Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306220772 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1306220772.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. Š. , nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Ú. A., Z. S. V. rodiny , P. Z. S., ul. O. Č.. X, A., dieťa rodičov: matka - B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. Č.. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Pezinok, Cajlanská č. 82 a otec - O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 11P 142/2008-364 zo dňa 01.12.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 01.12.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 16,60 eur (500,- Sk) na sumu 120,- eur mesačne od 01.11.2006 do 30.09.2009 a od 01.10.2009 na sumu 150,- eur mesačne s tým, že zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.11.2006 do 30.11.2011 v sume 4.807,60 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach 200,- eur spolu s bežným výživným od 01.12.2011. Súd tiež rozhodol, že otec maloletého má právo stretávať sa s maloletým, v čase: každý kalendárny rok od 1.8. od 9.00 hod do 31.8. do 17.00 hod., každý kalendárny rok počas Veľkonočných sviatok v čase od piatka, ktorý predchádza veľkonočnému pondelku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok v čase od 25.12 od 9.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v jej byte. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Humenné, vo veci sp. zn. 11C 150/2002 zo dňa 24.04.2002 v časti o výživnom na maloletého. Súd rozhodol na základe návrhu matky maloletého zo dňa 16.10.2006, ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 500,- Sk mesačne (16,60 eur) na sumu 5.000,- Sk mesačne od 01.10.2006 z dôvodu, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca na maloletého v roku 2002, odkedy sa zvýšili náklady na živobytie, ako aj to, že matka sa o syna stará sama a okrem výživného otec neprispieva inou formou na výživu maloletého. Neskôr matka žiadala zvýšiť výživné od 01.10.2006 na sumu 150,- eur mesačne od 01.01.2008 na sumu 180,- eur mesačne s poukazom na odôvodnené potreby maloletého a príjem oboch rodičov. Maloletý Z. sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k. 11C 150/2002 zo dňa 24.04.2002 rozvedené a na čas po rozvode manželstva rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 500,- Sk mesačne a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý druhý týždeň v piatok od 16,00 hod. do nedele 16,00 hod. a v čase prázdnin v mesiaci august od 01.08. do 15.08.. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu mal maloletý 4 roky, navštevoval materskú školu, matka poberala dávku sociálnej pomoci vo výške 3.390,- Sk, rodinné prídavky 680,- Sk, otec bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 2.136,- Sk. Obaja rodičia v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti nemali inú vyživovaciu povinnosť. Od poslednej úpravy výživného matka nezmenila osobný stav, je slobodná a nemá inú vyživovaciu povinnosť. V roku 2002 sa presťahovala spolu s maloletým do Pezinka, kde býva s maloletým od roku 2007 v prenajatom byte s mesačnými nákladmi 11.000,- Sk, matka pracovala ako prevádzkarka v hoteli S. W. S. Pezinku, jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2005 bol 10.745,- Sk, v roku 2006 9.785,- Sk v roku 2007 do marca 6.055,- Sk. Od 20.3.2007 matka podniká na základe živnostenského oprávnenia, s predmetom podnikateľskej činnosti reštauračné služby a nechtový dizajn. Príjem z tejto činnosti v roku 2007 mala vo výške XX.XXX,- Sk mesačne. Za rok 2008 mala príjem zo živnosti v sume XXX.XXX,- Sk, výdavky XXX.XXX,- Sk, v roku 2009 príjem X.XXX,- eur výdavky X.XXX,- eur, v roku 2010 priemerná mesačná čistá mzda matky bola 540,70 eur, okrem toho matka poberá rodinné prídavky vo výške 22,01 eur. Od roku 2009 žije matka v spoločnej domácnosti s priateľom L. N., ktorý je rozvedený, má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Partner matky je majiteľom obchodnej spoločnosti S. H. Z..F..P.., s čistým mesačným príjmom XXX,- eur. V súčasnej dobe bývajú v 5-izbovom byte partnera matky. Matka maloletého upravila svoj návrh a žiadala zvýšiť výživné od 01.11.2006. Maloletý je žiakom 8. ročníka základnej školy, učí sa dobre , je zdravý. Stravuje sa v škole, kde matka uhrádza 32,- eur mesačne, navštevuje basketbalový a futbalový krúžok. Priemerné mesačné výdavky matka vyčíslila v sume 300,- eur. Otec na výživu maloletého od 01.11.2006 prispel sumou 2.279,80 eur a okrem výživného v decembri 2009 kúpil synovi oblečenie. O maloletého sa otec nezaujíma, rodičovskou dohodou upravený styk sa nerealizuje z dôvodu nezáujmu otca. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od roku 2004 do 2008 podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti nákladnej dopravy. Od novembra 2008 je zamestnaný ako vodič spoločnosti Z. B. C.. Býva v prenajatej garsónke, s mesačnými nákladmi na bývanie 166,- eur mesačne. Otec maloletého namietal, že o maloletého nie je dostatočne postarané, matka často mení bydlisko, nemôže sa so synom kontaktovať a podľa jeho názoru nie je potrebné, aby užívali trojizbový prenajatý byt. V súčasnej dobe otec býva v rodinnom dome S. Stank, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov a mesačne uhrádza inkaso 35,- eur. Má dobrý zdravotný stav, nemá zvýšené výdavky, na výživu maloletého prispieva mesačne sumou 100,- eur od apríla 2011. Súhlasil s výškou výživného 100,- eur mesačne, nakoľko nemá žiaden nehnuteľný majetok, má iba auto, ktoré má 11 rokov. Jeho mesačný príjem je 550,- eur a spláca úver 70,- eur mesačne a ďalší úver 230,- eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2005 súd zistil, že príjem otca zo živnosti bol v sume 417.592,- Sk a výdavky 326.651,- Sk, za rok 2006 mal príjem 635.072,- Sk a výdavky 367.107,- Sk, za rok 2007 mal príjem 554.261,- Sk a výdavky 446.223,- Sk. Priemerný čistý mesačný príjem za rok 2008 mal v spoločnosti Z. Z..F..P.. C. v sume 14.186,- Sk, za rok 2009 482,09 eur, za rok 2010 438,40 eur a za rok 2011 202,75 eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný vzhľadom k tomu, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov v dôsledku jeho vyššieho veku, školských a mimoškolských aktivít, čím vzrástli jeho odôvodnené potreby. Súd prihliadol tiež na to, že otec na výživu maloletého inou formou neprispieva. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil vek maloletého, dobu po ktorú nebolo upravené výživné od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Matka vyčíslila výdavky na maloletého v sume 300,- eur mesačne, čo je podľa názoru súdu primeraná suma na 14 ročné dieťa. Súd zvýšil výživné zo sumy 16,60 eur na sumu 120,- eur mesačne od 01.11.2006 a od 01.10.2009 na sumu 150,- eur mesačne. Podľa názoru súdu je výška určeného výživného primeraná vzhľadom na čistý mesačný príjem otca vo výške 550,- eur a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že otec si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby mohol na výživu maloletého prispievať sumou zodpovedajúcou jeho odôvodneným potrebám. Zročné výživné v sume 4.807,60 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konania, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti na maloletého Z. Š. podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu a určenou výškou vyživovacej povinnosti z dôvodu, že súd nesprávne postupoval, keď do jeho príjmu zarátal aj jeho diéty, ktoré sú nepravidelné a ktoré dostáva ako vodič kamióna a preto súd nesprávne určil výšku vyživovacej povinnosti. Jeho mesačný príjem je tiež nepravidelný a je vo výške od 450,- eur do 490,- eur mesačne okrem diét. Tiež nesprávne určil dobu splácania po 100,- eur mesačne, keď túto sumu začal splácať v septembri 2010 a nie v apríli 2011. V prílohe predložil podacie lístky k preukázaniu uvedených skutočností. Žiadal preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka maloletého písomným podaním zo dňa 17.01.2012, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o zročné výživné predložila súdu rovnaké doklady, ktoré predkladá otec a ktorými preukazuje úhrady a medzi dokladmi nie je žiadny rozdiel a preto nie sú platby naviac zo strany otca. Ďalej matka uviedla, že pokiaľ chce, aby bolo zaplatené výživné na maloletého, musí zavolať starej matke, teda matke otca maloletého, aby poslal výživné a poukázala tiež na to, že otec o maloletého nemá záujem a s maloletým sa nestretáva. