Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/270/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308211179 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308211179.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: Jaroslav Szonlajtner, 951 74 Žirany 22, IČO: 33641731, zast. Advokátska kancelária Okenica Šula & Co., s. r. o., Zámocká 30, 811 03 Bratislava, IČO: 36866512, proti odporcovi: Roman Žitný - ROMITRANS, Stolárska 17, 831 06 Bratislava, IČO: 11817721, zast. Mgr. Veronika Gajdošová, advokátka, Mateja Tučku 1, 951 12 Ivanka pri Nitre, o zaplatenie 1.462,53 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 03. 2011 č. k. 27Cb/35/2008-173 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 03. 2011 č. k. 27Cb/35/2008-173 vo veci samej p o t v r d z u j e . Rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov vo výške 1.142,58 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 189,34 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.462,53 Eur. Súčasne odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.285,55 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa 22. 09. 2008 sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.462,53 Eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 01. 2006 firma FEUCHTER GmbH & Company, Nemecko poverila spoločnosť Lehner & Company, Nemecko prepravou tovaru z Nemecka na Slovensko do firmy VZOR, Lihoveckého 1085, Zvolen. Firma Lehner & Co. odovzdala túto prepravnú zákazku dňa 27. 01. 2006 ďalej navrhovateľovi. Navrhovateľ na základe zmluvy o preprave č. 0068/2006 poveril odporcu, aby v dňoch 01. 02. až 02. 02. 2006 vykonal prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko. Vodič odporcu prebral tovar dňa 01. 02. 2006 a dňa 02. 02. 2006 sa dostavil do miesta vykládky do areálu firmy VZOR vo Zvolene. Počas vykládky tovaru vznikol v aute na základe technickej poruchy požiar. Prepravovaný tovar zhorel a utrpel totálnu škodu. V súdnom konaní, ktoré bolo následne vedené na Krajinskom súde v Passau, v ktorom poisťovňa AXA Versicherung AG so sídlom v Kolíne, ktorá je poisťovateľom a poisťovateľom za ručenie v doprave špedície Lehner & Co. (ďalej len AXA) od navrhovateľa žiadala, aby uhradil škodu za zničený tovar. Tá bola vyčíslená na sumu 19.017,- Eur. Navrhovateľ sa následne obrátil na poisťovňu Kooperativa, a. s., Bratislava, v ktorej má odporca uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu. Poisťovňa Kooperativa škodu uhradila po viac ako roku od jej vzniku, čím poškodenému poisťovni AXA vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 1.462,53 Eur zo sumy 19.017,53 Eur. Navrhovateľ po predchádzajúcom písomnom upozornení právneho zástupcu poisťovne AXA so sídlom v Kolíne za účelom zamedzenia pokračovania súdneho konania, v ktorom si poisťovňa AXA uplatňovala voči nemu náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému, sumu predstavujúcu úroky z omeškania vo výške 1.462,53 Eur uhradil. Poisťovňa AXA vychádzala z toho, že prepravu vykonával navrhovateľ, resp. za prepravu zodpovedal ako by ju vykonával sám. Preprava bola realizovaná odporcom na základe platnej objednávky, zodpovednosť za škodu niesol teda odporca. Navrhovateľovi tým, že za odporcu uhradil poškodenému úrok z omeškania z istiny škody, vznikla škoda vo výške 1.462,53 Eur. Neskôr navrhovateľ upresnil, že nejde o úrok z omeškania v dôsledku neskorého plnenia poisťovne Kooperativa, ale o 5 % úrok podľa čl. 2 ods. 7 Dohovoru o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR). Dňa 30. 09. 2008 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. V odpore uviedol, že nemal vedomosť o tom, na základe akého právneho titulu mal navrhovateľ zaplatiť spoločnosti AXA sumu 1.462,53 Eur, akým spôsobom bola táto suma určená a ani prečo si navrhovateľ predmetnú pohľadávku neuplatnil u poisťovne odporcu ako regresný nárok. Odporca mal za to, že navrhovateľ žalovanú sumu zaplatil dobrovoľne. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Dňa 06. 11. 2009 doplnil navrhovateľ svoj návrh, kde uviedol, že vzájomné záväzky medzi spoločnosťou Lehner & Co. a prepravcami - navrhovateľom a odporcom sa spravujú ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Poukázal na ust. čl. 27 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého priznáva oprávnenému právo požadovať úroky vo výške 5 % ročne. Nejedná sa o úrok z omeškania, ako sa pôvodne domnieval, ale o úrok, ktorý je povinný platiť dopravca odo dňa, kedy oprávnený uplatnil reklamáciu. Na základe toho má navrhovateľ za to, že plnil za odporcu náhradu škody vo výške 1.462,53 Eur a že má proti odporcovi právo postihu, ktoré mu priznáva čl. 37 písm. a) CMR. Súd prvého stupňa zistil, že poisťovňa AXA podala na Krajinskom súde v Passau dňa 29. 