Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/316/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307200351 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1307200351.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: T.. L. B., P. P. F. Q., T. XX, zastúpeného Mgr. Pavlom Hosom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, proti odporkyni: Q. P., Q. F. C., C. X, zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Búdková 12, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. mája 2011 č. k. 4C 501/2008-242, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XC XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že niekedy v rokoch XXXX J. XXXX S. navrhovateľ odporkyňu a jej manžela I.. T. P. vo viacerých súdnych sporoch, odporkyňa v nich vystupovala prevažne ako B. P. T. SK P..D..G.., pričom v priebehu roka XXXX bolo zo strany navrhovateľa právne zastupovanie ukončené. Listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným navrhovateľovi potvrdila odporkyňa prijatie faktúr vystavených navrhovateľom za poskytnuté U. P., avšak tieto odporkyňa odmietla uznať, označila vypovedanie plnomocenstiev navrhovateľom za účelové a neplatné, uviedla, že navrhovateľ ju nevyzval na súčinnosť, nič s ňou nekonzultoval, zastupovanie ukončil svojvoľne, vyhrážal sa jej P.-B., konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami J. U. a vyzvala ho na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume XXX.XXX,-Sk. Navrhovateľ zaslal dňa XX.XX.XXXX odporkyni pokus o zmier, kde ju vyzval, aby sa zdržala G. T. G. a nevyhrážala sa ujmou. Poukázal na listy zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX adresované odporkyňou, ako B. P. T. SK P..D..G.., na P. J. B. o prešetrenie postupu a (F.) P. navrhovateľa J. J. v ním S. F., ako aj na list zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný B. U. J..P.., ktorým si odporkyňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške XXX.XXX,XX I. P. U.., P.pôsobenej navrhovateľom pri poskytovaní právnych služieb jeho protiprávnym konaním. S ohľadom na uvedené konštatoval, že odporkyňa v období od konca roku XXXX R. D. XXXX zasielala opakované podnety na prešetrenie postupu navrhovateľa, J. T. Q. U. S., ktorý ju S. F. D. B.. Podnety zasielala najmä na P. J. B., pričom v nich opakovane poukazovala na svojvoľné F. U. L. zo strany navrhovateľa, ktorým S. F. P. B., poukazovala na neoprávnené zadržiavanie jej listinných dôkazov, ktoré navrhovateľovi v rámci zastupovania poskytla. Uviedla, že navrhovateľ P. N. U., opakovane sa F., pokračoval vo F.U. J., keď si F. M. M. U. za M. U.F. P.. Uviedla, že ublížil jej L. P., keď po jeho F. P. P. A.: ". L. L. U. J. I., stratila B. L.. Ďalej uviedla, že navrhovateľ zatajil jej, ako I. P. J. B., skutočnosť, že Q. F. F., na S. F. G. proti T. G.. Uviedol, že zo súdnej praxe je známe, že na Okresnom P. U. prebieha viacero konaní, kde účastníkmi sú navrhovateľ, odporkyňa a jej L. I.. Q.. T. P., na pozadí všetkých konaní je G. B. J. M. L. navrhovateľom J. T. P., manželom odporkyne, ktorý svoju manželku i vo viacerých veciach osobne zastupuje. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka a zisťoval, či v danom prípade konanie odporkyne bolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu v oblasti jeho G. U., teda M. S. R. T. U. na G. K., R. L. J. Ľ. R. F. P.F. P. U. D. U. G. na U. P. na U. J. a toto vyhodnotiť z hľadiska jeho primeranosti. Poukázal na to, že pri posúdení konania zasahujúceho do osobnostných práv jedinca, nie je dôležité, či tento bol vykonaný vedome alebo nevedome, alebo či vyvolal nejaké následky, ale podstatné je, či išlo o zásah spôsobilý ich vyvolať, musí isť teda o zásah takej intenzity, ktorá môže, avšak nemusí znamenať také narušenie osobnostných práv fyzickej osoby ako je občianska česť, ľudská dôstojnosť, ochrana dobrého mena, pričom § 11 Občianskeho zákonníka vyratúva tieto zložky osobnostných práv iba príkladom. So zreteľom na uvedené dovodil z výkladu § 11 Občianskeho zákonníka právny záver, že takýmto konaním nie je podávanie podnetov a sťažností príslušným orgánom, ak sú pravdivé a podávané primeraným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na to, že podávanie sťažností upravuje zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorý v § 3 hovorí, že sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa osoba sťažovateľa domáha určitej ochrany práv alebo poukazuje na určité nedostatky. Podávať podnety, či sťažnosti je zákonom garantovaným právom. Každý, kto sa cíti byť dotknutý postupom fyzickej, či právnickej osoby, či orgánom štátu sa môže formou sťažnosti, či podnetu domáhať nápravy. Sťažnosť, či podnet musí byť podávaná primeraným spôsobom. Za primeraný spôsob však nemožno označiť konanie odporkyne, ktorá opakovane, a to štyrikrát v priebehu necelých dvoch mesiacov, podala podnet na prešetrenie postupu J. - navrhovateľa, pričom uvádzala opakovanie tie isté skutočnosti a tvrdenia. V tom istom období rovnaké podnety J. na P. J.Á. B. J. Y. U. I. L. G. I.. T. P.. Odporkyňa opakovane poukazovala na nenáležité a svojvoľné konanie navrhovateľa a tiež spájala osobu navrhovateľa s A. Č., keď tvrdila, že P. U., U. F. F. J. F.. S pravdivosťou tvrdení poukazujúcich na A. Č. navrhovateľa sa nezaoberal, a to s poukazom, že toto bude úlohou G. Č. F. A. B., B. sa podnetmi zaoberajú a tiež s poukazom na U. M., je však zrejmé, že v čase podávania podnetov zo strany odporkyne, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku, nebol navrhovateľ E. F. S. Ž. A. Č.. Preto vyhodnocoval iba tie tvrdeniami odporkyne, ktoré sa dotýkali navrhovateľa a jeho Č. J. a v ktorých odporkyňa charakterizovala navrhovateľa ako osobu, ktorá S. P.R. B. J. F. P. U. za M. M. U. P., pričom sa zaviazal poskytovať ich bezplatne na základe zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti uviedol, že U. U. P. J. je odplatné, J. má právo na odmenu za F. Ú.B. U. P., a to v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, táto bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako dlžníkom a I.. T. P. ako veriteľom, je v nej uvedené, že do vrátenia požičanej sumy, bude navrhovateľ poskytovať bezplatné právne služby veriteľovi, t.j. I.. T. P., nie odporkyni, a preto dovodil, že z právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, nemôže odporkyňa vyvodzovať nárok na Q. U. P. zo strany navrhovateľa. K tvrdeniu odporkyne, že v konaní pred Okresným P. Q. X, P.. S.. XXC XXX/XXXX a iných, navrhovateľ S. P. B. tým, že neurobil žiadny D. právny Ú., svojvoľne vypovedal plnomocenstvo, zadržiaval C. R. F. R. Č. M. na F. P. G. M. J. P. B. P. G. T. U., v dôsledku čoho jej vznikla škoda v sume pohľadávky uplatnenej P. K., uviedol, že v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX prevzal navrhovateľ U. S. odporkyne na základe udelenej plnej moci, navrhovateľ substitučne splnomocnil J. B. L.. Q.D., ktorý sa zúčastňoval M. U., U. P. Q. právny S.P. F. na R. J. G. M. na S. B., J. V. U. D. U. P., F. navrhovateľ U. L., Č. P. písomne G., pričom dôvodom bola P. R. L. M. J. B.; následne súd vyzval priamo odporkyňu, aby požadovaným spôsobom návrh na začatie konania v stanovenej lehote doplnila, odporkyňa tak neurobila a proti uzneseniu o odmietnutí podania nepodala odvolanie. V tejto súvislosti dovodil, že deklarovaním vzniknutej škody vo výške pohľadávky uplatnenej súdnou cestou, odporkyňa bez akéhokoľvek právneho základu prejudikuje výsledok konania, ktorého meritom sa súd ani nezaoberal, nakoľko konanie skončilo odmietnutím návrhu na začatie konania. Z uvedených zistení je potom zrejmé, že tvrdenia odporkyne o nenáležitom a svojvoľnom konaní navrhovateľa a nedodržiavaní U. J., sú minimálne vo veci pred Okresným P. Q., P..S.. XXC XXX/XXXX, nepravdivé. Nie je pravdou, že navrhovateľ si v danom prípade F. U. za M. M. U. P.. Navrhovateľ Ú. U. P. F., či už sám, alebo cestou svojho J. B. J. za F. Ú. L. U. G.. Napriek tejto skutočnosti však ustálil, že konanie odporkyne charakterizované podávaním podnetov na prešetrenie postupu J., nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Konštatoval, že ak zásah spočíva v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za situácie, kedy nemohlo dôjsť k ich zverejneniu, nejde o objektívne možnú spôsobilosť zásahu porušiť alebo ohroziť osobnostné práva jedinca. Odporkyňa adresovala svoje podania P. J. B. J. B. U., J..P.., tu sa ich obsahom zaoberali osoby na to oprávnené, pričom nedošlo k ich ďalšiemu šíreniu, či zverejňovaniu. Pri žalobách podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má osoba, do ktorej práv bolo zasiahnuté, domáhať sa okrem upustenia od ďalších zásahov do oblasti jej osobnostných práv i primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva väčšinou v ospravedlnení, alebo v odvolaní určitých výrokov v rámci určitého kolektívu a podobne. I samotný výrok rozsudku je pre poškodeného zadosťučinením, ak sa v ňom konštatuje, že do jeho práv bolo zasiahnuté. Takto sledovaný cieľ tzv. satisfakčných žalôb nemôže splniť ospravedlnenie, z ktorého sa až jeho zverejnením väčšina širšej verejnosti dozvie, že vôbec nejaký zásah do osobnostných práv nastal. Z uvedeného vyvodil záver, že tvrdenia odporkyne, hoci prezentované neprimerane a nepravdivo, neboli spôsobilé zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa, nakoľko neboli zverejňované a dozvedel sa o nich iba úzky okruh osôb. Zároveň, požadované ospravedlnenie bolo neprimerané vo vzťahu ku konaniu odporkyne, nakoľko širšia verejnosť by sa až jeho zverejnením mohla dozvedieť, že došlo k bližšie nešpecifikovanému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. S poukazom na uvedené nemohol návrhu na začatie konania v časti uverejnenia ospravedlnenia vyhovieť. Nakoľko na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy späť a právna zástupkyňa odporkyne vyslovila súhlas, aby bolo konanie v tejto časti zastavené, v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňa neustále vo svojom konaní pokračuje a stále ho G.. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že konanie odporkyne, hoci prezentované neprimerane a nepravdivo, neboli spôsobilé zásahu do jeho osobnostnej sféry, nakoľko neboli zverejňované a dozvedel sa od nich iba úzky okruh ľudí. Uviedol, že odporkyňa uvádzala nepravdivé údaje o údajnom poskytnutí mu pôžičky a jeho záväzku poskytovať Q. U. P., keď mala vedomosť, že údajná pôžička je N. F. T. L. P. Ú. U. W.. Odporkyňa rozosiela neprimerané a nepravdivé informácie aj L. P. P. D., P. V., U. P. D., R. Ú., so snahou spôsobiť mu A. P. J. B. jeho osobu, pôsobiť negatívne do jeho práva na ochranu cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti. Potvrdil, že vedie s odporkyňou a jej manželom spor o neplatnosť kúpnej zmluvy na kúpu B., kde odporkyňa ako kupujúca opomenula s manželom doplatiť kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,- Sk a nehnuteľnosť si privlastnili, pričom Okresný súd F. M. S. rozhodol, že kúpna zmluva je neplatná. Od konca roku XXXX, kedy sa uvedený fiktívny prevod majetku uskutočnil a on žiadal o narovnanie stavu, doplatenie kúpnej ceny alebo vrátenie nehnuteľnosti, nastali ataky odporkyne proti nemu. Zdôraznil, že nie je trestne stíhaný a to ani, keď bolo zo strany odporkyne podaných množstvo A. G. na jeho činnosť. Dodal, že kolegovia J. majú vedomosť o tom, že údajne poškodil odporkyňou F. U. S., to isté sa týka i ďalších osôb, ktoré informovala odporkyňa. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti právneho základu uplatňovaných nárokov navrhovateľa z porušenia jeho práv na ochranu osobnosti (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 11, § 13), ktoré správne aplikoval v nadväznosti na zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, a ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok a dôkazných návrhov účastníkov konania súvisiacich s predmetom konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s nimi vysporiadal, keď v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový základ jeho rozhodnutia, ako aj právne posúdenie veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť záveru, na ktorom, súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci sa aj zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu nemožno posudzovať ako neoprávnené, pokiaľ existujú okolnosti vylučujúce ich protiprávnosť; okolnosti, ktoré majú takéto právne následky, sú obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde v tom prípade ak je jeho možnosť predpokladaná zákonom, pokiaľ ním nie sú prekročené zákonom stanovené medze; v týchto prípadoch totiž nad individuálnymi záujmami jednotlivca, do osobnosti ktorého je zasiahnuté, prevláda závažnejší, významnejší verejný záujem. O neoprávnený zásah nejde v prípadoch, ak je zásah dovolený zákonom. Ide najmä o zákonné (úradné) licencie, resp. prípady, keď k zásahu dochádza v rámci výkonu iných práv ustanovených zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu zákon ukladá, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom, smerujúcim k