Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305211374 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1305211374.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej, v právnej veci navrhovateľa: T. - Q. X., T..Q.., L. J. X, B.slava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcom: 1/ T. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, 2/ P. F., Z.. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX a 3/ X. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, X., o zaplatenie 2.990,67 eur s prísl., na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 2. februára 2010 č.k. 4C 564/2008-105, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.990,67 eur s 6% úrokom z omeškania ročne od 13.09.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 149,37 eur. Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne od 15.07.2005 do 12.09.2005 voči odporcovi 1/ a návrh voči odporkyni 2/ v celom rozsahu zamietol, odporkyni 2/ nepriznal náhradu trov konania. Konanie proti odporcovi 3/ zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania 149,37 eur. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 813 ods. 1 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu 1/ (v čase nedbanlivostného protiprávneho konania maloletého, vo veku 15 a pol roka pri danej rozumovej a vôľovej zložke) za škodu. Z výpovede odporcu 1/, ako aj z protokolu o nehode v cestnej premávke, spísaného na mieste dopravnej nehody dňa 26.07.2003 príslušníkom OO PZ ODI Pezinok, mal preukázané, že odporca 1/ sa dopustil konania v rozpore zo zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na cestných komunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu a zavinil dopravnú nehodu dňa 26.7.2003 na hlavnej ceste č. II/502 smerom od F. do B., pri ktorej bolo poškodené auto V. X. V., EČ: B. XX-XX poškodenej F.. U. F., bytom F. XX, B.. V majetkovej sfére poškodenej, poistenej u navrhovateľa tým došlo k ujme, ktorá predstavuje náklady potrebné na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. V predloženého protokolu o dopravnej nehode ma preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu 1/ a škodou. Obranu odporcu 1/, ktorý tvrdil, že škodu spôsobil na inom vozidle a v menšom rozsahu, vyhodnotil ako účelovú, ktorá mala pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko nemala oporu vo vykonanom dokazovaní, keď posúdením časovej následnosti jednotlivých udalostí bol daný jednoznačný záver o danosti základu nároku navrhovateľa v tomto konaní. Konštatoval, že v protokole o nehode, spísanom následne po dopravnej nehode a na mieste dopravnej nehody sú totiž označené príslušníkom PZ SR účastné vozidlá jednoznačne a v ňom označený orientačný popis poškodenia vozidla V. X. V. zodpovedá rozsahu vykonanej a vyúčtovanej opravy poškodeného vozidla. V tomto smere odporcovia 1/ a 2/ okrem návrhu na zabezpečenie spisu OR PZ ODI Pezinok o dopravnej nehode, iné dôkazy neprodukovali. Zároveň mal za preukázanú aj poslednú podmienku zodpovednosti za škodu, a to zavinenie minimálne vo forme nedbanlivosti, ktorú odporca 1/nevyvrátil, ale naopak potvrdil, keď uviedol, že si bol svojho konania plne vedomý. Pri rozhodovaní potom vychádzal z toho, že škodu na tomto motorovom vozidle dňa 03.10.2003 uhradil poškodenej navrhovateľ podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Obč. zák. ako jej poistiteľ, čím na neho prešlo právo na uplatnenie náhrady škody. O úrokoch z omeškania rozhodoval podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a ods. 2 a § 563 Obč. zák. a navrhovateľovi ich priznal až odo dňa nasledujúceho po prevzatí platobného rozkazu vydaného vo veci odporcom preto, že tento súdu nepreukázal že by od odporcu 1/ pred konaním žiadal spornú náhradu škody. O trovách konania rozhodol podľa úspechu účastníkov konania vo veci (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Návrh na priznanie náhrady škody voči odporkyni 2/ zamietol s odôvodnením, že za túto podľa neho zodpovedal výlučne odporca 1/ a náhradu trov konania jej nepriznal z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila. Konanie voči odporcovi 3/ zastavil na návrh navrhovateľa podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť mu zaplatený súdny poplatok za odpor 149,37 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 1/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s odôvodnením, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že auto značky V. X. V. evidenčné číslo B. XX-XX nie je totožné s autom zúčastneným na dopravnej nehode a žiadal o opätovné prešetrenie tejto skutočnosti. Podaním doručeným súdu 05.11. 