Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/136/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308206798 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308206798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., B. XX, zastúpená JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom v Žiline, Národná 7, proti odporcovi: M. Q., X..O.. A. T., so sídlom v so sídlom v S., O. A. XX, IČO: XX XXX XXX,zastúpeného JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Obchodná 40, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.05.2011, č.k. 17C/72/2008-176, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, v ktorom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume X.XXX,XX euro a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008, doručené navrhovateľke dňa 25.03.2008, je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške X.XXX,XX euro, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh na náhradu mzdy zamietol. V rozhodnutí napokon priznal navrhovateľke 100% náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie v určovacej časti návrhu právne odôvodnil § 59 ods. 1, § 68 zák.č. 311/2001 Z.z. ( ďalej „ Zákonník práce „) po prihliadnutí k tomu, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 25.03.2008 a jeho neplatnosť bola uplatnená v zákonnej lehote dňom podania návrhu došlého súdu dňa 26.05.2008. Súd pri posudzovaní splnenia formálno-právnych podmienok skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 dospel k záveru, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke trpí takou formálnou vadou, pre ktorú je ho možné posúdiť bez ďalšieho skúmania za neplatné. Napadnuté okamžité skončenie pracovného pomeru nie je skutkovo vôbec vymedzené, je len všeobecným opisom porušovania pracovnej disciplíny navrhovateľkou, bez uvedenia konkrétnych dní a uvedenia dátumov, kedy malo k takémuto porušovaniu dôjsť. Uvedená formálna vada robí dané okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným a nepreskúmateľným, keď formálnou náležitosťou okamžitého skončenia je konkrétne vymedzenie skutku, pre ktorý zamestnávateľ týmto spôsobom končí pracovný pomer so zamestnancom a to takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť so žiadnym iným, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, aké porušenie pracovnej disciplíny zamestnancovi vyčíta. Predmetný dokument zo dňa 13.03.2008 žiaden takýto opis neobsahuje, je všeobecným zhrnutím a ani z výsledkov dokazovania nevyplýva, že by sa navrhovateľka bez pochybností dopúšťala takého porušovania pracovnej disciplíny v takej zákonom vyžadovanej intenzite, ktoré by oprávňovalo zamestnávateľa skončiť s ňou pracovný pomer týmto najprísnejším spôsobom. Rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru právne odôvodnil § 79 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce pri zohľadnení oznámenia navrhovateľky zo dňa 29.03.2008, ktorým oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Súd prvého stupňa jej priznal náhradu mzdy za obdobie od 29.03.2008 na obdobie 12 mesiacov v celkovej výške X.XXX,XX euro ( XXX.XXX,XX Sk) pri akceptovaní žiadosti odporcu o nepriznaní náhrady mzdy nad obdobie presahujúce 12 mesiacov a pri prihliadnutí na dĺžku obdobia, ktorú navrhovateľka pre odporcu pracovala (polrok). Pri určovaní výšky priemerného zárobku navrhovateľky ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vychádzal z rozhodného obdobia 1. štvrťroka 2008, v ktorom navrhovateľka odpracovala 512 hodín ( 176 + 152 + 184) a bola jej zúčtovaná mzda vo výške XX.XXX Sk (XX.XXX,- Sk + XX.XXX,- Sk + XX.XXX,- Sk) a ustálil výšku priemernej mzdy na sumu XX.XXX,XX ,- Sk ( XX.XXX Sk : XXX= XX,XX,- Sk, XX,XX,- Sk x XXX,XX hod.). Návrh navrhovateľky domáhajúcej sa v tejto časti návrhu uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy v celkovej výške X.XXX,XX euro s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny X.XXX,XX euro od 26.12.2008 do zaplatenia, vo výške 2% ročne z istiny X.XXX,XX euro od 26.12.2009 do zaplatenia a vo výške 2% ročne z istiny X.XXX,XX euro od 26.12.2010 do zaplatenia v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol . V súvislosti s uplatňovanými úrokmi z omeškania odôvodnil zamietajúce rozhodnutie tým, že v prejednávanom prípade bol základ a aj výška nároku stanovené až rozhodnutím súdu, a preto sa odporca do rozhodnutia súdu ani nemohol dostať do omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania navrhovateľky súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku v určovacom a prisudzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K záverom konajúceho súdu o formálnej vade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 uviedol, že v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru sa zamestnávateľ odvoláva a odkazuje na konkrétne situácie skutkovo riadne vymedzené, pričom zápisy o nich boli doručené navrhovateľke priebežne, ale aj zároveň s okamžitým skončením pracovného pomeru. Navrhovateľka síce v konaní popierala, že tieto jej boli doručované spolu s okamžitým skončením a pracovného pomeru, avšak z vykonaného dokazovania ( poštového podacieho hárku, výsluchu svedkov W. S., Y.. I. I. ) vyplynulo, že listová zásielka obsahovala aj prílohy, na ktoré sa v okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ odvolával. Samotná navrhovateľka nepoprela existenciu skutkov, na ktoré sa odporca pri okamžitom skončení pracovného pomeru odvolával, keď písomné vyhotovenia „ napomenutia“, „oznamu“ a „ odmietnutia pokynov nadriadeného“ sú súčasťou spisu. Súd prvého stupňa sa v rozhodnutí dôsledne neriadil ustanoveniami § 132, § 157 ods. 2 O.s.p., jeho právne posúdenie je nesprávne, keď vec nesprávne posúdil z hľadiska hmotného práva a i práva procesného. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Podľa jej názoru konajúci súd vykonal podrobné dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením listinných dôkazov, čo podrobne odôvodnil v predmetnom rozhodnutí. Dospel k správnemu právnemu záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke je postihnuté takou formálnou vadou, že je možné ho považovať za neplatné bez ďalšieho skúmania, pretože nie je skutkovo vymedzené, ale je len všeobecným opisom porušovania pracovnej disciplíny bez uvedenia konkrétnych dní a dátumov kedy malo k takémuto porušovaniu dôjsť. Táto formálna vada robí okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným a nepreskúmateľným, keď formálnou náležitosťou takéhoto právneho úkonu má byť vymedzenie skutku, pre ktorý zamestnávateľ končí pracovný pomer so zamestnancom takýmto spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť so žiadnym iným , a aby bez akýchkoľvek pochybností bolo jasné a zrejmé, aké porušenie pracovnej disciplíny zamestnancovi vyčíta. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovnoprávneho vzťahu za splnenia všetkých zákonných podmienok, pričom hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať len čiastočný úspech. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 daného navrhovateľke odporcom podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce odvolací súd po zhodnotení obsahu spisu, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov ( § 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 daného navrhovateľke podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval i v odvolaní podanom proti rozsudku ( § 219 ods.2 O.s.p.). Je treba sa stotožniť s postupom súdu prvého stupňa v tom, že ako prvoradou otázkou sa zaoberal posúdením platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 13.03.2008 z hľadiska náležitostí prejavu vôle smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, t.zn. či tento prejav vôle bol zrozumiteľný a určitý, a či obsahoval tiež presné a zrozumiteľne vyjadrené dôvody k okamžitému skončeniu pracovného pomeru spĺňajúce podmienky uvedené v § 70 Zákonníka práce. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že tento úkon je neplatný z dôvodu absencie hmotnoprávnej náležitosti nezameniteľného a skutkového vymedzenia jeho dôvodu požadovaného ust. § 70 Zák. práce. Na splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba, aby bol dôvod v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby bolo z neho zrejmé, aké skutkové dôvody viedli zamestnávateľa k rozviazaniu pracovného pomeru týmto výnimočným spôsobom a musí byť také, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom, a napokon musí byť preskúmateľné i z hľadiska dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty určenej v § 68 ods. 2 Zák. práce. V danom prípade odporca v písomnom úkone zo dňa 13.03.2008 uviedol ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že „ zo strany navrhovateľky v priebehu predchádzajúcich mesiacov opakovane dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, na čo bola viackrát písomne upozornená, konkrétne došlo k porušeniu bodu 9 a bodu 1 čl. 2 Základných ustanovení pracovnej zmluvy, k nevyužitiu pracovnej doby v rozsahu 40 hodín v súlade s pracovnou zmluvou, k opakovaným reklamáciám neskoro doručených zásielok v regióne navrhovateľky a k opakovanému nerešpektovaniu pokynov nadriadeného „. Uvedený zrušovací prejav je aj podľa názoru odvolacieho súdu neurčitý, a to pre absenciu presného časového určenia konkrétneho konania navrhovateľky, ktorým táto mala porušiť pracovnú disciplínu, pre absenciu ktorého potom nie je možné posudzovať ani splnenie zákonného predpokladu uvedeného v § 68 ods. 2 Zák. práce, t.j. či k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpil zamestnávateľ v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel ( podmienka jednoročnej objektívnej lehoty v tomto prípade s prihliadnutím na dátum vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi logicky odpadá ). Je treba uviesť i to, že vo všeobecnosti nie je možné až v konaní pred súdom dopĺňať dôvody, či časové údaje o porušení povinnosti zamestnanca. Pokiaľ ide o obranu odporcu súvisiacu s preukazovaním toho, že spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 bolo navrhovateľke doručované „ napomenutie“, „oznam“ a „ odmietnutie pokynov nadriadeného“ v spojení s ktorými je možné skutkovo a i časovo vymedziť konanie, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je treba uviesť, že zákonná povinnosť na splnenie prísnych formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru ( ako výnimočného spôsobu skončenia pracovného pomeru ) zaťažuje zamestnávateľa. Bolo na zamestnávateľovi, aby úkon smerujúci k tomuto výnimočnému spôsobu skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi obsahovo vymedzil tak, aby z neho nemohli vzniknúť pochybnosti, z akých skutkových dôvodov sa pracovný pomer medzi účastníkmi okamžite končí. Pri spornosti toho, či súčasťou listinnej zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 boli i ďalšie písomnosti je treba uviesť, že vyššia gramáž doručovanej listinnej zásielky nemôže bez pochybnosti preukázať riadne doručenie označených príloh navrhovateľke. Naviac , ani z obsahu odporcom doloženého „ napomenutia z 15.01.2008“ a „oznamu z 02.02.2008“ a „ odmietnutia pokynov nadriadeného“ nevyplýva presné časové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Pre úplnosť veci odvolací súd upriamuje pozornosť i na to, že z obsahu poštovej doručenky z doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke ( doloženej odporcom ) vyplýva, že touto zásielkou bolo doručované len „ skončenie pracovného pomeru „. Na základe rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 doručeného navrhovateľke odporcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce dňa 25.05.2008, pri prihliadnutí k existencii oznámenia navrhovateľky o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní doručeného mu dňa 29.03.2008, je vecne správne rozhodnutie i v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že pracovný pomer medzi účastníkmi trvá. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku súdu o priznaní náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške X.XXX,XX euro za obdobie dvanástich mesiacov odo dňa 29.03.2008, v ktorom navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní , odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie a ani na zmenu odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia. Podľa ust. § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Podľa ust. § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období. Vo vzťahu k uvedenému výroku rozhodnutia je treba konštatovať, že s poukazom na rozhodnutie súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.03.2008 daného navrhovateľke odporcom podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pracovný pomer účastníkov na základe tohto právneho úkonu neskončil a zamestnávateľ bol povinný zamestnankyni bez ohľadu na okamžité skončenie pracovného pomeru aj naďalej prideľovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 29.03.2008. Pracovný pomer navrhovateľky s odporcom mal podľa neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru skončiť jeho riadnym doručením, t.j. dňom 25.03.2008. Pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie dvanástich mesiacov ( § 79 ods. 1, 2 v spojení s § 134 ods. 1, 2 Zák. práce ), ktorú je možné priznať zamestnancovi až od prvého dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa pracovný pomer medzi účastníkmi mal podľa neplatného úkonu skončiť je treba uviesť, že v danom prípade je treba pri výpočte priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, ktorý dosahovala navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru s účinkami k 25.03.2008 zohľadniť, že rozhodným obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku navrhovateľky je obdobie predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, t.j. obdobie 4. štvrťroka 2007 ( október - december 2007). Uvedené znamená, že ustálenie výšky priemerného zárobku navrhovateľky pre účely priznávania náhrady mzdy z neplatného skončenia súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z rozhodného obdobia 1. štvrťroka 2008 nie je správne a nezodpovedá platnej právnej úprave. Do pozornosti súdu prvého stupňa zároveň dáva, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období ( § 134 ods.1 Zák. práce ) čo znamená, že pre tieto účely nie je možné prihliadať na zamestnancom neodpracované pracovné dni ( z dôvodu jeho neprítomnosti na pracovisku pre čerpanie dovolenky na zotavenie, práceneschopnosti a ani v prípade, ak pracovný deň pripadne na deň pracovného pokoja, resp. štátneho sviatku ) a ani na jemu vyplatené náhrady mzdy ( za čerpanie dovolenky na zotavenie, náhrady mzdy za sviatky, dávky poberané v práceneschopnosti a podobne ). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom prisudzujúcom výroku, v ktorom priznal navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške X.XXX,XX euro a v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu ( zaobstarať v spise absentujúci mzdový list navrhovateľky za rok 2007), následne vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení návrhu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.