Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/340/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306226281 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1306226281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: E. R. V. K. N. P. Á. K. S. Y. Á. , bytom L., Z.. H. Č.. XX, proti odporcovi: Y. F. C. K. S. Z. Č. Í. F. , L. L.Ň., Z.. H. Č.. XX, o zaplatenie sumy 1.747,46 € (52.644,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. októbra 2009, č.k. 4 C 612/2008-120, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. októbra 2009, č.k. 4C 612/2008-120, vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 6.10.2009, č.k. 4 C 612/2008-120, konanie v časti o zaplatenie sumy 1.009,46 €, s príslušenstvom, zastavil; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 583,28 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.9.2007 až do zaplatenia; vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 52.644,-- Sk (1.747,46 €) odporcom spolu s úrokom z omeškania od 15.12.2004 do zaplatenia a povinnosť prispievať sumou 3.000,-- Sk mesačne počas doby užívania rodinného domu odporcom. Manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené dňa 17.11.1989, bývali však naďalej v spoločnom rodinnom dome, ale platby za elektrinu, plyn, vodu, za údržbu a prevádzku domu odporca nič neplatil. Náklady znášala sama s výpomocou synov; je invalidná dôchodkyňa. Za obdobie od 15.12.2004 do 14.12.2006 sama uhradila sumu 136.288,-- Sk (4.523,93 €); podrobne uviedla, čo z toho predstavuje poplatok za plyn, elektrinu, vodu v jednotlivých mesiacoch v rozhodnom období. V uvedenom období jej odporca poskytol len sumu 15.500,-- Sk (514,51 €). Mala za to, že odporca by jej mal zaplatiť polovicu z danej sumy, čo odpočítaní sumy 15.500,-- Sk predstavuje sumu 52.644,-- Sk. V časti týkajúcej sa platenia mesačných úhrad po 3.000,-- Sk, zaplatenia sumy 1.009,46 €, zobrala návrh späť; v ďalšom konaní žiadala zaplatiť už len sumu 738,-- Sk spolu s príslušenstvom. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci boli manželia do 17.11.1989, zostali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených pre katastrálne územie L. Y. Z. Č.. XXX - rodinný dom a pozemok, každý v podiele 1; v ňom obaja naďalej žili. Za čas od 15.12.2004 do 14.12.2006 navrhovateľka reálne zaplatila za spotrebovaný plyn vrátane koncesionárskych poplatkov spolu sumu 91.434,-- Sk so zohľadnením preplatkov; za spotrebovanú elektrickú energiu v predmetnej domovej nehnuteľnosti zaplatila v rozhodnom období sumu 39.618,-- Sk so zohľadnením preplatku za apríl 2005 a za skutočne dodanú a odvedenú vodu v tejto nehnuteľnosti sumu 5.236,-- Sk. Celkom navrhovateľka za služby spojené s užívaním domovej nehnuteľnosti v rozhodnom období zaplatila sumu 136.288,-- Sk. Odporca navrhovateľke titulom INKASO za rozhodné obdobie zaplatil sumu 16.500,-- Sk. V rozhodnom období v dome bývali štyri osoby: účastníci konania a ich synovia E. C. Y., preto navrhovateľka za odporcu plnila za služby spojené s užívaním domovej nehnuteľnosti len v rozsahu jednej štvrtiny tohto plnenia, v sume 34.072,-- Sk. Zohľadniť treba sumu 16.500,-- Sk, ktorú už odporca navrhovateľke zaplatil. Na úkor navrhovateľky sa odporca bezdôvodne obohatil v rozhodnom období len v sume 17.572,-- Sk (583,28 €) ako rozdiel medzi sumou 34.072,-- Sk a 16.500,-- Sk. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že jej patrí náhrada plnenia za obdobie od 15.12.2004 do 3.10.2005 od odporcu vo výške jednej tretiny z dôvodu, že s nimi spolubývajúci syn Y. bol v tom období ešte vysokoškolským študentom, nie zárobkov činným, súd prvého stupňa dôvodil, že ako plnoleté dieťa, neschopné sa ešte samo živiť, bol výživou odkázaný na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany oboch svojich rodičov, pričom pojem výživné zahŕňa výdavky výživou odkázaného dieťaťa na úhradu všetkých jeho osobných potrieb, medzi ktoré patrí okrem stravy a ošatenia aj zabezpečenie bývania, resp. nákladov na bývanie, tiež na hmotné a kultúrne potreby. Keďže vyživovacia povinnosť odporcu k synovi Y., bez ohľadu na skutočnosť, či ju odporca plnil dobrovoľne, na základe núteného výkonu rozhodnutia alebo ju neplnil vôbec, je súdom určená a v tejto je zohľadnený aj jeho podiel na nákladoch syna na bývanie, ako aj to, že poskytované služby, ktoré navrhovateľka uhrádzala, reálne prijímali, spotrebovávali štyri osoby. Nie je preto možné ustáliť bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v rozsahu, ako sa ho domáhala navrhovateľka. Pokiaľ išlo o obranu odporcu spočívajúcu v tom, že domovú nehnuteľnosť obýval len v rozsahu „prespávania“ v dome počas pracovného týždňa a obranu v tom, že dom obýval v určitom období aj ich syn H. s priateľkou, ktoré tvrdenie navrhovateľka sporovala, vo vzťahu ku svojim tvrdeniam neprodukoval v konaní vôbec žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť a opodstatnenosť jeho obrany proti návrhu navrhovateľky. Použitie ustanovenia § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by navrhovateľka uplatňovala od odporcu náhradu za plnenie vynaložené v súvislosti s vlastníctvom domovej nehnuteľnosti, napr. rekonštrukciu, údržbu, daň z nehnuteľnosti a pod. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporcu na plnenie vyzvala, čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a nie je ustanovený v právnom predpise, preto súd za kvalifikované požiadanie veriteľa o splnenie dlhu považoval návrh na začatie tohto konania, ktorý bol odporcovi doručený, resp. sa dostal do jeho dispozičnej sféry uložením súdnej zásielky na pošte dňa 20.9.2007. Uplynutím lehoty troch dní sa zásielka považovala za doručenú v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. Tretím dňom bola nedeľa, a teda posledným dňom trojdňovej lehoty bol pondelok dňa 24.9.2007. Počnúc nasledujúcim dňom, 25.9.2007, sa odporca s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania a v zmysle ustanovenia § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť navrhovateľke aj úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 8,5 % ročne až do zaplatenia. Vo zvyšku, týkajúcej sa zaplatenia sumy 154,72 € (rozdiel medzi uplatňovanou sumou 738,-- € a sumou priznanou 583,28 €) spolu s jej príslušenstvom súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol odvolávajúc sa na vyššie uvedené dôvody. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 96 ods. l, 2, § 160 ods. l O.s.p., § 136 ods. l, § 137 ods. l, 2, § 489, § 451 ods. l, 2, § 454, § 563 Občianskeho zákonníka. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mali obaja úspech čiastočný. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Posudzujúc jej podanie podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.), odvolanie smerovalo proti tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrh zamietol a proti výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľka dôvodila, že vychádzala z platenej právnej rady, že spoluvlastníci majú prispievať príslušným spoluvlastníckym podielom aj ohľadom energií. Preto žiadala polovicu sumy úhrad. Pri uzavretí mimosúdnej dohody v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 6 C 195/2008 sa dozvedela, že energie by sa mali deliť počtom osôb obývajúcich nehnuteľnosť. V rozsudku o výživnom č.k. 25 C 6/2004-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2004, sa uvádza, že odporca sa podieľal na úhradách na elektrinu, plyn, vodné a stočné a pod. Z toho jej vyplýva, že platby za energie a náklady na bývanie neboli zahrnuté do vyživovacej povinnosti odporcu. Preto požadovanú dlžnú sumu upravila na sumu 738,-- €. Nechápe, ako mohla prehliadnuť sumu 1.000,-- Sk v úhradách od odporcu. V teraz požadovanej sume 704,70 € je tento jej omyl zohľadnený. Dôvodila ďalej, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože je tu ďalší dôkaz, ktorý doteraz nebol uplatnený, a to rozsudok č.k. 25 C 6/2004-21 (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Domáha sa preto zaplatenia sumy 704,70 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ďalším podaním zo dňa 18.7.2010 dôvodila, že sa domáha zaplatenia sumy 121,42 € ako rozdiel medzi sumou 704,70 € a priznanou 583,28 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 104,76 €, čomu zodpovedá zaplatený poplatok. Trvala na náhrade plnenia odporcom vo výške 1/3 za obdobie od 15.12.2004 do 3.10.2005. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. decembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania) potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Navrhovateľka v odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie. Bola osobne prítomná na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 6.10.2009, na ktorom bol aj rozsudok vyhlásený, nemala návrhy na doplnenie dokazovania, k vykonaným dôkazom nemala žiadne pripomienky. Na ďalšie predložené dôkazy preto nie je možné prihliadať (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Včas jej súd prvého stupňa poskytol zákonné poučenie (o.i. aj podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, a ani navrhovateľka sama netvrdila, žeby nastali skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 205a O.s.p. Pred súdom prvého stupňa žiadala zaplatiť odporcom len sumu 738,-- €. V odvolacom konaní žiadala zaplatiť už len sumu 704,70 €, pričom rozdiel nevysvetlila, súdu nenavrhla ďalší procesný postup napriek poučeniu súdom prvého stupňa (zo dňa 30.6.2010, č.k. 4 C 612/2008-130). Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky v odvolacom konaní, že jej patrí náhrada plnenia za obdobie od 15.12.2004 do 3.10.2005 od odporcu vo výške jednej tretiny z dôvodu, že s nimi spolubývajúci syn Vladimír bol v tom období ešte vysokoškolským študentom, nie zárobkov činným, ktorý prednášala aj v konaní pred súdom prvého stupňa, je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa ním pri rozhodovaní vyporiadal a nepriznanie nároku navrhovateľky v tejto časti aj podrobne, správne, odôvodnil. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). Odporcovi úspešnému v odvolacom konaní odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.