Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/234/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207502 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1307207502.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava - Rača, Alstrova 121, Bratislava, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Andrejom Dankom, Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, v 2. rade: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o navrátenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C/96/2007-222, z 5. marca 2010, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, konanie o vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 1463/2 v k.ú. Rača zapísanom na LV č. 1515 zastavil a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal proti žalovanému v 1. rade uloženia povinnosti vydať a navrátiť mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1515 v k.ú. Rača, a to k pozemkom parc. č. 1463/2 - trvalé trávnaté porasty v časti výmery a k pozemkom vytvoreným geometrickým plánom č. 03/2008 z 23.3.2008 D.. E. D., úradne overeným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu 7.4.2008 pod č. 899/2008, zapísaným na LV č. 1515 v k.ú. Rača, a to k pozemku parc. č. 1416/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 511 m2 vytvoreného z parc. č. 1416/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 511 m2 a parc. č. 1463/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2694 m2 vytvoreného z parc. č. 1463/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2694 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, titulom nároku v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. Uznesením č.k. 21C/96/2007-147 z 9.10.2009 súd prvého stupňa pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania a 5.3.2010 pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v uložení solidárnej povinnosti žalovaným na vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva.
O čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že konanie v uvedenej časti zastavil.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. S pôvodným názvom Rímskokatolícka cirkev v Račšdorfe bol výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Rača zapísaných v PK vl. č. 928 ako
parc. č. 1461, neskôr rozparcelovaná na parc. č. 1461/1 -roľa a parc. č. 1461/2 - roľa, z ktorých boli vytvorené i pozemky parc. č. 1463/1 - zastavané plochy a nádvoria, 1463/2 - trvalé trávnaté porasty a 1416/2 - trvalé trávnaté porasty. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z. na základe výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave, poľnohospodárskeho referátu zo 6.2.1950 na Československý štát vykúpením bez náhrady. Žalobca výzvou z 28.4.2006 vyzval žalovaných na navrátenie vlastníctva a vydanie predmetných nehnuteľností zapísaných v PK vl. č. 928, konkrétne k parc. č. 1461/1 a 1461/2. K uzavretiu dohody o vydaní nehnuteľností nedošlo.
K splneniu podmienok v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. ako predpokladom úspešnosti žaloby [a) musí sa jednať o nehnuteľnosti špecifikované v § 1 ods. 1, b) žalobca musí byť oprávnenou osobou v zmysle § 1 ods. 2, c) žalovaný musí byť povinnou osobou v zmysle § 4, d) musí sa jednať o nehnuteľnosť žalobcu, ktorá prešla do vlastníctva štátu alebo obce od 8.5.1945 do 1.1.1990 s tým, že nebola vydaná dobrovoľne a žaloba bola podaná v lehote podľa § 5] súd prvého stupňa uviedol, že
a) podmienka špecifikovaná v § 1 ods. 1 je splnená u pozemku parc. č. 1416/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 511 m2, nakoľko spĺňa charakter poľnohospodárskej pôdy, nie však u pozemku parc. č. 1463/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2694 m2. Pri vrátení vlastníckeho práva musia mať nehnuteľnosti charakter poľnohospodárskej pôdy nielen v čase odňatia, ale aj v čase uplatnenia si nároku oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti. Napriek skutočnosti, že v súčasnej dobe nie je táto parcela fakticky zastavaná, je potrebné vychádzať pri posudzovaní charakteru pozemku zo stavu evidovaného v katastri nehnuteľností.
b) podmienka v zmysle § 1 ods. 2 je splnená, nakoľko žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. s vlastnou právnou subjektivitou, predmetné nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi, ktorá aj v súčasnosti pôsobí na území Slovenskej republiky, má tu svoje sídlo a riadnu registráciu a predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v jej obvode, t.j. v katastrálnom území Rača.
c) v zmysle § 4 ods. 1 je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z. predmetné nehnuteľnosti spravovala alebo ich držala. Žalobca si svoj nárok podanou žalobou uplatnil proti žalovanému v 1. rade ako správcovi predmetných nehnuteľností napriek tomu, že ako vlastník bol zapísaný žalovaný v 2. rade. Žalobca v čase podania žaloby mal vedomosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 2. rade. Povinnou osobou na vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva je tak výlučne žalovaný v 2. rade ako ich vlastník a nie žalovaný v 1. rade ako ich správca.
d) predmetné nehnuteľnosti pôvodne patriace navrhovateľovi prešli na základe Výmeru o výkupe nehnuteľností zo 6.2.1950 bez vyplatenia náhrady na štát, v dôsledku čoho bola splnená podmienka § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z.z.; tieto neboli na základe písomnej výzvy žalobcu doručenej žalovaným 18.4.2006 dobrovoľne vydané. Žalobca tak svoj nárok v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. uplatnil na súde včas do 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy len voči žalovanému v 1. rade, ktorý však nie je povinnou osobou v zmysle § 4 zákona č. 161/2005 Z.z. Voči povinnej osobe, a to žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností, si žalobca uplatnil svoj nárok až podaním z 21.9.2009, pričom jeho vstup do konania ako žalovaného v 2. rade bol pripustený 9.10.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej 12 mesačnej lehoty od doručenia písomnej výzvy na vydanie nehnuteľností. V dôsledku uvedeného nárok žalobcu v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. z dôvodu preklúzie zanikol.