dosiahnutiu sledovaného legitímneho cieľa a spôsobom, ktorý nie je v hrubom rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zabezpečenie základnej úcty k jej dôstojnosti bezpodmienečne trvať; táto zákonná licencia však nie je daná tam, kde sa konajúca osoba dopustila excesu, teda vybočenia z medzí zákonných požiadaviek kladených pre výkon subjektívnych práv či plnenie si povinností. V preskúmavanej veci je zo skutkových zistení nepochybne zrejmé, že odporkyňa, ako klientka navrhovateľa - v postavení J., realizovala listami (sťažnosťami) adresovanými P. J. B., ako samosprávnemu stavovskému orgánu navrhovateľa, svoje petičné právo v najširšom slova zmysle, umožňujúce jej obracať sa na orgány stavovskej samosprávy, ktoré majú dohliadať na riadny výkon J. jej členmi, s podnetmi a sťažnosťami na postup jej členov pri poskytovaní právnych služieb v súvislosti s výkonom J.. Takéto legitímne právo odporkyni nepriamo vyplýva zo zákona č. 586/2003 Z.z. o J. (§ 28 ods. 4) a korešponduje mu povinnosť výkonu dohľadu nad J. Č. zverená do pôsobnosti P. J. B., čím sa tak realizuje ústavné právo na inú právnu ochranu. Ide o určitý osobitný druh výkonu práva kritiky v rámci realizácie práva na slobodu prejavu, a jeho výkon je obmedzený základnými právami iných osôb, konkrétne právami iných fyzických osôb na ochranu osobnej cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena. Hoci v danom prípade odporkyňa pri výkone svojho práva nepostupovala primeraným spôsobom, zodpovedajúcim povahe a závažnosti veci, keď vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo možné považovať obsah jej sťažností za adekvátnou reakciou na kvalitu poskytovaných U. P. navrhovateľom, čím vybočila z medzí jeho realizácie, správne súd prvého stupňa dovodil, že sťažnosti odporkyne nie sú spôsobilé zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa, nakoľko neboli zverejňované a dozvedel sa o nich iba úzky okruh osôb kompetentných na ich vybavenie. Uvedené sa rovnako vzťahuje k podaniu odporkyne adresovanému U., u ktorej si uplatnila nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi, či k podnetom adresovaných G. Č. F. A. B., ktorých podávanie odporkyňa potvrdila, hoci žiadne jej podanie s konkrétnym obsahom nebolo v konaní doložené. Tvrdenia navrhovateľa o podaniach odporkyne adresované L. P. P. či iným subjektom, neboli v konaní nepreukázané. Účelom satisfakcie je poskytnúť fyzickej osobe primerané zadosťučinenie a tak do určitej miery účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivé následky zásahu, ktoré sa prejavili v porušení jej osobnostných práv a jej priznanie predpokladá, že k reparácii zásahu doposiaľ nedošlo - predovšetkým preto, že ten, kto do osobnostných práv zasiahol, doposiaľ sám dobrovoľne neposkytol príslušné zadosťučinenie, alebo preto, že poskytnuté zadosťučinenie plne nezodpovedalo miere zásahu. Spôsob, resp. prostriedok neoprávneného zásahu má význam pre určenie formy primeraného zadosťučinenia. Jedným z prostriedkov ochrany proti neoprávneným zásahom je priznanie morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia, ktoré musí byť primerané vzhľadom na jednotlivé okolnosti zásahu, t.j. intenzitu, povahu, spôsob vykonania zásahu, charakter a dôležitosť dotknutej hodnoty, dobu trvania zásahu a jeho teritoriálny dopad a s tým súvisiacu šírku ohlasu, rozsah ujmy a závažnosť jej dopadu na postavenie a uplatnenie dotknutej osoby v spoločnosti. Morálne zadosťučinenie musí byť účinné, primerané svojím obsahom aj formou následkom zásahu, vyvážené, zodpovedajúce potrebám a účelu sledovaného uplatnením tohto právneho inštitútu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že požadované uverejnenie ospravedlnenia v T. D., určenej širokej U. F., sa javí ako neprimerané vo vzťahu ku forme, charakteru, intenzite, rozsahu zásahu, ktorým malo dôjsť listami adresovanými len určitým konkrétnym subjektom na ich vybavenie v rámci ich kompetencie, a nezodpovedalo by tak ani šírke jeho ohlasu, vzhľadom na úzky okruh subjektov, ktorým bolo určené, a teda s ohľadom na zistené okolnosti daného prípadu presahuje navrhované ospravedlnenie zákonný rámec primeranosti, nakoľko až z neho by sa širšia verejnosť mohla dozvedieť o zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, o ktorých sa inak nedozvedela. Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.