Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/374/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210449 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308210449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa : A. D., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX, XXX XX, zastúpený JUDr. Ludvík Dohnal, advokát, Štúrova 76, Modra, proti odporcovi : Q.. V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. Č.Z. X, A., ( doručovať na adresu AK, M. XX, A. ), o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 7C/118/2008 - 102 zo dňa 17.5.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 7C/118/2008 - 102 zo dňa 17.5.2010 p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 138.695,- Sk titulom náhrady škody s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5.000,- Sk od 22.05.2007 do zaplatenia, a 8,5 % - ného úroku zo sumy 1.200,- Sk od 16.07.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že udelil odporcovi ako advokátovi plnú moc na svoje zastupovanie v trestnej veci č.k. 5T 74/2007, vedenej na Okresnom súde Bratislava III a poskytol mu zálohu na trovy právneho zastúpenia vo výške 5.000,- Sk. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz, voči ktorému bol odporca ako splnomocnený advokát zaviazaný podať odpor. Tento podal dňa 23.05.2007, pričom dňa 08.06.2008 bolo oznámené navrhovateľovi príslušným súdom, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28.05.2007, nakoľko odpor bol podaný neoprávnenou osobou - do spisu nebola doložená plná moc. Navrhovateľ s poukazom na § 13 ods. 2 Zákona o advokácii mal za to, že odporca konal v rozpore s týmto ustanovením a dohodou o plnomocenstve. Zanedbal svoju povinnosť poskytovať právne služby riadne a včas a odpor podal nekvalifikovane ( nedoložil plnú moc ), čím došlo k správoplatneniu trestného rozkazu. Navrhovateľ bol bez možnosti obhajovania odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Tým vznikla navrhovateľovi škoda za ktorú zodpovedá odporca podľa § 21 ods. 1 Zákona o advokácii. Navrhovateľ výšku skutočnej škody špecifikoval nasledovne 1/ náhrada za poskytnutú zálohu.................. 5.000,- Sk s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 22.05.2007 do zaplatenia 2/ náhrada trov súdneho konania................. 1.200,- Sk s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 16.07.2008 do zaplatenia 3/ cestovné náklady za cesty Doľany - Bratislava a späť v dňoch 22.05.2007, 04.08.2008 a 11.08.2008 .................................................. 798,- Sk ( motorové vozidlo Škoda 120 L pri spotrebe 7,5 l benzínu / 100 km, 1 cesta 42 km x 6 = 252 km x 42,20 ) 4/ náhrada škody, ktorú údajne spôsobil navrhovateľ v konaní č.k. 5T 74/07 ......31.662,- Sk 5/ náhrada za stratu na zárobku z dôvodu skončenia pracovného pomeru ( SECURITES s.r.o. )................................................. 100.035,- Sk ( 285 pracovných dní x netto príjem 351,- Sk/ deň, za obdobie od 01.08.2007 do podania návrhu na súd ). K náhrade za stratu na zárobku navrhovateľ uviedol, že pracoval ako strážnik, k čomu potreboval preukaz odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania. Keďže bol právoplatne odsúdený, stal sa osobou nespoľahlivou ( § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej bezpečnosti ). Bolo mu odobraté osvedčenie a nemohol viac pracovať v súkromnej bezpečnostnej službe. Preto sa dňa 28.06.2007 dohodol so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru k 31.07.2007. Právny zástupca navrhovateľa podaním z 13.03.2009 vzal čiastočne návrh späť z dôvodu nesprávneho výpočtu, žiadal konanie zastaviť v časti istiny 21.520,- Sk ( 714,33 eur ), týkajúcej sa bodu 4 návrhu. Zotrval na celkovej istine 117.175,- Sk ( 3.889,50 eur ) a príslušenstva pohľadávky tak ako bolo špecifikované v návrhu. Súd uznesením z 18.03.2009 konanie v späťvzatej časti zastavil a nadobudlo právoplatnosť 16.04.2009. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 11.05.2009. Žiadal návrh v celosti zamietnuť. Bol oslovený navrhovateľom so žiadosťou o zastupovanie v trestnej veci č.k. 5T 74/2007 až v štádiu, kedy bol navrhovateľovi Okresným súdom Bratislava III doručený trestný rozkaz, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku. Odporca mal za to, že navrhovateľ nevyužil riadne a včas svoje práva a všetky právom garantované možnosti na zastupovanie advokátom už v prípravnom konaní, pokiaľ zastupovanie svojej osoby osobne nepovažoval za potrebné a zastupoval sa sám v období, kedy sa vykonávali všetky procesné postupy vyšetrovania. Tie nenamietal, s výsledkami vyšetrovania sa riadne oboznámil, nedoložil a ani nežiadal žiadne doplňujúce dôkazy, nemal ani návrhy na vykonanie dokazovania vedúce k záveru, že skutok nespáchal. Teda už v prípravnom konaní navrhovateľ nevyužil všetky možnosti, aby predišiel prípadnému vzniku škody na jeho strane. Tým porušil svojím konaní ustanovenie § 415 OZ o prevenčnej povinnosti, čoho výsledkom bol vydaný trestný rozkaz. Tento bol doručený navrhovateľovi dňa 17.05.2007, pričom plnú moc mu udelil až dňa 22.05.2007. Hneď v nasledujúci deň 23.05.2007 odporca podal odpor v mene svojho klienta. Už pri podpisovaní plnej moci informoval navrhovateľa, že prichádza dosť neskoro, keď vyšetrovanie prebehlo takým spôsobom ako prebehlo. Navrhovateľ výslovne trval na podaní odporu. On svoju povinnosť zastupovať navrhovateľa žiadnym spôsobom neporušil. Keď vznikli pochybnosti o absencii plnej moci v spise odporca okamžite, ešte pred akýmkoľvek oznámením Okresného súdu Bratislava III o nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, resp. pred akoukoľvek výzvou, či plná moc existuje alebo nie, sa odporca kontaktoval so spisovou kanceláriou príslušného súdu, aby túto skutočnosť overil. Priebeh overovania opísal aj v liste zo dňa 07.06.2007, adresovaným spolu s originálom plnej moci príslušnému súdu. Postup súdu považoval za protiprávny, nakoľko nie je podstatné, či sa v spise plná moc nachádza alebo nie. Ak nastane pochybnosť, či existuje plná moc (podaný odpor advokátom) súd mal vychádzať z toho, že takáto plná moc bola udelená. O tomto stanovisku informoval aj navrhovateľa, a pri odovzdávaní spisu ho poučil o možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok (podnet Generálnemu prokurátorovi pre porušenie zákona, resp. dovolanie podľa § 363 a nasl. Tr.por.). Takisto ho informoval, že na využitie takéhoto postupu mu musí udeliť osobitnú plnú moc, čo navrhovateľ odmietol. Spis si prevzal a opustil jeho kanceláriu. Navrhovateľ tak nevykonal všetky dostupné právne kroky na prípadnú zmenu procesnej vady prebiehajúceho konania (§ 415 OZ). Takisto je otázne, či by navrhovateľ aj využitím dostupných procesných prostriedkov dosiahol iný záver, ako v namietanom trestnom rozkaze, nakoľko súhlasil s vykonanými dôkazmi a nenavrhoval žiadne iné, ktoré by mali za následok prípadné zbavenie jeho viny. Majetková ujma vyčíslená navrhovateľom nie je dôsledkom a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu ako splnomocneného advokáta. Je dôsledkom hmotnoprávneho záveru súdu o vine navrhovateľa (R 35/1977, str.178, ods. 4). V reakcii na toto vyjadrenie právny zástupca navrhovateľa podaním došlým na súd 18.08.2009 opätovne poukázal, že je nesporná dohoda o poskytnutí právnych služieb v trestnej veci. S poukazom na § 13 ods. 2 Zákona o advokácii dal do súvisu povinnosti advokáta pri zastupovaní. Pokiaľ mal advokát pochybnosti, bol oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb ( § 15 ods. 2 citovaného zákona ). Ak zastúpenie prevzal spolu so zálohou, takéto závažné dôvody pre odmietnutie zastúpenia zrejme v inkriminovanej dobe neexistovali. Aj keď v prípravnom konaní navrhovateľ nebol zastúpený, je účelom dokazovania v riadnom súdnom procese preukázanie skutočností, ktoré tvrdil navrhovateľ v rámci trestného konania a na ktoré v rámci skráteného konania orgány činné v trestnom konaní nebrali zreteľ. Vydaním trestného rozkazu sa proces dokazovania neskončil, naopak, tento sa začal a odporca sa prevzatím plnej moci zaviazal preukazovať a preukázať oprávnenosť tvrdení navrhovateľa. Odporca nepriložil k odporu splnomocnenie na takýto úkon, trestný rozkaz sa stal právoplatným a tvrdenie, že odpor bol podaný neoprávnenou osobu vyriekol súd. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 5T 74/2007 prvostupňový súd zistil, že dňa 26.04.2007 bola na tento súd podaná obžaloba na navrhovateľa pre prečin poškodzovania cudzej veci ( § 245 ods. 1 Tr.zák.). Dňa 04.05.2007 príslušný súd vydal trestný rozkaz č.k. 5T 74/2007, ktorým súd uznal obvineného Bohumila Zigu za vinného zo skutkov vyšpecifikovaných v obžalobe, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na 1 ročnú skúšobnú dobu. Navrhovateľ prevzal trestný rozkaz 17.05.2007 s možnosťou podať voči nemu odpor do 8 dní. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26.05.2007. Z obsahu trestného spisu súd zistil, že dňa 23.05.2007 bol podaný odpor zástupcom navrhovateľa JUDr. Pavelkom. Prípisom súdu z 08.06.2007, bolo oznámené právnemu zástupcovi navrhovateľa, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 28.05.2007 z dôvodu, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou, pretože do spisu nebola doložená plná moc. V rovnaký deň, t.j. 08.06.2007, bolo podané na súd podanie právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s udelením plnej moci zo dňa 22.05.2007, ktoré plnomocenstvo tvorilo prílohu tohto podania. Súčasťou trestného spisu bol i vyšetrovací spis č. ORP-1720/1-OSV-ŠM-2006, ktorým mal súd preukázanú genézu vyšetrovania. Z úradného záznamu zo dňa 23.03.2007 vyplýva, že nebolo vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu obvineným Bohumilom Zigom, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdal vo svojej zápisnici. Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia §§ 415, 420, 424, 441 a 442 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že základnými atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1/ porušenie právnej povinnosti 2/ existencia škody 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou 4/ zavinenie Ustanovenie § 415 O.z. predstavuje generálnu prevenciu pred vznikom škody. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom- peniazmi. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t.j. jedným z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný vzťah. Predmetom konania je náhrada škody titulom zodpovednosti advokáta podľa zákona č. 132/1990 Zb., a vo veci sa uplatňuje princíp prednosti osobitného zákona pred všeobecným („Lex specialis derogeat legi generali“), zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií v znení platných predpisov, účinného od 01.07.1990 pred Občianskym zákonníkom. Súd poukázal na ustanovenia §§ 13 ods. 1, 2, 3; 17 ods. 1, 2; 21 ods. 1, 4 zák. č. 132/1990 Z.z. Mal za preukázané, že účastníci uzavreli riadnu zmluvu o právnej pomoci, z ktorej vyplývali vzájomné práva i povinnosti účastníkov. Zmluvu uzavreli v čase, kedy už navrhovateľ prevzal trestný rozkaz, konkrétne trestný rozkaz navrhovateľ prevzal 17.05.2007 a plnú moc na zastupovanie udelil odporcovi 22.05.2007, t.j. v 5. deň plynutia 8-dňovej lehoty na podania odporu. V nasledujúci deň 23.05.2007 podal právny zástupca odporcu odpor voči trestnému rozkazu , bez doloženia plnej moci na zastupovanie v tomto konaní. Plnú moc predložil súdu až dňa 08.06.2007, v čase kedy už bola vyznačená právoplatnosť trestného rozkazu ku dňu 28.05.2007. Právny zástupca nebol príslušným súdom vyzvaný na doloženie plnej moci za účelom konvalidácie právneho úkonu - podaného odporu. Podľa judikatúry v súvislosti s