Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/293/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305202860 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1305202860.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: F.. M. Q. J.. J., B. A. X, B., zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Kralovičovou, so sídlom v Bratislave, Bajzova 12, proti odporcovi: V. H., B. I. C. X, B., zastúpenom advokátkou JUDr. Alenou Bábikovou, so sídlom v Bratislave, Michalská 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastnítva manželov, o odvolaniach navrhovateľky proti rozsudku Okresného Q.L. B. D. I. L. XX. F. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX V. Q. Q. H. R. I. L. X.P. XXXX, Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX, proti R. Okresného Q. B. D. I. L. XX.P. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX- XXX T. I. L. XX.T. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.P. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.P. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.T. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa prikázal z vecí, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, do výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosti byt č. 5 na 3 posch. V. B. na A. R.. Č.. X, I. na E. Č.. XXXX, Z. Q. V. B. L. Q.. Č.. XXXXX X. na X. Č.. XXXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku X.. Č.. XXXXX V. V. XXXXXX/XXXXXXX- D., T. Q. X. A. X. X.. Č.. XXXXX/X I.Í. na E. Č.. XXXX H. V. X XXX F., V. XXXX/XXXXXXX-D. V. V. H. B. D. V. H. B. - F. Č. Z. F., A. Ú. Z. F., navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX M. do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného Q. B. D. Q.. I.. XXC XXX/XX L. XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva účastníci konania nadobudli vlastníctvo k pôvodne družstevnému bytu vrátane spoluvlastníctva k priľahlým pozemkom, a to v B. na A. R.. Č.. X, vlastníkmi bytu sa stali na základe zmluvy uzavretej podľa § 24 zák. č 42/1992 Zb. od B. L. C. T. K. L. X.X.XXXX. Pôvodne sa jednalo o družstevný byt, ktorý bol pridelený G. J., starému otcovi navrhovateľky, po jeho smrti dňa X.X.XXXX sa užívateľkou uvedeného bytu stala stará matka navrhovateľky X.. P. J., ktorá zdedila členské práva a povinnosti k predmetnému bytu, ktorá dňa X.XX.XXXX zmluvou previedla členský podiel vzťahujúci sa k predmetnému bytu na navrhovateľku a odporcu. Uvedená zmluva bola predložená B. L. C. L. X.XX.XXXX. Ďalej vychádzal zo zistenia, že v čase do rozvodu manželstva vznikla účastníkom pohľadávka vo výške XX XXX,- Sk, tým, že účastníci konania poskytli X.. O. zálohu na kúpu nákladného motorového vozidla, avšak ku kúpe motorového vozidla nedošlo a dlžník X.. O. zálohu nevrátil. Z tohto dôvodu bol podaný návrh na Okresný súd B. D., ktorý túto pohľadávku účastníkov konania uznal a zaviazal X.. O. zaplatiť účastníkom XX XXX,- Sk, vrátane trov konania. Po rozvode manželstva sa odporcovi podarilo túto pohľadávku vymôcť prostredníctvom súdneho exekútora. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľka vniesla do manželstva finančnú hotovosť ako dar od otca vo výške XX XXX,- Sk, pričom uvedené peniaze boli použité v sume XX XXX,- Sk práve na poskytnutie zálohy na kúpu motorového vozidla, teda na vzniknutú pohľadávku v časti vo výške XX XXX,- Sk a vo zvyšnej časti tieto peniaze, ktoré navrhovateľka vniesla do manželstva, boli minuté na bežnú potrebu, resp. na veci, ktoré nie sú už predmetom vyporiadania, nakoľko tieto sa spotrebovali. Navrhovateľka však nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že z daru otca bolo na zálohu poskytnutá celá záloha vo výške XX XXX,- Sk. Čo sa týka sporných obrazov od autora F. A., navrhovateľka tvrdila, že uvedené obrazy boli zakúpené počas trvania manželstva a patria do BSM manželov, túto skutočnosť však nepreukázala, naopak svedok H. uviedol, že uvedené obrazy boli v držbe odporcu už v r. 1990, teda pred uzavretím manželstva. Z uvedeného dôvodu uvedené obrazy nezaradil do masy BSM, ktorá je predmetom vyporiadania. Rovnako do masy BSM nezaradil ani byt, ktorý v priebehu manželstva účastníci spolu užívali, a to v B. Na X. XX, nakoľko k tomuto bytu účastníkom nevznikol vecno-právny vzťah, byt mali iba v nájme a tento im bol pridelený B. F. X. Š..X.. a nájom odporcu k bytu Na X. Č.. XX skončil výpoveďou z nájmu z jeho strany z dôvodu vysokého nájomného v r. 2006. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že masu BSM účastníkov tvorí byt V. B. na A. R.. Č.. X, pohľadávka vo výške XX XXX,- Sk, ktorá v priebehu konania bola vymožená a predstavuje teda výnos vo výške XX XXX,- Sk, ktorý je súčasťou BSM manželov a vnos navrhovateľky vo výške XX XXX,- Sk, ktorý predstavoval časť výnosu z pohľadávky, ktorá vznikla počas trvania manželstva, jednalo sa o finančnú hotovosť, ktorú navrhovateľke poskytol darom jej otec a pokiaľ tvrdila, že vnos do jej manželstva predstavoval celkovo XX XXX,- Sk, tak v tejto časti mal za preukázané, že takúto sumu vniesla do manželstva ako dar od otca, avšak v časti XX XXX,- Sk táto finančná hotovosť bola spotrebovaná. Za účelom ocenenia bytu V. B. na A. R.. Č.. X nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom zo dňa XX.X.XXXX bola stanovená všeobecná hodnota bytu V. B. na A. R.. Č.. X sumou XX XXX,XX M., vzhľadom však k tomu, že k vyporiadaniu dochádza rozsudkom až ku dňu XX.X.XXXX a od znaleckého posudku uplynul pomerne dlhý čas, vypočul dňa XX.X.XXXX znalca na okolnosti týkajúce sa eventuálnej zmeny ceny oproti dátumu stanovenia znaleckého posudku, pričom tento konštatoval zníženie cien nehnuteľností; v tejto súvislosti zaslal i písomné vyjadrenie v r. XXXX; keď toto stanovil asi na 5 % . V súčasnosti však nevedel uviesť, k akej presnej zmene ceny by došlo od uvedeného dátumu, uviedol však, že podľa jeho názoru ešte od r. XXXX ku dňu pojednávania sa jednalo o mierny pokles. Účastníci v tejto súvislosti odsúhlasili cenu nehnuteľností určenú znalcom v znaleckom posudku zníženom o 7,5 %, a preto uzavrel, že účastníci sa dohodli na cene nehnuteľnosti bytu V. B. na A. R.. Č.. X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a pozemkoch, V. V. XX XXX,XX M. (XX XXX,XX M. C. Q. I. X. - X,X %. /. XXX,XX /. =. XX XXX,XX M.). Po zahrnutí finančnej hotovosti vo výške X XXX,XX M. (XX XXX,- Sk) L. F. B. I., Ž. táto X. Q. XX XXX,XX M., ktorá prakticky takmer v celom pozostáva z hodnoty bytu V. B. na A. R.. Č.. X. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 143, § 147 ods. 1, § 150, § 703 ods. 2 Obč. zák. a § 24 zák. č. 42/1992 Zb.. Uviedol, že základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k podielom je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). Konštatoval, že hodnota celého majetku, ktorý vyporiadaval, predstavuje XX XXX,XX M., a z toho hodnota bytu predstavovala sumu XX XXX,XX M., teda viac ako 98 % celého majetku. V danom prípade posudzoval i mieru, akou sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku, v tomto prípade mieru zásluh na nadobudnutí bytu V. B. na A. R.. Č.. X, keď účastníci nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bezodplatným prevodom podľa § 24 zák. č. 42/1992 Z. z. ako členovia bytového družstva, ktorými sa stali na základe bezodplatného prevodu členských práv a povinností od starej matky navrhovateľky P. J. V. J. XXXX. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovateľka žila so starou matkou v spoločnej domácnosti do r. 1990, kedy si založila spoločnú domácnosť s odporcom, pričom z výpovedi svedkyne B. A., ako i svedka P. T., mal za preukázané, že stará matka chcela previesť byt na A. R. na navrhovateľku - svoju vnučku, a tým vyriešiť jej bytovú otázku. Na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľka sa väčšou mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku, a to najmä bytu V. B. na A. R.. Č.. X, keď tento účastníci získali na základe prevodu členských práv od starej matky navrhovateľky, jednalo sa príbuznú navrhovateľky v priamom rade, čo bol hlavný dôvod na prevod členských práv a povinností zo starej matky na účastníkov konania. Ďalším dôvodom bolo i to, že navrhovateľka sa v čase, keď bývala v spoločnej domácnosti so starou matkou, ako i neskôr o túto starala a pomáhala jej. Práve v tomto vzhliadol väčšiu zásluhovosť o nadobudnutie spoločného majetku zo strany navrhovateľky, pretože ak by odporca neuzavrel manželstvo s navrhovateľkou, tak by nikdy nezískal byt V. B. na A. R.. X a iba práve v uzavretí manželstva súd videl jedinú skutočnosť, ktorou sa odporca zaslúžil o získanie bytu do bezpodielového spoluvlastníctva. Nestotožnil sa v tomto smere s námietkou odporcu spočívajúcou v tom, že pokiaľ stará matka navrhovateľky chcela dať byt iba navrhovateľke, mohla tak urobiť, v tejto súvislosti konštatoval, že stará matka neprevádzala vlastníctvo bytu, ale iba členské práva, nakoľko v čase prevodu v r. 1997 nebola vlastníčkou tohto bytu, ale vlastníkom tohto bytu bolo stavebné bytové družstvo. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a dispozíciu právnej normy, podľa ktorej vykonával vyporiadanie, výnimočne nevychádzal z rovnosti podielov, ale tieto stanovil pomerom 1 : 3 v prospech navrhovateľky z dôvodu, že sa väčšou mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku, ktorý pozostával takmer výlučne z bytu na A. R.. Č.. X. Túto skutočnosť zohľadnil aj pri rozhodovaní, keď za výlučnú vlastníčku bytu určil navrhovateľku. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú mal za preukázanú predstavovala sumu XX XXX,XX M. ( O. B. XX XXX,XX M. a hodnota vymoženej pohľadávky X XXX,XX M.), prihliadol i na vnos navrhovateľky, ktorý mal preukázaný vo výške XXX,XX M. ( XX XXX,- Sk), ako dar od otca, ktorý bol použitý na poskytnutie zálohy na kúpu nákladného auta a táto suma sa čiastočne preniesla i do vymoženej pohľadávky a teda pri stanovení podielov 1 : 3 navrhovateľke pripadol nárok majetok v hodnote XX XXX,XX M. T. odporcovi V. V.Ý. XX XXX,XX M., po I. V. navrhovateľky V. V. XXX,XX M. K. V. X. pre navrhovateľku V. V. XX XXX,XX M. (XX XXX,XX + XXX,XX) T. R. odporcu V. V. XX XXX,XX M. (XX XXX,XX - XXX,XX). Odporca z majetku získal vymoženú pohľadávku, a to hotovosť vo výške X XXX,XX M., T. preto I. navrhovateľku na I. odporcovi XX XXX,XX M. (XX XXX,XX - X XXX,XX).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu a to pre pomerný úspech v konaní. Pri úvahe o pomernom úspechu vychádzal z jednotlivých podaní účastníkov, ktorými sa domáhali vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, keď navrhovateľka vo svojom písomnom podaní zo dňa 3. 11. 2008 žiadala, aby súd prikázal vlastníctvo sporného bytu na A. R.. jej a to bez povinnosti na finančné vyrovnanie. Súd prihliadol i na stanovisko odporcu, keď tento síce súhlasil s prikázaním bytu do vlastníctva navrhovateľky, ale žiadal vyplatiť zo všeobecnej hodnoty tohto bytu pri pomere rovných podielov. Ani jeden z účastníkov v tomto smere nebol úspešný, a preto rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku čo do jeho výroku, ktorým bola uložená navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX M., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX M. v zmysle pomeru 1:3, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že napadnutý rozsudok obsahuje zjavený nesúlad medzi právnymi závermi v ňom uvedenými a finančným výpočtom vzájomného vyrovnania. Uviedla, že odporca nemá žiadne zásluhy na nadobudnutí bytu, respektíve členského podielu v bytovom družstve, nijako sa nepodieľal na starostlivosti a opatrovaní jej starej matky, čo bolo predpokladom i podmienkou nadobudnutia predmetnej majetkovej hodnoty a nikdy neprispel ani na údržbu predmetného bytu. Poukázala na to, že odporca svojou nečinnosťou vo vzťahu k uplatneniu práv k B. na X. zmenšil ich majetkové práva odhadom o sumu X,X F. Sk. Zdôraznila, že členský podiel mal charakter daru, ktorý však vzhľadom na platnú právnu úpravu, nadobudli obaja účastníci konania a jedinou zásluhou odporcu na nadobudnutí predmetného bytu bol jeho vstup do manželstva. Napadnutým uznesením zo L. XX.P. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX súd prvého stupňa opravil zrejmú nesprávnosť uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, že na strane 7 odôvodnenia, v 2. odseku má prvá veta znieť: "Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a dispozíciu právnej normy, podľa ktorej súd vykonával vyporiadanie, súd výnimočne nevychádzal z rovnosti podielov, ale tieto stanovil vo výške 1/3-iny podielu na odporcu a 2/3-ín podielu na navrhovateľku" a na strane 7 odôvodnenia v 3. odseku štvrtá veta má znieť : "Pri stanovení podielov 1/3-ina v prospech odporcu a 2/3-iny v prospech navrhovateľky, teda navrhovateľke pripadol nárok na hodnotu majetku vo výške XX XXX,XX M. a odporcovi vo výške XX XXX,XX M.. Poukázal na to, že pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal z hodnoty bytu