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadril opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že určené výživné je opodstatnené vzhľadom na vek a potreby maloletého a aj na skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretáva a inak na jeho výživu neprispieva. Výška výživného je primeraná možnostiam a schopnostiam otca maloletého, ktorý pracuje ako vodič kamiónovej dopravy a poberá okrem riadnej mesačnej mzdy aj cestovné náhrady a diéty, ktoré sú súčasťou príjmu. Zročné výživné súd vyhodnotil správne a preto je rozsudok vecne správny. Odvolací súd prejednal vec § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. V danej veci matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého a to z dôvodu vyššieho veku, keď pri poslednej úprave výživného rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2002 mal maloletý 4 roky, navštevoval materskú školu, matka poberala dávku sociálnej pomoci vo výške 3.390,- Sk, rodinné prídavky vo výške 680,- Sk a otec bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 2.136,- Sk a rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe má maloletý 14 rokov a je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, keď od poslednej úpravy výživného uplynulo 10 rokov a zvýšili sa náklady na jeho výživu, náklady v súvislosti s nástupom na základnú školu a s tým súvisiace poplatky na školské potreby, športové potreby, ošatenie, mimoškolskú činnosť a podobne a preto jednoznačne došlo k zvýšeniu nákladov u maloletého, keď predtým chodil do materskej školy. K zmene pomerov došlo tiež na strane matky maloletého, ktorá začala podnikať a tak sa zvýšil jej príjem a tiež aj na strane otca maloletého, ako vyplýva z vykonaného dokazovania došlo k zvýšeniu príjmu, i keď je dôvodné tvrdenie otca maloletého, že cestovné náhrady a diéty súvisia s jeho pracovnou činnosťou sú určené na priamu spotrebu ako diéty pri výkone pracovnej činnosti, ale i napriek tomu má otec dostatok finančných prostriedkov na to, aby výživné v určenej sume mohol platiť a tiež je nepochybné, že vyživovacia povinnosť otca vyplýva priamo zo zákona a preto musí svoj príjem otec maloletého použiť predovšetkým najskôr na úhradu vyživovacej povinnosti na maloletého a až potom pre svoju vlastnú potrebu. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil na základnú školu, čo odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť na maloletého. Zmena pomerov predpokladaná v ustanovení § 78 Zákona o rodine vzniká nástupom na základnú školu, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na maloletého, keď náklady na výživu a výchovu na maloleté dieťa v súvislosti s nástupom na základný stupeň školského systému sú iné a to najmä v oblasti nákladov na vzdelanie a na školské potreby, športové potreby, stravu, ošatenie, mimoškolskú činnosť a podobne a preto jednoznačne dochádza k zvyšovaniu nákladov u maloletého, keď predtým chodil do materskej školy. Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, ako rôzne formy úverov, pôžičiek, nájmu a podobne. Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnuté, resp. súvisia so zaobstaraním nadštandardnej hodnoty súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Ide napríklad o kúpu motorového vozidla, chaty, exkluzívnej dovolenky a podobne. V danom prípade otec maloletých detí preukázal, že si pre potreby zabezpečenia bývania zobral úver na kúpu rodinného domu. V tomto prípade ide o potreby pre zabezpečenie bývania jeho, ako i jeho maloletého dieťaťa a partnerky, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti a preto takýto úver je potrebný a dôvodný. Na vynaloženie finančných prostriedkov na splátku úveru za rodinný dom súd nemôže prihliadať ako na výdavky povinného rodiča, pretože na druhej strane zase jeho majetok sa zhodnotí o zakúpenú vec, teda nadobudne určité vlastníctvo. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča upravená v § 62 ods. 5 Zákona o rodine je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti je preto vecne správne. Nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie otca maloletého, že jeho príjem je vo výške 550,- eur mesačne, pričom spláca úver 70,- eur mesačne a ďalší úver na auto 230,- eur mesačne, pretože prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečiť finančné prostriedky pre výživu maloletých detí a až potom pre vlastné potreby. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Odvolací súd dáva otcovi maloletého do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti na maloletého ako vecne správny potvrdil, keď neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia, ani na zrušenie veci a vrátenie súdu prvého stupňa tak, ako žiadal otec maloletého v podanom odvolaní. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.