Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/290/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308208444 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308208444.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Peter F., A. X.X.XXXX, W. Š. Č.. XXX/XX, U. W., proti odporcovi : Kraft Foods Slovakia, a.s., Bratislava, Račianska č. 44, zastúpený JUDr. Martinom Fritzom, advokátom v Bratislave, Podjavorinskej č. 4, o určenie zodpovednosti odporcu za pracovný úraz navrhovateľa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 7. júna 2010 č. k. 16 C 92/2008-204 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca zodpovedá za škodu navrhovateľa vzniknutú pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 10.1.2008 ako zamestnanec odporcu v rozsahu 50 %. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že navrhovateľ Sociálnej poisťovni opísal svoj pracovný úraz, ktorý sa stal dňa 10.01.2008 o 23.30 hod. vo vyjadrení zo dňa 30.1.2008. Na základe prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce zo dňa 18.2.2008, Inšpektorát práce konštatoval, že pri inšpekcii zamestnávateľ k predmetnému zariadeniu predložil záznam dennej kontroly zariadení, záznam porúch (december 2008 až február 2008), protokol o odbornej skúške a prehliadke zdvíhacieho zariadenia, protokol o odbornej skúške a prehliadke elektrického zariadenia, návod na údržbu a demontáž valcov, technologický postup vyberania valca a výkresovú dokumentáciu prípravkov na demontáž valcov. Po miestnej obhliadke (s použitím pôvodných prípravkov na demontáž), posúdení predloženej dokumentácie a posúdení nadväzujúcich predpisov BOZP bolo skonštatované, že predmetná časť zariadenia je z pohľadu BOZP bezpečná. Z protokolu zo dňa 18.04.2008, nachádzajúcom sa v spise Inšpektorátu práce mal prvostupňový súd preukázané, že vyšetrovanie príčin závažného pracovného úrazu bolo vykonané v dňoch 19.02. 2008, 28.02. 2008, 04.03. 2008, 17.03. 2008, 4.04. 2008, 11.04. 2008 a 18.04.2008 inšpektormi G.. Ľ. F. Y. G.. G. O. u odporcu s konštatovaním, že: - vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, - závažným pracovným úrazom bola spôsobená ujma na zdraví, pri ktorej predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní, - kód príčiny úrazu bol 8 (používanie nebezpečných postupov), - dátumom úrazu bol deň 10.01.2008 o cca 23.00 hod. Smena, v ktorej sa stal úraz, začína navrhovateľovi o 18.00 hod. a končila o 06.00 hod., celkovo postihnutý odpracoval cca 5 hodín, - druhom poranenia boli iné špecifické poranenia nezahrnuté do iných kategórií - 999, čo bola amputácia posledného článku V. prsta pravej ruky, poranenou časťou tela bol prst - 54, - dňa 25.02.2008 bolo zaslané vyžiadanie klasifikácie úrazu spolu so žiadosťou na výsledok rozboru krvi do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Podľa návratky nebola postihnutému odobratá krv na zistenie alkoholu (omamných a psychotropných látok), - miestom úrazu bola linka Carle Montanari Multicavemil 1200, časť linky MLR č. 7557 v objekte organizácie Kraft Foods Slovakia, a.s., Račianska 44, Bratislava, - charakterom práce bola neriziková práca, - charakteristikou deja úrazu bolo, že navrhovateľ, zamestnanec odporcu, vykonával so zamestnancom F.. Y. O., taktiež zamestnancom odporcu, výmenu valcov na linke Carle Montanari Multicavemil 1200, časť linky MLR č. 7557 v objekte odporcu. Zamestnanec F.. Y. O. obsluhoval kladkostroj a navrhovateľ povytiahol pomocou držadiel tyče valec a následne nacentrovali silón (plastový prípravok) do stredu valca. Po vyzdvihnutí kladkostrojom F.. O. tlačil pojazd zdvíhacieho zariadenia a navrhovateľ pomocou držadiel tyče pootočil valec o 90 stupňov a začal s presunom mimo plošiny. V tom sa valec prevážil, vnútorná strana valca skĺzla dole, čím sa silón (plastový prípravok) presunul na vonkajšiu stranu valca, kde sa oprel o držadlo tyče a prst navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu došlo u poškodeného navrhovateľa k amputácii posledného článku V. prsta pravej ruky so zlomeninou v oblasti posledného článku V. prsta pravej ruky s následným ambulantným ošetrením chirurgom z kliniky plastickej chirurgie, - dôležitými skutočnosťami bolo, že valec má dĺžku cca 180 cm, priemer cca 20 cm a váhu 134 kg. Výmenu valcov vykonávali zamestnanci v nepravidelných