Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308201450 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308201450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: H.. J. W., bytom: Z. XX, XXX XX U., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Galandom, Advokátska kancelária so sídlom: Veternicova 12, 841 05 Bratislava, proti odporcovi: Y. N., M. J. M. Y., so sídlom: S. X, XXX XX U., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Srncovou, Advokátska kancelária so sídlom: Koceľova 27, 821 08 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2010, č. k. 12C 16/2008-179, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk, pozostávajúcej zo sumy X.XXX.XXX,- Sk spočívajúcej v rozdiele medzi funkčným platom a platom, ktorý by navrhovateľovi patril za obdobie odo dňa 01.01.2004 do 26.05.2006, ďalej sumy XXX.XXX,- Sk spočívajúcej v náhrade za nevyčerpanú dovolenku za roky 2004 a 2005, t. k. 12 týždňov, ďalej z úrokov z omeškania vo výške XX.XXX,- Sk a zo sumy X.XXX.XXX,-Sk, predstavujúcej ušlý zisk spočívajúci v znemožnení dostavby 400 m2 rodinného domu za obdobie odo dňa 26.05.2006 do 04.02.2008 a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške X.XXX,- eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej aj „zák. č. 58/1969 Zb.“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z. z.“), § 44, § 127 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a § 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a po vecnej stránke nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní. Súd prvého stupňa uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je upravená v osobitnom zákone č. 514/2003 Z. z., účinným odo dňa 01.07.2004. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje v zmysle § 27 ods. 2 citovaného zákona doterajšími predpismi, t.j. zák. č. 58/1969 Zb. Následkom posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie vo veci podľa oboch vyššie citovaných zákonov znamenala podľa prvostupňového súdu pre navrhovateľa rovnaký výsledok. Súd prvého stupňa uviedol, že pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bolo pre súd podstatné, že Rozhodnutia č. XXXXX/XXXXX - K. zo dňa 18.12.2003 alebo č. k. XXXXXX - X/XXXX - K., nie sú rozhodnutiami orgánov, aké majú na mysli ustanovenia zák. č. 514/2003, resp. zák. č. 58/1969, a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o škode, ktorá by vznikla pri výkone verejnej moci. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa je daný a zrovnoprávnený s akýmkoľvek pracovným pomerom zamestnanca Slovenskej republiky, nakoľko ľudia sú si v svojich právach rovní a nikoho nemožno z dôvodu postavenia štátneho zamestnanca zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, tak ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky. Navrhovateľ, tak ako každý iný zamestnanec, má právo v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa názoru súdu prvého stupňa na tie nároky, ako sú uvedené v § 44 zák. o štátnej službe a žiadne iné nároky mu neprináležia. Navrhovateľov služobný úrad vystupuje voči nemu v pozícii zamestnávateľa a tak ako zákon o štátnej službe, ani Zákonník práce neumožňuje sa domáhať zamestnancovi súdnou cestou pri nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru náhrady škody, alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy. Navrhovateľom označené rozhodnutia odporcu nemajú charakter rozhodnutia orgánu verejnej moci voči navrhovateľovi, sú založené na princípe rovnosti účastníkov v rámci služobného pomeru. O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci, účasť na pojednávaní dňa 18.06.2010 a 08.09.2010), 3 krát po á 2.445,- eur, t.j. celkom 7.335,- eur. Proti tomuto rozsudku včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal navrhovateľ odvolanie, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne právne posúdil vec a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Podľa názoru navrhovateľa nezákonné rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru môže spôsobiť aj ďalšie škody a zakladať aj ďalšie oprávnené nároky osoby na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ konštatuje, že vzhľadom na to, že predmetom zákona o štátnej službe nie je úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, uvedenú oblasť musia upravovať osobitné právne predpisy (zák. č. 58/1969 Zb., resp. zák. č. 514/2003 Z. z.). Rozhodnutie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy ako i jeho úradný postup je nepochybne výkonom verejnej moci. Podľa názoru navrhovateľa zák. č. 514/2003 Z. z. obsahuje ochranu osôb pred škodou, spôsobenou nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. explicitne vyjadruje, že za nesprávny úradný postup sa okrem postupu v konaní považuje aj „iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb“ a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten „komu bola spôsobená škoda“. Osobe, ktorej vznikla škoda, zákon č. 514/2003 Z. z. priznáva aktívnu legitimáciu. Je nesporné, že navrhovateľ bol účastníkom konania, v ktorom na jednej strane bol odporca v pozícii zamestnávateľa a orgánu verejnej moci, a na strane druhej bol navrhovateľ v pozícii štátneho zamestnanca i účastníka konania. Zákon o štátnej službe patril medzi predpisy verejného práva a pri jeho aplikácii dochádzalo k výkonu verejnej moci. Navrhovateľ má teda za to, že je