Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/200/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305210121 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1305210121.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. I.Á., bytom K., A. XX, zast. JUDr. Annou Liškovou, advokátkou v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, proti odporkyni: Z. I., bytom K., A. XX, zast. JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou v Bratislave, Štúrova 13, o určenie, že navrhovateľovi nezanikol nárok na náhradný byt, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. januára 2011 č.k. 43C 143/2005-224, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 77,29 € k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že mu nezanikol nárok na náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/94 uzavretím zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.11.2004 medzi prenajímateľom, V. O., C.. P. X, K.tislava a odporkyňou ako nájomcom. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 444,49 € k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal predovšetkým z ust. § 712c ods. 3, § 712 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 159 ods. 3 O.s.p. a vyslovil názor, že v danom prípade určovacia žaloba navrhovateľa nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci s konaním právoplatne skončeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/94-142 z dôvodu, že aj keď sa spor týka totožných subjektov, totožného právneho nároku navrhovateľa, jeho skutkové vymedzenie ja založené na rozdielnom hmotnoprávnom základe, keďže v tomto konaní sa určovací petit bytovej náhrady odvodzuje z hmotnoprávnej úpravy podľa § 712c ods. 3 Obč. zák., pričom právoplatným rozsudkom zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/94-142 o práve na bytovú náhradu navrhovateľa rozhodol súd podľa § 705 ods. 1 Obč. zák. Poukázal tiež na to, že o neexistencii prekážky litispendencie s konaním, ktoré je súbežne vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 21C 191/2005 už právoplatne rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.06.2010 č.k. 3Co 85/2010-158, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.03.2010 č.k. 43C 143/2005-143 a vyslovil právny názor, že v danom prípade prekážka začatého konania nemohla nastať po zmene petitu, pretože rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie tejto prekážky je stav v čase začatia konania, preto nebol daný dôvod na osobitné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie konania pre prekážku litispendencie s konaním s vecou vedenou pod sp.zn. 21C 191/2005 a išlo o nadbytočné rozhodnutie. Vzhľadom na otázku naliehavosti právneho záujmu na určovacom návrhu navrhovateľa, vyslovil, že v sporovom konaní je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení základnou podmienkou dôvodnosti návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pričom musí ísť o právny záujem navrhovateľa kvalifikovaný, naliehavý. Konštatoval, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami, keď odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, že je tu stav, keď právo, právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný a jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak , len určovacím výrokom, t.j. potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Vychádzal aj zo súdnej praxe, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. možno určiť, že skôr uložená povinnosť k vyprataniu bytu nie je ďalej viazaná na pridelenie bytovej náhrady, ak neskôr po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o bytovej náhrade došlo k zmene pomerov, takže výkon tohto práva osobou povinnou byt vypratať a teda trvanie jeho nároku na zabezpečení určenej bytovej náhrady ako hmotnoprávnej podmienky jeho vypratania by bol v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval tiež, že v kontexte s uvedeným súdna prax rovnako pripúšťa, že je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na určení, či zabezpečená bytová náhrada je (pozitívny určovací petit) alebo nie je (negatívny určovací petit) primeraná, pričom ak bytovou náhradou je priznaný nárok na náhradný byt (§ 712 ods. 1 Obč. zák.) súd musí skúmať, či tento byt spĺňa všetky zákonom vymedzené podmienky primeranosti náhradného bytu podľa § 712 ods. 2 Obč. zák. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem primárne na určení, že naďalej trvá, resp. nezanikol jeho nárok na náhradný byt, pretože už o tomto práve navrhovateľa bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu. Mal za to, že navrhovateľov nárok na náhradný byt nezanikol, jeho právo bytovej náhrady naďalej trvá, pretože ust. § 712c ods. 3 Obč. zák. spája zánik práva na bytovú náhradu u toho, kto má byt vypratať výlučne s právnou skutočnosťou, že bezdôvodne odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu do 30 dní po doručení oznámenia o zabezpečení bytovej náhrady. Vyslovil, že ak by z hľadiska nároku na bytovú náhradu pre toho, kto má byt vypratať, bolo právne významné pre jej zánik aj podanie žaloby na určenie, či táto povinnosť, resp. podmienka zachovania nároku trvá pri každej zabezpečovacej bytovej náhrade, táto povinnosť, resp. podmienka by musela byť výslovne uvedená priamo v zákone, čo v danom prípade splnené nie je, pretože Občiansky zákonník v žiadnom z ustanovení neobsahuje úpravu týkajúcu sa tejto podmienky. Preto návrh navrhovateľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odôvodnil existenciu naliehavého záujmu na určovacom návrhu jeho právnou neistotou vyvolanou prebiehajúcim súdnym konaním na návrh navrhovateľky (v tomto konaní odporkyne) domáhajúcej sa určenia, že mu zaniklo právo na zabezpečenie náhradného bytu a ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/94-142, že je povinný vypratať X izbový byt č. XX na ul. A., bez bytovej náhrady. Mal preto za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi účastníkmi. Považoval za nesprávny právny výklad ust. § 712 ods. 3 Obč. zák. súdom prvého stupňa a za právo požiadať o určenie , že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo za právo zaručené mu Ústavou SR (čl. 46). Poukázal na to, že ním uplatnený návrh v určovacej žalobe by mu pri úspešnosti dával právo naďalej bez právnej neistoty užívať časť predmetného bytu, pretože z jeho strany neuzavretím predmetnej nájomnej zmluvy nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu. Pokiaľ žiadal, aby súd určil, že mu nezanikol nárok na náhradný byt neuzavretím zmluvy o nájme, žiadal tak, aby súd skúmal, či dôvodne alebo nedôvodne odmietol uzavretie nájomnej zmluvy s prenajímateľom a či poskytnutá bytová náhrada spĺňala všetky zákonom požadované podmienky, pričom znenie petitu navrhol v súlade s uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád podania ohľadom hmotnoprávneho dôvodu. Považoval názor súdu prvého stupňa za alibistický, pretože z jeho návrhu je jasné, že takéto preukázanie bolo dané ohrozením jeho práva užívať časť predmetného bytu hrozbou vypratania zo strany odporkyne pre ich vyhrotený konfliktný stav pretrvávajúci po rozvode manželstva, čo sa preukázalo aj počas konania a odporkyňa ho nakoniec dňa 05.01.2011 aj z vypratala, preto reálne hrozila právna neistota a ohrozenie jeho práva predmetnú časť bytu užívať. Mal za to, že zo strany odporkyne nebol ani dodržaný zákonom stanovený postup podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb., že vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady urobila priamo zástupkyňa odporkyne namiesto prenajímateľky bytu, preto malo byť konštatované, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu uzavretia nájomnej zmluvy. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže navrhovateľovi bolo priznané právo náhradného bytu právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/94-142 a tvrdenie navrhovateľa, že ho vypratala z bytu nie je pravdivé, z bytu mal vynesených len pár osobných vecí z izby, ktorú mal 15 rokov uzamknutú, keďže navrhovateľ reálne od roku 1996 neužíva, v byte nebýva a tento bolo potrebné vymaľovať a dať do poriadku. Uviedla, že navrhovateľa doposiaľ právne nik nevypratal a nevysťahoval a jeho právo na bývanie v byte v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu stále trvá a to, že navrhovateľ v predmetnom byte už 15 rokov nebýva len nasvedčuje tomu, že na bývanie v ňom už dávno nie je odkázaný. Skutočnosť, že sa v samostatnom súdnom konaní domáha voči nemu určenia, že vypratanie z bytu nie je viazané na zabezpečenie bytovej náhrady, nepovažovala za dôvod naliehavosti právneho záujmu na určení, ktorého sa navrhovateľ domáha, pričom v konaní o jej návrhu môže navrhovateľ svoje dôvody použiť ako svoju procesnú obranu. Poukázala na to, že ako navrhovateľka v konaní sp.zn. 21C 191/2005 sa domáha toho, že vypratanie už nebude viazané na zabezpečenie bytovej náhrady nielen na tom skutkovom základe, že navrhovateľ odmietol bezdôvodne uzavrieť nájomnú zmluvu na ponúknutú bytovú náhradu, ale aj na tom skutkovom základe, že došlo k takej podstatnej zmene okolností a pomerov oproti času, kedy súd rozhodoval o bytovej náhrade, že trvať na zabezpečení bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ sa medzičasom oženil, nadobudol iný byt do vlastníctva, v ktorom bývanie zabezpečené, pričom tieto skutočnosti budú rozhodujúce pre rozhodnutie v konaní pod sp.zn. 21C 191/2005.navrhovateľom uplatnený nárok považovala