2010 odvolanie proti rozsudku na výzvu súdu prvého stupňa z 27.04.2010 doplnil tak, že poprel základ nároku navrhovateľa. Priznal, že dňa 26.07.2003 pri vychádzaní z vedľajšej cesty O. na hlavnú cestu na motorke P. narazil do osobného auta, ale nie zn. V. X. V., ale do auta zn. G. červenej farby. Uviedol, že po nehode bol hneď odvezený do nemocnice, nebol prítomný pri spisovaní záznamu z ohliadky dopravnej nehody na mieste samom a ani neskôr nevidel protokol o nehode a o predmetnej veci sa dozvedel až z platobného rozkazu vydanom v konaní. Vzhľadom na tvrdenia známych, ktorí videli ako narazil do G. červenej farby a nie do X., vyjadril pochybnosti, vyslovené aj pre súdom prvého stupňa, či nedošlo k účelovej zámene vozidiel. Keďže adresy svedkov, ktorí môžu potvrdiť okolnosti dopravnej nehody zistil len dodatočne, v priebehu odvolacieho konania, navrhol, aby títo boli vypočutí v ďalšom konaní. Pre prípad, ak by súd odmietol vypočuť navrhovaných svedkov a vychádzal z toho, že skutkový stav veci bol v konaní riadne preukázaný, namietal proti výške poistného plnenia, nakoľko pri náraze ľahkou motorkou pri rýchlosti cca 20 km/hod., do X. z pevnejšieho materiálu, nemohol spôsobiť rozsah poškodenia vo výške 94.839,- Sk. Ak mal tiež naraziť do prednej časti pravej strany vozidla, nie je mu zrejmé, prečo bolo opravované ľavé predné svetlo a tak isto nie je jasný aj rozpis opravy pravého kolesa. Namietal tiež proti stanoveniu počiatku omeškania na deň, kedy prevzal platobný rozkaz; a mal za to, že tento mal byť stanovený až od uplynutia lehoty na plnenie stanovenej právoplatným rozsudkom. Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporca 1/ mal v priebehu konania dostatok času aj priestoru predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení alebo aspoň takéto dôkazy označiť. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že pri dopravnej nehode 26.07.2003 bolo poškodené vozidlo V. X. V. ev.č. B. XX-XX protokolom o nehode v cestnej premávke spísanom príslušníkmi policajného zboru OR PZ ODI v Pezinku. Tvrdenie odporcu 1/ považoval za účelové, nepravdivé a ničím nepodložené. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcu 1/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 odsek 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1/ nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobená odporcom 1/ pri dopravnej nehode na motorovom vozidle poškodenej, poistenej u navrhovateľa, na ktorého po vyplatení náhrady škody podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. prešiel uplatňovaný nárok na náhradu škody. Podľa § 420 ods. 1, 2 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Z tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom musia byť naplnené súčasne. V danom prípade porušenie právnej povinnosti odporcom 1/ malo vzniknúť v súvislosti so zavineným porušením povinnosti, vyplývajúcej zo zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na cestných komunikáciách v znení neskorších predpisov, keď viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa dostatočne preukázanú výpoveďou odporcu 1/ a predloženým protokolom o dopravnej nehode, spísaným políciou. Pokiaľ odporca 1/ vo svojom odvolaní namietal, že spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. V. X.. Toto skutkové zistenie zodpovedá výsledkom dokazovania vykonaného v konaní a postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd prvého stupňa zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov konania. Výsledok dokazovania vo veci bol podľa odvolacieho súdu ovplyvnený aj postojom odporcu 1/, ktorého v danom sporovom konaní zaťažovala povinnosť tvrdenia podľa ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p. (účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu). Odporca 1/ na výzvu súdu na pojednávaní 02.02.2010, aby k svojmu tvrdeniu, že pri dopravnej nehode narazil do G. a na polícii, pri výpovedi k nehode, videl aj fotky tohto G., navrhol, aké dokazovanie má byť na objasnenie skutkového stavu, resp. preukázanie jeho tvrdenia vykonané uviedol, že nemá žiaden návrh na doplnenie dokazovania, okrem oboznámenia sa s fotkami z policajného spisu. Ak odporca neoznačil dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, hoci to bola jeho povinnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p, a nežiadal, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie k ostatným rozhodným skutočnostiam (napr. k výške škody), nemožno súdu prvého stupňa vytknúť, že vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie a že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli vykonané. Tým mal súd prvého stupňa preukázanú aj škodu na motorovom vozidle zn. V. X. vo výške, preukázanej predloženými písomnými dokladmi, ktorú odporca 1/ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nespochybňoval. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi vyššie uvedeným protiprávnym konaním a škodou na vozidle je príčinná súvislosť, podľa odvolacieho súdu ide o záver správny a vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Odvolací súd námietku odporcu 1/, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nepovažoval za dôvodnú. Vychádza pritom z toho, že odporca touto námietkou opäť napádal skutkové zistenia súdu prvého stupňa. O vadu konania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p., na ktorú odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvého stupňa prihliada, pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu veci, je najmä to, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. O vadu ide, okrem iného vtedy, ak súd napr. v rozpore s ustanovením § 120 O.s.p. nezisťoval okolnosti rozhodné pre posúdenie veci (súd sa nimi nezaoberal, hoci boli tvrdené a na ich preukázanie boli ponúkané dôkazy). V danej veci odvolací súd takúto vadu konania nezistil. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a venoval sa dostatočne aj obrane odporcu. Keďže obrana odporcu nemala oporu vo vykonanom dokazovaní a v protokole o dopravnej nehode spísanom na mieste príslušníkom policajného zboru boli vozidlá zúčastnené na dopravnej nehode jednoznačne označené a prvotný orientačný popis poškodenia vozidla V. X. V. zodpovedal rozsahu opravy tohto vozidla a úhrade za ňu, obranu odporcu 1/ považoval za účelovú, ktorou sa chcel zbaviť zodpovednosti za škodu vzniknutú jeho zavinením. Odporca 1/ a odporkyňa 2/ navrhli na objasnenie veci zaobstaranie spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku až na pojednávaní 02.02.2010, hoci vtedy už bolo v konaní zistené, že predmetný spis bol skartovaný, a iný dôkaz na vykonanie nenavrhovali. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa vykonaných na zistenie okolnosti dopravnej nehody zodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p., ktoré stanovuje postup súdu pri tejto činnosti a to tak, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo viedli účastníci konania. Návrh odporcu 1/ na ďalšie dokazovanie vypočutím svedkov, ktorý podal v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd nemohol akceptovať vzhľadom na povinnosť uloženú účastníkom konania predložiť všetky dôkazy a skutočnosti alebo ich označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa skončilo dokazovanie (§ 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.) a na ustanovenie § 205a ods. 1 písm. a/ a d/ O.s.p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ak ich účastník konania bez vlastnej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd pri posudzovaní návrhu bral do úvahy tvrdenie odporcu, že adresy svedkov zistil až v priebehu odvolacieho konania, keďže však k nemu nedoplnil, čo mu bránilo v zisťovaní adries navrhovaných svedkov už na začiatku konania vo veci, mal za to, že nie je splnená podmienka stanovená v uvádzanom ustanovení § 205a ods. 1 O.s.p. a to, že nemohol navrhnúť výsluch týchto svedkov bez vlastnej viny. Pre úplnosť treba uviesť aj to, že za splnenie povinnosti označiť dôkazy, postačuje oznámenie, aký dôkaz sa má vykonať a nie je potrebné ho aj predložiť, nakoľko vykonávanie dôkazov je úlohou súdu. Neobstojí preto odôvodnenie odporcu 1/, že až v odvolacom konaní sa mu podarilo zistiť adresy svedkov, keď mal možnosť navrhnúť ich vypočuť aj v prípade, že tieto adresy nepoznal, postačovalo by oznámenie ich mien a uvedenie na aké skutočnosti majú byť v konaní vypočutí. S námietkou odporcu, že súd prvého stupňa nesprávne určil začiatok omeškania, sa odvolací súd nestotožnil, pretože napadnuté rozhodnutie je aj v tejto časti správne. Úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, správne považoval súd prvého stupňa za kvalifikované požiadanie návrh, keď dňom zúročenia pohľadávky uplatnenej v návrhu nie je deň nasledujúci po podaní návrhu na súde, ale deň po doručení návrhu odporcovi. So zreteľom na uvedené dôvody možno zhrnúť, že odvolateľom uplatnené dôvody spočívajúce v tom, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. d/ O.s.p, nie sú opodstatnené. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. a v tomto konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal pretože si žiadnu neuplatnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.