 vyplýva, že každý účastník konania musí byť v návrhu na začatie konania identifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť so žiadnou inou osobou. Znamená to, že v prípade nemožnosti ustálenia totožnosti účastníka konania, resp. nemožnosti jeho nezameniteľnej špecifikácie trpí návrh na začatie konania vadou, ktorú je možné odstrániť postupom uvedeným v § 43 ods. 2 O.s.p. a v prípade jej neodstránenia je následkom odmietnutie návrhu. Odvolací súd sa po preskúmaní obsahu spisu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval absenciu riadneho označenia odporkyne v tomto konaní. Je zrejmé, že v návrhu okrem vady v uvedení mena a priezviska odporkyne (bez diakritiky), absentuje úplné a správne uvedenie jej adresy. Uvedenie ulice bez diakritiky je značne skresľujúce a v návrhu nie je uvedené ani popisné číslo domu, kde má odporkyňa bývať. Takýto nedostatok bráni aj prípadnému ďalšiemu šetreniu zo strany súdu, keďže v návrhu nie je uvedený ani dátum narodenia odporkyne alebo jej rodné číslo. Aj keď ide o údaj, ktorý podľa platnej právnej úpravy v čase podania návrhu nebol povinným údajom, za danej situácie (nedostatky v označení odporkyne) by nesporne na základe neho bolo možné odporkyňu identifikovať. Navrhovateľom vznesená námietka, že k dispozícii nemá iné údaje o odporkyni a že ak ním uvedené údaje boli postačujúce pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov, musia byť postačujúce aj pre súdne konanie, nie je opodstatnená. Je totiž povinnosťou navrhovateľa v občianskom sporovom konaní, ovládanom dispozičnou zásadou, označiť presne a nezameniteľne odporcu a výlučne na ťarchu navrhovateľa možno pripísať to, keď takéto označenie v návrhu absentuje. Pri podaní návrhu na začatie konania si musí navrhovateľ sám zvážiť, či ním podaný návrh na začatie konania je odôvodnený nielen z hľadiska hmotnoprávnych predpokladov, ale aj splnením všetkých procesných náležitostí, ku ktorým nepochybne patrí aj označenie odporcu, ako subjektu plnenia. Ak totižto navrhovateľ nedisponuje relevantnými údajmi špecifikujúcimi odporcu, následkom je nepochybne odmietnutie návrhu ako takého z dôvodu absencie základných náležitostí návrhu v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na možnosť zisťovania údajov o odporkyni na pobočkách Slovenskej pošty. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na vyššie uvedené, teda že je zákonnou povinnosťou účastníka označiť odporcu v konaní a v tejto súvislosti nie je súd povinný vykonávať akékoľvek dopyty na iné orgány. Nejde v tomto prípade totiž o dôkazný prostriedok preukazujúci skutkové tvrdenia a okolnosti uplatneného hmotného nároku, kde by súd mohol označený dôkaz vykonať aj tak, že si ho vyžiada od príslušného orgánu, ale o podklad pre označenie účastníka, ktoré však, ako bolo vyššie uvedené je jednoznačne procesnou povinnosťou navrhovateľa. V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ako aj s jeho rozhodnutím, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.