Súd prvého stupňa záverom uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých podmienok vyžadovaných v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. na vyhovenie jeho nároku, konkrétne u žalovaného v 1. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie a u žalovaného v 2. rade pri pozemku parc. č. 1416/2 z dôvodu preklúzie práva a u parc. č. 1463/1 z dôvodu nesplnenia podmienky charakteru nehnuteľnosti. Na uvedenom základe žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.; úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, nakoľko žiadne trovy nežiadali.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie žalobca a to žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že predmet reštitúcie je vymedzený v § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. a ďalej negatívne v § 6, v ktorom sú uvedené prípady, v ktorých sa oprávneným osobám vlastníctvo k nehnuteľnostiam nevracia. Uvedené ustanovenie taxatívne vymenúva typy pozemkov, ktoré nepodliehajú reštitúcii. Prekážkou vydania pozemku preto nie je druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ale to, či je pozemok zastavaný stavbou konkrétneho určenia. V týchto prípadoch je reštitúcia vylúčená preto, aby nedochádzalo k ďalším krivdám tým, že nehnuteľnosti slúžiace novému verejnému účelu by opätovne začali slúžiť účelu cirkevnému. Reštitučný zákon č. 161/2005 Z.z. nadväzuje na zákon č. 503/2003 Z.z., ktorý priznával reštitučné nároky fyzickým osobám; z tohto dôvodu majú oba zákony porovnateľnú právnu úpravu. Účelom oboch reštitučných zákonov je umožniť nápravu krívd spôsobených na majetku oprávnených osôb v predchádzajúcom režime. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k reštitučnému zákonu č. 161/2005 Z.z., podľa ktorej účelom zákona je poskytnúť rovnakú ochranu vlastníctva fyzickým osobám a cirkvám a náboženským spoločnostiam; fyzické osoby a cirkvi tak majú rovnaké postavenie a má byť garantovaný rovnaký zákonný obsah a ochrana ich vlastníckych práv. Pre prípad nemožnosti vrátenia vlastníctva k pozemkom fyzickým osobám zákon č. 503/2003 Z.z. upravil nárok fyzických osôb na vydanie náhradných pozemkov alebo poskytnutie finančnej náhrady. Podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ak vydanie nehnuteľností nie je možné z dôvodu uvedenom v § 6, cirkev alebo náboženská spoločnosť nemá právo na náhradný pozemok ani na finančnú náhradu. Na uvedenom základe mal žalobca za to, že pri rozhodovaní o reštitučnom nároku na vydanie nehnuteľností, ktoré sú podľa stavu v katastri nehnuteľností evidované ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je potrebné vykladať obmedzujúce ustanovenie § 6 zákona v prospech oprávnenej osoby. Ak by vydanie zastavaných plôch bolo v rámci reštitúcií podľa zákona č. 161/2005 Z.z. a priori vylúčené, zákon č. 161/2005 Z.z. by bol prísnejší ako zákon č. 503/2003 a došlo by tak k porušeniu ústavného princípu rovnosti účastníkov konania.
Žalobca ďalej poukázal na záver celoštátneho seminára k výkladu zákona č. 282/1993 Z.z., podľa ktorého je rozhodujúci pôvodný stav, respektíve označenie pozemkov v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom, pričom dnešné kritéria, resp. označenia druhu pozemkov budú slúžiť ako podporné; nakoľko vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti zákona č. 282/1993 Z.z., budú časté prípady, keď si oprávnené osoby uplatnia nárok na vydanie pôvodne poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú dnes pozemkom iného druhu a povinné osoby budú povinné takéto pozemky vydať. Takýto výklad je podľa žalobcu podporený aj stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M-Sždov 13/2002, podľa ktorého zákon pri rozhodovaní správneho orgánu o nevydaní, respektíve vydaní pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako aj pozemok označený v katastri nehnuteľností. Žalobca poukázal aj na interpretáciu a výklad reštitučných zákonov Ústavným súdom Českej republiky, podľa ktorého ústavne konformným výkladom je spravidla výklad extenzívny, kedy zákon a jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať tak, aby ich aplikáciou bolo možné dosiahnuť účel, ktorý zákonodarca sleduje.
V prípade pozemku parc. č. 1463/1 bol tento pôvodne vedený na PKV č. 928 v k.ú. Rača a evidovaný ako druh pozemku roľa. Žalobcovi tak bol odňatý pozemok evidovaný ako roľa, pričom rozhodujúci je pôvodný stav, t.j. označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodnému vlastníkovi. Podľa potvrdenia geodeta dotknutá parcela napriek druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria nie je fakticky zastavaná. Žalobca tak splnil podmienky na vydanie predmetného pozemku, nakoľko ide o nehnuteľnosť pôvodne patriacu poľnohospodárskemu pôdnemu fondu a zároveň nie je splnená zákonná prekážka v zmysle § 6 zákona č. 161/2005 Z.z.