potrebné rozlišovať štátnozamestnanecký pomer a pracovný pomer, čo vyplýva aj z príslušných zákonov, v ktorých sú upravené. Navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový súd sa nesprávne odvoláva na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 28C/49/2007. Uvedené konanie je konaním o vyplatenie funkčného platu za obdobie odo dňa 26.05.2006 do 15.02.2007 na základe právoplatného rozhodnutia Úradu pre štátnu službu a v žiadnom prípade tu nejde o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Úradu pre štátnu službu. Navrhovateľ poukázal tiež na rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, ktoré považuje za hrubo nespravodlivé z dôvodu, že odporca doposiaľ zadržiaval navrhovateľovi plat, na ktorý má zákonný nárok a tiež z dôvodu, že odporca je rozpočtovou organizáciou a je financovaný aj z daní navrhovateľa ako daňovníka a tým že navrhovateľ má znášať trovy konania vzniknuté zastúpením odporcu advokátom, došlo by k dvojitému spoplatneniu trov odporcu. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril podaním zo dňa 26.04.2011 odporca, ktorý žiadal rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporca uviedol, že nie sú preukázané základné predpoklady vzniku škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s rozhodnutím odporcu a tiež uviedol, že odporca v prejednávanej právnej veci vo vzťahu k navrhovateľovi nevystupuje ako mocenský orgán, ale ako zamestnávateľ, kedy je daná jeho pracovnoprávna zodpovednosť voči fyzickej osobe - štátnemu zamestnancovi. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe služobný úrad na účely tohto zákona je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, orgán verejnej moci je štátny orgán. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci je v podmienkach Slovenskej republiky upravený v osobitnom právnom predpise - v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (resp. zák. č. 58/1969 Zb.). Z koncepcie zákona okrem iného vyplýva, že subjektom zodpovednosti môže byť okrem iných aj štát, a to v tom prípade, ak škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Jedná sa o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Aby súd mohol vyvodiť záver o tom, že v danom prípade existuje zodpovednosť štátu za škodu, musí byť okrem existencie predpokladov na vznik škody (nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) splnená podmienka, že sa jedná o škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Rozhodovacia prax súdov chápe verejnú moc ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu voči ktorému rozhodnutie smeruje. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. O výkon verejnej moci však nepôjde v tých prípadoch, kde štát nevystupuje v tzv. vrchnostenskej pozícii. Za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti vyplývajúcu z týchto vzťahov, štát zodpovedá podľa všeobecných predpisov ako za škodu spôsobenú mimo rámca výkonu verejnej moci, napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. To platí aj pre špecifické štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú svojou podstatou vzťahmi zamestnaneckými s určitými modifikáciami, ktoré niekedy evokujú akési rysy výkonu verejnej moci. Takéto vzťahy však obsahujú konkrétnu právnu úpravu zodpovednosti štátu za škodu v týchto vzťahoch ako i ďalších nárokov a nedávajú priestor pre aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný teda vo všeobecnosti predstavuje orgán výkonnej moci, ktorý vykonáva verejnú moc vo vzťahu k subjektom, ktoré nie sú v rovnoprávnom postavení. V uvedenom prípade však žalovaný vystupuje podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v pozícii služobného úradu a žalobca v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe ako štátny zamestnanec. Ide tu o štátnozamestnanecký pomer. Za škodu spôsobenú v týchto vzťahoch štát zodpovedá podľa všeobecných predpisov a v prípadoch, kde orgán verejnej moci vystupuje ako zamestnávateľ, je daná jeho pracovnoprávna zodpovednosť podľa Zákonníka práce. Zákon o štátnej službe vo svojom § 120 okrem iného odkazuje na primerané použitie ustanovení Zákonníka práce v oblasti náhrady škody a taktiež na nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. V prípade návrhu navrhovateľa ako štátneho zamestnanca na náhradu škody voči odporcovi ako služobnému orgánu v tomto prípade nejde o zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy pri výkone jeho zvrchovanej verejnej moci, na ktorý by bolo možné použiť ustanovenia cit. zákona č. 514/2003 Z. z. K námietke navrhovateľa, že bol zaviazaný na náhradu trov konania odporcovi dvakrát, odvolací súd uvádza, že námietka navrhovateľa je bezpredmetná. Navrhovateľ ako daňovník je subjektom povinnosti platiť dane bez väzby na právnu úpravu trov konania obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku (§ 137 až § 151a). Odvolací súd taktiež uvádza, že procesným dôvodom na uloženie tejto povinnosti na náhradu trov bol výsledok konania pred prvostupňovým súdom v zmysle § 142 O.s.p. a ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré navrhovateľ nemôže stotožňovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na priznanie náhrady trov konania, úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal a zo spisu nevyplýval vznik trov konania na jeho strane. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.