vo výške XX XXX,XX M., ďalej zohľadnil výnos z manželstva, ktorý predstavoval sumu XXXX,XX eur a zohľadnil aj vnos navrhovateľky vo výške XXX,XX M.. Pri výpočte podielu, ktorý uložil navrhovateľke vyplatiť, vychádzal z podielov manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka tak, že podiel navrhovateľky predstavoval 2/3 a podiel odporcu predstavovali 1/3. Takéto rozdelenie podielov jednoznačne vyplýva z výpočtu, ktorý zdôvodňoval na strane 7 odôvodnenia v 3. odseku, v ktorom vypočítal, že hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu XX XXX,XX M., pričom na navrhovateľku pripadá hodnota vo výške XX XXX,XX M. a na odporcu vo výške XX XXX,XX M., teda v pomere 2/3 na navrhovateľku a 1/3 na odporcu. Pre stanovenie podielov v tejto výške, z ktorej vychádzal pri výpočte, však v odôvodnení použil nesprávny matematický výraz 1: 3. S poukazom na ustanovenie § 164 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť, ktorej sa dopustil v odôvodnení rozhodnutia, keď pri vyjadrení podielov, z ktorých vychádzal pri vyporiadaní, použil nesprávny matematický výraz 1: 3, keď tento matematických výraz mal správne znieť 1/3 v prospech odporcu a 2/3 v prospech navrhovateľky. Jedná sa o zrejmú nesprávnosť, čo vyplýva zo samotného výpočtu sumy, ktorú uložil navrhovateľke zaplatiť, keď je zrejmé, že pri výpočte tejto sumy vychádzal zo stanovenia podielov 1/3 v prospech odporcu a 2/3 v prospech navrhovateľky. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odôvodnenie i výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa boli opravené tak, že je povinná zaplatiť odporcovi sumu XX XXX,XX M., v zmysle pomeru 1: 3. Poukázala na to, že súd prvého stupňa na pojednávaní ústne, ako aj v písomnom odôvodnení rozsudku, uviedol, že pri vyporiadaní účastníkov konania stanovil podiely 1: 3 v jej prospech, tento právny záver je jednoznačný, hoci jeho následné finančné vyjadrenie je nesprávne. Namietala, že v napadnutom uznesení súd prvého stupňa zmenil výšku podielov účastníkov konania vzhľadom na to, že im nezodpovedá finančné vyjadrenie vysporiadania a s tým, že ide o zrejmú nesprávnosť. Nesúhlasila s takýmto postupom súdu prvého stupňa s poukazom na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je primárnym určenie podielov, na ktoré nadväzuje finančné vyjadrenie vyporiadania, súd určí vzorec výpočtu vyporiadania, na základe, ktorého sa vypočíta suma vyrovnania, to znamená v žiadnom prípade sa nepostupuje tak, že najprv súd určí sumu a následne nájde vzorec na jej výpočet. V napadnutom opravnom uznesení podľa nej súd prvého stupňa formuloval výrazne odlišný právny záver, pričom finančné vyjadrenie vyporiadania povýšil nad samotný vzorec vyporiadania, hoci štandardne výpočet logicky nadväzuje na vzorec, a nie naopak. Zmenu vzorca vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania využitím inštitútu opravy zrejmej nesprávnosti nemožno podľa nej v žiadanom prípade akceptovať, takýto postup nie je len v rozpore s logikou, ale aj s ustanoveniami O.s.p., Občianskeho zákonníka a s jej ústavným právom na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniam navrhovateľky uviedol, že táto nemôže poznať, ako súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní postupoval a nakoľko sa pri svojom výpočte dopracoval k finančnému vyčísleniu podielov, ktoré zodpovedá pomeru 1/3: 2/3, je zrejmé, že pri počítaní podielov vychádzal práve z tohto vzorca a vyčíslenie zodpovedajúce uvedenému vzorcu je uvedené vo výroku rozsudku; následne v odôvodnení rozsudku konajúci súd použil nesprávny matematický výraz na označenie tohto vzorca, čo vysvetlil v napadnutom uznesení. Podľa neho teda súd prvého stupňa uznesením jasne prejavil svoj názor pri stanovení výšky podielov, ktorý už bol zrejmý aj v samotnom rozsudku, nesprávny matematický výraz 1: 3 použitý v odôvodnení rozsudku opravil postupom podľa § 164 O.s.p. ako zrejmú nesprávnosť, a preto netreba mať pochybnosti o zmysle právneho záveru súdu prvého stupňa. K odvolacím námietkam navrhovateľky poukázal na to, že v začiatku ich manželstva finančné náklady na starostlivosť o domácnosť a rodinu uhrádzal on, tiež zabezpečil bývanie pre rodinu, keď zostal na rodičovskej dovolenke s dcérou, výlučne on sa staral o domácnosť a dieťa, navrhovateľka len chodila do práce, čo sa