K pasívnej legitimácii žalovaných uviedol, že v čase podania reštitučnej výzvy a žaloby bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva subjekt označený ako Hlavné mesto SR - mestská časť Rača, Kubačova 21, IČO: 00304557. Žalobca pri podávaní žaloby voči povinnej osobe musel vychádzať zo stavu v katastri nehnuteľností, podľa ktorého vlastníkom sporných nehnuteľností bol
žalovaný v 1. rade, nakoľko uvedené identifikačné údaje nepochybne označovali žalovaného v 1. rade a nie žalovaného v 2. rade. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade po podaní reštitučnej výzvy oznámil žalobcovi, že zápis na liste vlastníctva nesprávny, žalobca postupoval správne a podľa zákona, keď podal žalobu voči žalovanému v 1. rade, pretože v zmysle zásady hodnovernosti údajov katastra tento bol v čase podania žaloby v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Až po podaní žaloby došlo 17.10.2007 na základe iniciatívy žalovaného v 1. rade k vykonaniu opravy a na LV č. 1515 pre k.ú. Rača bol ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný v 2. rade a ako správca žalovaný v 1. rade. Nakoľko k tejto skutočnosti došlo až po podaní žaloby, právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované a neobstojí tak názor o preklúzii nároku žalobcu z dôvodu nepodania žaloby priamo proti žalovanému v 2 rade.
Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, pričom zotrval na vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie.
Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, bližšie určenú odvolávkou na zákon č. 220/2004 Z.z. V § 6 sú stanovené len ďalšie podmienky, pre ktoré nie je možné pozemky vydať. Nesúhlasil s názorom, že zákon č. 161/2005 Z.z. nadväzuje na zákon č. 503/2003 Z.z., ktorý sa vzťahuje na iný okruh oprávnených osôb, ktorým sa priznávajú širšie práva v súvislosti s priznaním náhrady za pozemky, ktoré sa pre prekážky nedajú vydať, kde však hlavné mesto nie je povinnou osobou a vo vzťahu k oprávneným osobám mu nevyplývajú žiadne povinnosti. Oba zákony riešia reštitúciu pozemkov, avšak v časti s rozdielnymi podmienkami pre priznanie nároku. Ak by mal zákonodarca úmysel reštituovať i pozemky, ktoré v súčasnosti netvoria poľnohospodársku, resp. lesnú pôdu a pre posúdenie pôsobnosti zákona by stačilo, ak by pozemky boli takto vedené v minulosti, prispôsobil by právnu úpravu a dikcie ustanovení príslušných paragrafov zákona č. 161/2005 Z.z. tomuto účelu. V závere sa stotožnil so zamietnutím žaloby proti žalovanému v 1. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 28.5.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).
Ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že oprávnená osoba môže žiadať navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam pri splnení nasledovných kumulatívnych podmienok - právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je o.i. registrovaná cirkev so sídlom na území Slovenskej republiky; nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve tejto cirkvi; právo na navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam uvedeným v zákone; nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v zákonom stanovenom období od 8.5.1945 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v zákone; povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona spravuje nehnuteľné veci alebo tieto drží.
Pozemok parc. č. 1463/1 v k.ú. Rača nie je poľnohospodárskou pôdou v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2005 Z.z., keď nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady alebo trvalé trávnaté porasty (§ 2 písm. b) zákona č. 220/1994 Z.z.); v katastri nehnuteľností je vedený ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Napriek skutočnosti, že v čase odňatia nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi bol pozemok druhovo určený ako roľa a v súčasnosti nie je zastavaný, pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených reštitučných podmienok je potrebné vychádzať z evidencie druhu pozemku v katastri nehnuteľnosti. Závery seminára k výkladu zákona č. 282/1993 Z.z. ohľadom otázky určenia príslušnosti pozemkového úradu nie sú relevantné pre posúdenie opodstatnenosti reštitučného nároku na navrátenie vlastníctva a vydanie nehnuteľností v predmetnom
konaní. Rovnako niet dôvodu pre použitie extenzívneho výkladu reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., keď súd prvého stupňa sa dôsledne riadil znením § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
V predmetnej veci je nesporné, že vlastníkom pozemkov parc. č. 1416/2 a 1463/1 v k.ú. Rača je žalovaný v 2. rade, pričom vlastníkom bol aj ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z.; na tomto zistení nič nemení ani nepresný zápis označenia vlastníka v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní správne vzal do úvahy uplatnenie reštitučného nároku proti žalovanému v 2. rade až pri pripustení jeho vstupu do konania, na základe čoho konštatoval zánik práva proti žalovanému v 2. rade v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade už v odpovedi z 18.5.2006 na výzvu z 25.4.2006 žalobcovi oznámil, že uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností je v kompetencii žalovaného v 2. rade.
O náhrade trov odvolacieho konania žalovaných odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mali plný úspech) tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.