intervaloch, navrhovateľ vykonával výmenu valcov možno 1x, možno 2x do týždňa, podľa navrhovateľa cca 1x za mesiac. Navrhovateľovi sa valec prevážil asi 1,5 mesiaca pred úrazom, vtedy pracoval s F.. O.. Navrhovateľ bol pri kladke a F.. O. pri valci, navrhovateľ prudko potlačil kladku a tým, že F.. O. držal pravou rukou valec a ľavou silon, došlo k posunu valca v silone a následnému vyšmyknutiu valca. Túto skutočnosť nenahlásili vedúcemu zamestnancovi. K vyšmyknutiu valca u zamestnanca F.. W. nedošlo, ale došlo k presunutiu ťažiska tesne nad paletou bez toho, aby bol valec potiahnutý alebo potlačený obsluhou, nie je možné, aby sa vyšmykol. Navrhovateľ ani F.. O. nenahlásili vyšmyknutie valca v čase úrazu nejakému vedúcemu zamestnancovi. Výmena valcov bola do úrazu bežná bezproblémová práca, žiadne ťažkosti zamestnanci nenahlásili. K vyšmyknutiu valcov došlo len v dvoch zistených prípadoch. V oboch bol účastníkom navrhovateľ, jedenkrát s F.. O. a jedenkrát s F.. O.. O ďalších prípadoch zamestnanci nevedeli ani nepočuli. Stred valca je daný orientačne dvomi imbusovými skrutkami. Navrhovateľ bol oboznámený s predpismi BOZP pri nástupe. S návodom na údržbu linky nebol oboznámený, taktiež nebol oboznámený s osnovou zaškolenia pracovníka po nástupe na pracovisko. Podľa zápisníc o výpovedi svedkov bol navrhovateľ oboznámený s návodom na údržbu linky, taktiež bol oboznámený s osnovou zaškolenia pracovníka po nástupe na pracovisko, ktoré bolo dostatočne osvetlené. Zdvíhacie zariadenie sa nezadrhávalo. Navrhovateľ mal oblečené montérkové nohavice, blúzu a obuté kožené sandále s oceľovou špicou. Ďalší svedkovia úrazu okrem F.. O. neboli. Ohľadom dodržania zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Inšpektorát práce konštatoval, že : - navrhovateľ nedodržal určené pracovné postupy (pri vyťahovaní valcov, postupovať pomaly a opatrne, valec nesmie byť silno ťahaný ani tlačený, aby sa neposunul v prípravku a neprevážil), čo je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, - navrhovateľ bol podľa zápisníc o výpovedi svedkov poučený s bodom 5 osnovy zaškolenia pracovníka po nástupe na pracovisko, kde je uvedené „Postup pri prestavovaní linky pri mene výrobného sortimentu (vyťahovanie plniacich valcov, postupovať pomaly a opatrne, zasunúť na vyťahovací valec prípravok, upevniť ho na kladkostroj, valec pri presúvaní na paletu pridŕžať rukou, valec nesmie byť silno ťahaný ani tlačený, aby sa neposunul v prípravku a neprevážil)“, - navrhovateľ neoznámil bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi tie nedostatky (zošmyknutie valca v silonovom puzdre), ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, čo je v rozpore s § 12 ods. 2 písm. j/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, - navrhovateľ bol podľa zápisníc o výpovedí svedkov poučený s bodom 13 osnovy zaškolenia pracovníka po nástupe na pracovisko, kde je uvedené „Každý pracovník, ak zistí na pracovisku riziko, ktoré ho ohrozilo alebo mohlo ohroziť, alebo jeho spolupracovníka, je povinný okamžite takéto riziko ohlásiť svojmu priamemu nadriadenému“, - zo strany zamestnávateľa - odporcu - neboli zistené iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou, - zo strany postihnutého - navrhovateľa, zamestnanca odporcu - neboli zistené, - zo stany zamestnávateľa - Kraft Foods Slovakia, a.s., Račianska 44, 832 42 Bratislava - neboli zistené. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.04.2008 štatutárnym orgánom v zmysle výpisu z obchodného registra, a to U. F. - predsedom predstavenstva a G.. P. M. - členom predstavenstva, ktorí so všetkými skutočnosťami a nedostatkami, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole, súhlasili. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 23.01.2008 vyplývalo, že navrhovateľ spolu so svojim spolupracovníkom F.. O. vymieňali valce na plničke MLR formovacej linky CM - 1200. Vytiahli valec, natiahli naň silonový prípravok, dokončili vytiahnutie valca zo zariadenia, pootočili valec o 90 stupňov. O. tlačil pojazd s kladkou mimo plošinu a navrhovateľ valec zaisťoval. Pri pohybe pojazdu sa valec prevážil, pričom tyčka prípravku na vyťahovanie valcov navrhovateľovi amputovala nechtový článok malíčka pravej ruky. Článok mu bol pri ošetrení chirurgicky rekonštruovaný. Podľa vyjadrenia navrhovateľa bol príčinou úrazu zlý technický stav kladky a zamastený valec od čokoládovej hmoty. Navrhovateľ priznal, že zhruba pred jeden a pol mesiacom došlo tiež za jeho prítomnosti pri výmene valcov na uvedenom zariadení k preváženiu a pádu valca. Na otázku, prečo po tejto udalosti neinformoval o nej svojich nadriadených odpovedal, že nepovažoval za dôležité o tejto udalosti informovať. Pri uvedenej udalosti pádu valca pred jeden a pol mesiacom bol prítomný aj spolupracovník poškodeného P. O.. Aj jemu bola položená otázka, prečo o páde valca neinformoval svojich nadriadených. Odpovedal, že pri tejto udalosti nešlo o zlyhanie technických prostriedkov, ktoré sa na pracovisku pri tejto činnosti používajú, ale išlo o nedodržanie zásad bezpečného postupu pri výmene valcov. Z týchto dôvodov o tejto udalosti nikoho neinformoval. Aj F.. O., ktorý bol s poškode- ným pri výmene valcov v čase, keď došlo k pracovnému úrazu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že valec sa po vybratí nesmie dostať v silóne mimo vyváženie lebo sa vyšmykne, tak ako sa to stalo v tomto prípade. Pokiaľ ide o technický stav podvesného kladkostroja, na ktorom sa valce presúvajú, nebolo pri vyšetrovaní pracovného úrazu zistené jeho poškodenie ani nefunkčnosť. Odborná skúška a prehliadka uvedeného zariadenia bola vykonaná dňa 6.06.2007. Pravidelne ročne je preškolená aj obsluha podvesného kladkostroja. Z vyšetrenia všetkých okolností, ktoré predchádzali pracovnému úrazu vyplýva, že jeho príčinou nebolo zlyhanie technického zariadenia, ako tvrdí navrhovateľ, ale nepozornosť a nedostatočná psychická koncentrácia navrhovateľa pri výmene valcov, ktorá viedla k preváženiu valca a následne k amputácii nechtového článku na malíčku pravej ruky. Svoje rozhodnutie po právnej stránke prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 98 ods. 3 písm. a), b), § 195 ods. 1, 2, 6, § 196 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. f), § 12 ods. 2písm. a), c), j), § 17 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovením § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z., keď poukázal na to, že spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenie, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (chorobou z povolania), je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby súd preukazoval právny záujem na tomto určení. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o takejto otázke, ako o otázke predbežnej, urobiť len úsudok (či už kladný alebo záporný). Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím súdu je Sociálna poisťovňa potom v konaní o úrazovej dávke viazaná (§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) (R 2 Cdo 65/2006). Ďalej uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce, zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na zdraví, ktorú utrpel navrhovateľ pri pracovnom úraze dňa 10.01.2008, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a zamestnávateľ (odporca) sa zbaví zodpovednosti celkom iba výnimočne, ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že navrhovateľ svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a odporca ich znalosť a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval alebo by preukázal, že si škodu spôsobil navrhovateľ sám pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a odporca nemohol škode zabrániť (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce). Zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť. Predpokladom nedbanlivostného konania je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že porušuje určitý právny alebo iný predpis, alebo pokyn, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov, pričom v tomto prípade je zamestnávateľ povinný preukázať, že medzi porušením takéhoto predpisu alebo pokynu a poškodením zdravia existuje príčinná súvislosť. Ustanovenie 196 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti sčasti, ak preukáže že zamestnanec (navrhovateľ) porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, alebo, že jednou z príčin škody bolo, že navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a napokon, že navrhovateľovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Pojem bezpečnostné predpisy treba vykladať širšie a považovať za ne nielen všeobecne záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú otázky ochrany života a zdravia. Ide najmä o technické normy, predpisy na zaobchádzanie so zbraňami, rádioaktívnymi látkami, horľavinami, jedmi atď. Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je konkrétny adresný pokyn nadriadeného zamestnanca (jednému alebo viacerým zamestnancom), ktorý sa týka ochrany života a zdravia. Z porovnania ustanovenia § 196 odsekov 1 a 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaví v celom rozsahu v zásade na základe rovnakých dôvodov ako v prípade zbavenia sa zodpovednosti sčasti, ale rozdiel spočíva v tom, že pri zbavení sa zodpovednosti sčasti sú tieto dôvody len jednou z príčin vzniku škody. Navyše, k zbaveniu sa zodpovednosti sčasti môže dôjsť aj v prípade, ak zamestnanec síce neporušil bezpečnostné predpisy, ale počínal si v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, resp. konal ľahkomyseľne. Aj v týchto prípadoch však zákon kladie dôraz na zavinenie zamestnanca. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, sa určí podľa miery jeho zavinenia. Teda rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane zamestnanca. Prvostupňový súd mal za to, že v predmetnej veci existuje viacero skutočností, ktoré odporca za účelom svojej liberácie preukázal, a to najmä závery šetrenia Inšpektorátu práce, ktorý prípad uzavrel tak, že navrhovateľ použil pri predmetnej práci nebezpečné pracovné postupy tým, že pri výmene valca kŕčovito držal vodiacu tyč na valci, ktorou mal držať valec v rovnováhe, a to aj napriek tomu, že bol na možnosť vzniku úrazu týmto spôsobom zamestnávateľom upovedomený a riadne oboznámený s postupom manipulácie pri výmene valcov na linke. Úraz bol spôsobený nepozornosťou, nesústredenosťou navrhovateľa pri inak bežnom pracovnom postupe. Úrazový dej, a to výmena valcov bola bežná činnosť pravidelne vykonávaná na pracovisku odporcu (1-2 krát týždenne), pričom žiaden zo zamestnancov v súvislosti s ňou nenahlásil žiadne ťažkosti. Valec sa prevážil len dvakrát a v obidvoch prípadoch bol účastníkom výmeny valca navrhovateľ, v druhom prípade mu zošmyknutie valca spôsobilo predmetný úraz. Predmetný záver zhodne vyplýva aj z výpovedí vypočutých svedkov, ďalších zamestnancov odporcu, ktorí rovnako ako navrhovateľ bežne vykonávali tento postup. I napriek uvedenému, vychádzajúc z obsahu zákonných ustanovení vzhľadom na zistené skutkové závery, dospel prvostupňový súd k názoru, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce a postačovali by tak pre vyvodenie záveru o úplnom zbavení sa odporcu zodpovednosti za škodu, nakoľko uvedené okolnosti na strane navrhovateľa (nedodržanie správneho a bezpečného pracovného postupu) neboli jediným dôvodom vzniku úrazu. Hlavným dôvodom pre tento záver bola skutočnosť, že odporca dostatočne nepreukázal, že svojich zamestnancov riadne zaškolil a účasť zamestnancov na školeniach nebola len formálna, keď z výpovede navrhovateľa vyplýva, že bolo bežnou praxou, čo odporca v konaní ani nesporoval, že zamestnávateľ dával svojim zamestnancom podpisovať prezenčné listiny týkajúce sa školení o bezpečnosti práce bez ich reálneho uskutočnenia. Takto navrhovateľ spochybnil zápisnice zo školení BOZP zo dňa 4.01.2008 - 7.01.2008, svoj podpis na zápisnici zo školenia zo dňa 7.06.2007 vyhodnotil ako skopírovaný. Z výpovede svedkyne T. A., predáčky navrhovateľa, vyplynulo, že aj napriek tomu, že sa zamestnanci nikdy písomne ani priamo ústne nesťažovali na sťaženú manipuláciu s plniacim valcom, ale svedkyňa počula, že o tom medzi sebou zamestnanci sa na dielni bavili. Podstatnou skutočnosťou zostáva, že i napriek ústnym neformálnym sťažnostiam sa tento problém do úrazu navrhovateľa neriešil, až po úraze bola na predmetný valec inštalovaná kladka na vyriešenie problému uľahčenia manipulácie a aplikované zarážky na silón. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyplývala z výpovede svedka Y. O., zamestnanca odporcu prítomného pri úrazovom deji bolo, že manipulácia s valcom plničky na prepravnom silóne bola do určitej mieri riziková z dôvodu, že podľa svedka valec nebol bezpečne zaistený a mohlo dôjsť k jeho vyšmyknutiu, k čomu aj v navrhovateľovom prípade došlo. Nový typ prepravného silónu so zarážkami tak, aby bol valec bezpečne zaistený, bol odporcom nainštalovaný 2-3 dni po navrhovateľovom úraze. Súčasne je treba však uviesť, že uvedené technické zariadenie, podľa šetrenia Inšpektorátom práce, a ani podľa výpovedí ďalších svedkov vypočutých v konaní, rizikovým nebolo. Napokon v konaní nebolo preukázané, že predmetná výmena bola realizovaná v priamej súvislosti s uvedeným úrazom, i keď je nesporná časová bezprostrednosť realizácie po úrazovom deji. V danom prípade prvostupňový súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že významným dôvodom, pre ktorý došlo k predmetnému pracovnému úrazu bolo, že navrhovateľ nedodržal pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spočívajúce v potrebe dôsledného dodržania pracovného postupu pri výkone práce (výmeny plničky) hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a zaškolený priamo na pracovisku skúsenými spolupracovníkmi, pričom práve toto porušenie bolo príčinou pracovného úrazu a škody na zdraví navrhovateľa (§ 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce). Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca nepreukázal naplnenie dôvodov pre zbavenie sa zodpovednosti v celom rozsahu podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko nepreukázal, že zabezpečil školenie zamestnancov, vrátane navrhovateľa, ohľadom predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, z ktorého dôvodu stanovil mieru zodpovednosti zamestnávateľa za tento pracovný úraz vo výške 50 %. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, nakoľko pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní bol rovnaký a preto podľa výsledku konania znášajú svoje trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že odporca je plne zodpovedný za jeho pracovný úraz. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a namietal, že Sociálna poisťovňa nezabezpečila ani jeden s jeho žiadaných dôkazov, iba čakala na závery Inšpektorátu práce, ktoré potom použila v rozhodnutí o znížení jeho úrazového príplatku. Nekorektné, neodborné a viackrát dokonca zákon porušujúce vyšetrovanie úrazu Inšpektorátom práce vážnym spôsobom ovplyvnilo poúrazové udalosti, čomu v návrhu venoval pozornosť, ale prvostupňový súd takéto konanie Inšpektorátu práce absolútne prehliada a jeho závery prezentuje ako samozrejmé. Pri právnom posúdení si prvostupňový súd nevšíma skutočnosť, že odporca od úrazu postupne použil už tri rôzne verzie príčin úrazu, každú pritom zadokumentoval v oficiálnych písomnostiach. V zázname o registrovanom pracovnom úraze: príčina úrazu - nepozornosť a psychická nesústredenosť poškodeného, opis priebehu - príčinou nebolo zlyhanie technického zariadenia, ako tvrdí poškodený, ale nepozornosť a nedostatočná psychická koncentrácia poškodeného pri výmene valcov. V správe o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu: kód príčiny - nepozornosť a psychická nesústredenosť (ako všeobecné klišé), v popise deja podčiarkuje - pri premiestňovaní valca s najväčšou pravdepodobnosťou F. F. nadmerne silno tlačil tento premiestňovaný valec, čím došlo k jeho posunutiu v prípravku a v dôsledku toho k zmene jeho ťažiska a k preváženiu. Vo vyjadrení k výsledkom vykonaného dokazovania: príčinou úrazu bolo kŕčovité držanie vodiacej tyče na valci, ktorou mal navrhovateľ držať valec v rovnováhe. Navrhovateľ ďalej uviedol, že výmenu valcov, ako bežne vykonávanú činnosť na pracovisku v žalobe nespochybňoval, spochybňoval zariadenia, ktorými sa táto činnosť vykonávala a uviedol aj tretiu vážnejšiu udalosť, ktorá sa stala pred dvomi uvedenými, opisuje ju F.. W. (spis Inšpektorátu práce, príloha 11a, 4.4.2008). Túto dôležitú skutočnosť, že boli ako zamestnanci počas dvoch vyšmyknutí pri manipulácii v opačných pozíciách, už prvostupňový súd neuvádza a nepodčiarkuje, keď príčinou týchto vyšmyknutí bola povaha zariadení odporcu, nie jeho chybná manipulácia, ako to prvostupňový súd navodzuje a podčiarknutím zároveň prezentuje ako skutočnosť. Uvedené objasňuje nebezpečnosť a problémovosť zariadenia, na ktorom úraz utrpel a zároveň preukazuje, že zamestnávateľ po úraze zmenil zariadenia, ktorých povaha mu spôsobila závažný pracovný úraz. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že tvrdenie odporcu vo vyjadrení k výsledkom vykonaného dokazovania zo dňa 24.3.2010, že „synchronizáciu“ medzi dvoma zamestnancami nie je potrebné nacvičovať, platí snáď z pohľadu „valec vymenia“, z pohľadu súhry a bezpečnosti pri výmene valca má ale veľký význam. Je to logické aj vzhľadom k tomu, akú mali zariadenia povahu v čase úrazu, teda pred vykonanými zmenami. V uvedenom vyjadrení odporca tiež poukazuje na výpoveď F.. O., ako na hlavný dôkaz jeho zaškolenia na manipuláciu s plniacim zariadením, kde menovaný tvrdí, že bol zaškoľovaný rovnako ako on (prvé tri mesiace - prítomný pri výkone práce so skúsenejšími kolegami, praktickým spôsobom zaškoľovaný, postupne začal vykonávať túto prácu). Tvrdenie odporcu má vážny nedostatok, keďže on k odporcovi nastúpil 11.12.2006 a F.. O. 8.3.2007, ak teda nastúpil do práce tri mesiace po ňom, nemôže potvrdiť ako bol počas týchto troch mesiacov zaškoľovaný. Závery prvostupňového súdu, že bol preukázateľne na základe uvedenej výpovede F.. O. oboznámený a zaškolený priamo na pracovisku skúsenými spolupracovníkmi sú nesprávne, keď zaškolenie nového pracovníka v zmysle 15 bodov osnovy ani nie je možné v priebehu 1 hodiny a on ho neabsolvoval. Prvostupňový súd jeho podpis na zápisnici zo zaškolenia zo dňa 7.6.2007 vyhodnotil ako skopírovaný, keď on na tento sfalšovaný dokument, na ktorom sú prekopírované podpisy štyroch zamestnancov, upozornil dňa 26.10.2009. Porovnaním podpisových častí (podpisov a ich okolia) a originály Zápisu z opakovaného školenia obsluhovateľov zdvíhacích zariadení zo dňa 7.6.2007 a originálu Prezenčnej listiny z prerokovania otázok SSE: BOZP a OŽP zo dní 4.1.2008 - 7.1.2008 je skopírovanie štyroch podpisov z uvedenej Prezenčnej listiny na predmetný zápis úplne evidentné, ale prvostupňový súd názor na tento sfalšovaný dokument neuviedol rovnako ako na ďalšie sfalšované dokumenty, na ktoré upozornil písomnosťou zo dňa 8.11.2009, Test z údajného školenia v dňoch 4.1.2008 - 7.1.2008, Povolenie nočnej práce zo dňa 3.7.2007. Záverom uviedol, že prvostupňový súd počas súdneho konania písomne upozornil na ďalšie skutočnosti súvisiace s technickou dokumentáciou, keď v písomnosti zo dňa 3.1.2010 uviedol, že odporca pri riešení toho istého úrazu dvomi inštitúciami (Inšpektorát práce, súd) použil dve rozdielne technické dokumentácie, ale súd vo svojom právnom posúdení tomuto nevenuje pozornosť. Rovnako ako ďalšej závažnej skutočnosti a to, že odporca počas úrazu používal pre manipuláciu s valcami zariadenia, ktoré sú v rozpore s návodom pre manipuláciu s dávkovacími valcami a príslušným výkresom. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 31.12.2008 (ďalej „Zákonníka práce“) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že: a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že: a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť a pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy (poškodenie zdravia), škodná udalosť (úrazový dej) a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (úrazovým dejom a poškodením zdravia). Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti celkom iba výnimočne, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť uvedená v ustanovení § 196 ods. 1 Zákonníka práce. Ustanovenie odseku 2 umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti sčasti, ak preukáže skutočnosti v tomto odseku citované. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, sa určí podľa miery jeho zavinenia. Teda rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane zamestnanca. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce dospel k záveru, že u navrhovateľa ako zamestnanca došlo k pracovnému úrazu. Rovnako prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade odporca ako zamestnávateľ preukázal liberačné dôvody v zmysle § 196 ods. 2 písm. a), c) Zákonníka práce pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti a správne prvostupňový súd určil rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú týmto pracovným úrazom, keď zo strany zamestnávateľa neboli preukázané podmienky na úplné zbavenie sa zodpovednosti za škodu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by odvolací súd iba zopakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Týmito sa odvolací súd ani nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležitými argumentami navrhovateľa. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže tu absentoval jeho návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.