len za zneužívanie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez tohto určenia právo navrhovateľa alebo právny vzťah bol ohrozený, prípadne ak by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. V zásade je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté. Návrhmi podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu alebo súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje požiadavku dania mu istoty práva, pričom požadované určenie sa môže týkať existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu a právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti. Výrok rozsudku aj v určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku, ak sa však nedotýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý okamih. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má len povahu predbežnej otázky. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Právny inštitút bytovej náhrady je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka), predovšetkým v ustanovení § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jeho význam sa zreteľnejšie prejavuje v ust. § 712c Obč. zák., vyjadrujúceho zásadu, že ak má nájomca právo na bytovú náhradu, nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať dokiaľ pre neho nie je zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Rozhodovanie o bytovej náhrade je nielen rozhodovanie o lehote plnenia, ale aj rozhodovanie o veci samej. Vecou samou je potom konanie vo veciach týkajúcich sa bytov, v ktorých podľa hmotného práva prichádza do úvahy uloženie povinnosti vypratať byt až potom, ako bude zabezpečená príslušná bytová náhrada, ako aj vtedy, keď vypratanie je odopreté s odkazom na dobré mravy v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. Bytová náhrada má logickú a vecnú súvislosť s vyprataním bytu a s ním predstavuje vec samú. O práve navrhovateľa na bytovú náhradu bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2002 č.k. 13C 32/943-142, ktorým bolo účastníkom zrušené právo spoločného nájmu k 3-izbivému bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na ul. A. XX Z. K. a povinnosť navrhovateľovi byt vypratať bola uložená až po splnení podmienky zabezpečenia bytovej náhrady odporkyňou vo forme náhradného bytu. Právo navrhovateľa na náhradný byt tak vyplýva z tohto súdneho rozhodnutia, preto nemôže byť daný naliehavý právny záujem na opätovnom určení, že navrhovateľovi nezanikol nárok na náhradný byt v zmysle tohto rozsudku neuzavretím zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.11.2004, tak ako sa navrhovateľ svojim určovacím návrhom domáhal., pretože uvedeným rozsudkom je už raz jeho právo na náhradný byt dané. Uvedený výrok rozsudku je totiž v zmysle ust. § 159 ods. 2 pred bodkočiarkou O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (subjektívny dosah právoplatnosti rozsudku) . Navrhovateľovi tak vzniklo právo užívať predmetný byt (tzv. právo bývania), opierajúc sa o ustanovenie § 712c ods. 1 Obč. zák.), podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať a vypratať ho, pokiaľ mu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Otázka, či ide o zodpovedajúcu a primeranú náhradu, je predmetom riešenia v konaní o vypratanie bytu, ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa uzavretia nájomnej zmluvy uvádzané navrhovateľom. Osobou povinnou strpieť výkon tohto práva a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady je odporkyňa. Na existenciu práva navrhovateľa na bytovú náhradu nemá vplyv ani skutočnosť, že z nájomníčky predmetného bytu sa stane vlastníčka bytu. Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že nebol daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určovacom návrhu, teda na určení, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo vzhľadom na existujúci právny vzťah (právo bývania) navrhovateľa k predmetnému bytu. Tvrdenie navrhovateľa o existencii naliehavého právneho záujmu, ktorý videl v objektívnej právnej neistote a odôvodňované aj hrozbou vypratania zo strany odporkyne, je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodné. Keďže navrhovateľ neosvedčil danosť naliehavého právneho záujmu na ním podanom určovacom návrhu, nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa uzavretia nájomnej zmluvy, resp. splnenia požiadavky primeranosti náhradného bytu, rozhodnými pre ich posúdenie podľa § 712 ods. 3 Obč. zák., ktoré sú podstatné pre iné konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých jej na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb v sume 57,- € (vyjadrenie k odvolaniu), 1x 7,41 € režijný paušál + 20% DPH v sume 12,88 €, spolu v sume 77,89 € v zmysle § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.