týka financovania potrieb rodiny a nákladov na domácnosť, nikdy sa práci nevyhýbal a skutočnosť, že náklady na domácnosť sa hradili z platu navrhovateľky neznamená, že výlučne ona financovala chod domácnosti, on tiež zarábal, jeho príjem si odkladali na sporiacom účte, a nemožno mu vytýkať žiadne zanedbanie si svojich povinnosti pokiaľ ide o zabezpečovanie potrieb rodiny, starostlivosť o domácnosť a dieťa. Rovnako nemožno jeho menšie zásluhy na nadobudnutí majetku vidieť v tom, že nemal príbuzného, od ktorého by mohol nadobudnúť majetok. Pokiaľ ide o platenie poplatkov spojených s užívaním a údržbou bytu, tieto hradil vždy ten, kto byt užíval, on nikdy nepredpokladal, že sa s navrhovateľkou rozvedie, preto po nadobudnutí členských práv a povinností k bytu a jeho následnom nadobudnutí do vlastníctva, už otázku zabezpečenia bývania do budúcnosti neriešili. On považoval dar starej matky navrhovateľky za dar pre ich celú rodinu. Podľa neho ani z výpovedí svedkov jednoznačne nevyplýva, že by stará matka chcela darovať byt iba svojej vnučke a nie celej jej rodine. Mal za to, že keby stará matka navrhovateľky mala záujem darovať byt len navrhovateľke, napriek tomu, že stará matka nebola vlastníčkou, ale iba nájomcom bytu, mala k dispozícii viaceré možnosti ako tak urobiť, a to hlavne po porade s právnikmi, ktorú navrhovateľka v tomto konaní spomínala. Pokiaľ ide o byt Na X., poukázal na to, že nešlo o byt v bytovom dome, ale o ubytovaciu jednotku v slobodárni, na ktorú sa nevzťahuje možnosť odkúpenia bytu, napriek tomu mal snahu získať byt do svojho vlastníctva, a teda nebol nečinný vo vzťahu k uplatneniu si práv k bytu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako aj uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením zo dňa XX.T. XXXX Č..A.. XXC XX/XXXX-XXX súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške XXX,-M. s poukazom na § 6 ods. 2, § 7d ods.1 , položku 6, písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Aj proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume XX,-M. s poukazom na to, že súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania, respektíve odvolanie, je stanovený pevnou sumou XX,- M. podľa položky 6 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, a teda suma XXX,-M. nemá oporu v citovanej položke sadzobníka, ale ani v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Pokiaľ súd prvého stupňa mienil vyčísliť súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, poukázala na skutočnosť, že odvolacie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ skončené nebolo, a preto nie je možné tento poplatok vyrubiť, keďže sadzba tohto poplatku závisí od spôsobu skončenia súdneho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2, písm.d/ O.s.p.) a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľky nie sú dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie rozsahu majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ako aj pre jeho samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a určenie tak podielov oboch účastníkov konania na ich spoločnom majetku; zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 143, § 150, § 703 ods. 2 ), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody, pre ktoré sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov odchýlil od zásady rovnosti podielov oboch (bývalých) manželov aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatňovaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky. Z ustanovení § 149 ods. 2 a 3 Obč. zák. vyplýva, že ak nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z rozvedených manželov, podaný do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia, teda vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák.. Predmetom vyporiadania bezpodielového vlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ( teda nie v deň faktického rozchodu manželov alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci, ako je napr. ich vek, kvalita, miera opotrebenia a pod.; avšak pri určení ceny veci je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154ods. 1 O.s.p.). Vyporiadanie BSM teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto dôležité správne určiť ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku, pokiaľ sa účastníci konania nedohodnú na cene veci, určí ju znalec ako tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z ktorých základnou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), z ktorej zásady zákon pripúšťa aj výnimky umožňujúce podiely určiť aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (o spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb), ako sa zaslúžil o nadobudnutie, udržanie a zveľaďovanie spoločných vecí, a pod., tzv. kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci. Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého z manželov. Z § 150 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania BSM. Zákonné ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka pamätá pri vyporiadaní BSM aj na potreby maloletých detí a prihliadnutie na ne, a to v tom smere, aby veci, ktoré im až doteraz slúžili, mohli im slúžiť aj naďalej, čo sa prejaví najmä v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy bez nároku na zvyšovanie podielu tohto manžela, čo však nevylučuje aj možnosť nepojať tieto veci vôbec do masy BSM. S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa, vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných a výkladových pravidiel, na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že pri posudzovaní vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je v danej veci dôvodné vychádzať z nerovnosti ich podielov, keď mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre záver, že navrhovateľka sa (prevažnou) väčšou mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku tvoriaceho podstatnú časť masy BSM; súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, a jeho úvahy, pre ktoré pristúpil k stanoveniu nerovnosti podielov, sú tak podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací súd, po dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých okolností, za ktorých došlo k nadobudnutiu bytu do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že spravodlivému vysporiadaniu spoločného majetku účastníkov konania zodpovedá stanovenie podielu 2/3-ín v prospech navrhovateľky, keď podiel 1/3-iny pripadajúci na odporcu patrične zohľadňuje, že o nadobudnutie spoločného majetku sa zaslúžil len v podstatne menšej miere. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľky už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jej argumentácie, na ktorú poukazovala v prvostupňovom konaní, a na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní. Podľa § 164 O.s.p. , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Súd prvého stupňa postupoval správne v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona, keď vykonal opravu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, keď v súlade s vyhláseným znením a následným písomným vyhotovením jeho výroku, bolo potrebné opraviť v odôvodnení nesprávne použitý matematický výraz pre stanovenie podielov 1:3, ktorý mal byť, v súlade s číselným vyjadrením masy BSM a vyčíslením jednotlivých podielov účastníkov, správne vyjadrený podielmi 1/3 v prospech odporcu a 2/3 v prospech navrhovateľky. Nepochybne ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú bolo potrebné opraviť postupom podľa § 164 O.s.p. vydaním opravného uznesenia. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľky za neopodstatnené, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie. V preskúmavanej veci podala navrhovateľka odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielu suma výške XX.XXX,XX M., s ktorou výškou navrhovateľka nesúhlasila a žiadala zaviazať ju na zaplatenie sumy XX XXX,XX M.. Postupu súdu prvého stupňa pri vyrubovaní súdneho poplatku za odvolanie navrhovateľky nemožno vytknúť žiadne pochybenie. Navrhovateľka neopodstatnene v odvolaní namieta, že jej vznikla poplatková povinnosť podľa položky 6, písm.a/ sadzobníka súdnych poplatkov vo výške XX,-M.. V prípade odvolania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok podľa položky 6 písm.b/ sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou č. 3 k položke 1 a jeho základom je cena nároku uplatňovaného v odvolaní, teda suma XXXX,X M., z ktorej súdny poplatok 3% správne súd prvého stupňa vypočítal vo výške XXX,-M.. Po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa z hľadiska relevantných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.