ust. § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony. Z citácie uvedeného ustanovenia vyplýva, že plnomocenstvo je povinný súdu predložiť účastník konania. Nepredloženie plnej moci je nedostatkom procesnej podmienky konania ( § 103, 104 O.s.p.), ktorej dôsledkom je povinnosť súdu vyzvať účastníka na jej predloženie. Iba vtedy, ak by účastník oznámil súdu, že advokátovi neudelil plnú moc na zastupovanie v konaní, bolo možné odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie atribútov ustanovenia § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, vznik škody a ani jej výšku. Neuniesol bremeno dokazovania v súvislosti so vznikom zodpovednosti odporcu ako advokáta, ani priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti odporcu. Odporca riadne a včas podal odpor voči platobnému rozkazu, následne doložil i plnú moc na zastupovanie v trestnom konaní. Neporušil teda žiadnu svoju povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o advokácii. Nie je preto zodpovedný za prípadnú škodu vzniknutú navrhovateľovi. Súd poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňoval náhradu tzv. škody v rámci vydaného platobného rozkazu v súvislosti s uplatnením si škody jedným z poškodených v rámci civilného konania, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené ( náhrada škody poškodeným ). Navyše aj v prípade doloženia plnej moc spolu s podaným odporom, ak by nedošlo k nadobudnutiu právoplatnosti trestného rozkazu, je polemické či by v rámci trestného konania mohol navrhovateľ zvrátiť výsledok trestného konania vo svoj prospech. Súd preto návrh v celosti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu 13.7.2010. Opätovne poukázal na dôvody podanej žaloby a trval na názore, že bol preukázaný vznik škody v súvislosti s pochybením odporcu, ktorý mu poskytol právne služby v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o advokácii. Postup súdu, ktorý preukazoval neoprávnenosť uplatneného nároku navrhovateľa obsahom trestného spisu považuje za nesprávny a nadbytočný. Predmetom žaloby bolo poskytnutie právnych služieb a nie posúdenie výsledkov vyšetrovania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.). K záverom súdu prvého stupňa odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo sporné, že odporca po prevzatí plnej moci na zastupovanie navrhovateľa dňa 22.5.2007, podal odpor proti trestnému rozkazu dňa 23.5.2007. Odpor bol podaný v zákonnej 8-dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 28.5.2007. Trestný súd na odpor neprihliadol len z dôvodu, že k odporu nebola pripojená plná moc udelená odporcovi na zastupovanie navrhovateľa. Právoplatnosť na trestnom rozkaze bola vyznačená bez toho, aby súd odstraňoval túto vadu podaného odporu. Po tom ako súd oznámil navrhovateľovi dňa 8.6.2007, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, odporca bezodkladne doručil súdu plnú moc na zastupovanie navrhovateľa. Súd na túto okolnosť napriek tomu neprihliadal. Takýto postup trestného súdu treba považovať za formálny a arbitrárny. Nasvedčuje tomu aj novela Trestného poriadku, ktorá od 1.9.2010 novelizovala ustanovenie § 355 ods. 5 Tr. por. tak, že ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. Takáto úprava zjavne vyplynula z potreby ochrany obvineného, aby mal možnosť brániť sa nesprávnemu postupu súdu v súvislosti s jeho právom podať voči trestnému rozkazu odpor. Škoda, ktorú si navrhovateľ uplatnil voči navrhovateľovi v prejednávanej veci (v prípade preukázania jej existencie), tak nevznikla v súvislosti so zavineným konaním odporcu, ale navrhovateľ mal zvážiť dôvodnosť uplatnenia nároku na jej náhradu voči štátu, ak by sa preukázal nesprávny úradný postup trestného súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník konania má nárok na náhradu trov konania. Keďže si tento nárok neuplatnil, resp. mu trovy nevznikli, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.