01. 2007 žalobu o zaplatenie sumy 19.017,53 Eur, spolu s 5 % úrokom od 03. 02. 2006, z titulu na ňu prešlého práva na náhradu škody, vzniknutej pri preprave. V žalobe AXA výslovne žiadala priznať aj úrok vo výške 5 %. Súd zistil, že nešlo o dobrovoľné plnenie, ale o plnenie, na ktoré mal objednávateľ prepravy nárok v zmysle citovaného ustanovenia čl. 27 Dohovoru CMR. V zmysle čl. 37a Dohovoru CMR má navrhovateľ právo postihu voči odporcovi ako dopravcovi, ktorého konaním bola spôsobená škoda. Podľa čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR ustanovenia čl. 32 platia aj pre postih medzi dopravcami. Premlčacia lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti konečného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody podľa ustanovení tohto dohovoru a ak nie je také rozhodnutie, dňom skutočného zaplatenia náhrady. Odporca v konaní namietol premlčanie žalovaného nároku. Súd prvého stupňa zistil, že podľa čl. 39 Dohovoru CMR sa na premlčanie nárokov medzi dopravcami navzájom použijú ustanovenia čl. 32. Premlčacia doba bude teda jeden rok. Plynúť však podľa čl. 39 Dohovoru CMR začne dňom nadobudnutia právoplatnosti konečného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody. Z predložených listinných dôkazov súd nezistil deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zistil však, že toto rozhodnutie bolo vydané dňa 23. 05. 2008. Žaloba bola podaná dňa 22. 09. 2008. Právoplatnosť rozhodnutia mohla nastať až po dátume jeho vydania, t. j. po 23. 05. 2008. Aj keby toto rozhodnutie súdu nepovažoval za rozhodnutie vo veci samej, potom by premlčacia lehota začala v zmysle čl. 39 Dohovoru CMR plynúť odo dňa skutočného zaplatenia tejto sumy navrhovateľom, čo bolo 06. 05. 2008. Vychádzajúc z týchto skutočností súd určil, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Skutočnosť, že vzťah navrhovateľa a odporcu ohľadom premlčania nároku sa riadi Dohovorom CMR, súd prvého stupňa odvodil z čl. 1 Dohovoru CMR. Odporca v tomto konaní sa odvolával na skutočnosť, že na poisťovňu AXA prešiel iba nárok na náhradu škody vo výške 19.017,- Eur, bez úroku vo výške 1.462,53 Eur. Vyplýva to podľa neho z listu „Potvrdenie o likvidácii“, kde AXA potvrdzuje, ktoré sumy vyplatila v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Nakoľko poisťovňa AXA podľa uvedeného listu neposkytla objednávateľovi prepravy plnenie poistného, nemala ani právo ho od navrhovateľa vymáhať. Súd mal však za to, že Krajinský súd v Passau sa touto situáciou vo svojom rozhodnutí vysporiadal a vyhodnotil to tak, že AXA má nárok aj na úroky. Súd mal za to, že nárok na zaplatenie úrokov podľa čl. 27 Dohovoru CMR je nesporný a preto ich navrhovateľ musel zaplatiť, pričom z pohľadu tohto nároku voči odporcovi je nepodstatné, či navrhovateľ platil poisťovni AXA alebo spoločnosti Lehner & Company. Spôsob vyrovnania medzi poisťovňou AXA a spoločnosťou Lehner & Company nie je na posúdení súdu prvého stupňa, ale je to výlučne vzťahom týchto subjektov a akokoľvek je upravený, nemení to nič na povinnosti navrhovateľa zaplatiť úroky v zmysle čl. 27 CMR. Navyše žalobu na Krajinský súd v Passau, vrátane sporných úrokov podala poisťovňa AXA a teda aktívnu legitimáciu poisťovne AXA na vymáhanie sporných úrokov overil súd v Passau. Navrhovateľ teda nemal pochybovať o tom, že AXA má na tieto úroky právny nárok. Z týchto dôvodov návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 93,50 Eur, v nákladoch za preklad rozhodnutia Krajinského súdu v Passau vo výške 80,32 Eur a trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby po 71,37 Eur, 1 úkon právnej pomoci po 17,84 Eur, 3 x režijný paušál po 6,60 Eur, 3 x režijný paušál po 6,95 Eur, 2 x režijný paušál po 7,21 Eur a 1 x režijný paušál po 7,41 Eur. Trovy boli priznané vrátane DPH. Ďalej súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu za stratu času za 10 začatých polhodín a celkovo vo výške 142,97 Eur vrátane DPH. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval listinné dôkazy, ktoré vydal Krajinský súd v Passau a o ktoré v značnej miere opieral odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že záver prvostupňového súdu, že rozhodnutie súdu v Passau treba považovať za konečné súdne rozhodnutie, ktorým bola určená výška náhrady škody v zmysle čl. 39 ods. 4 Dohovoru, je nesprávny. V samotnom rozhodnutí súdu v Passau zo dňa 23. 05. 2008 súd skonštatoval spor medzi navrhovateľom a AXA za súhlasne vybavený a ďalej sa zaoberal výlučne otázkou nároku na náhradu trov konania. Krajinský súd v Passau sa v rozhodnutí zo dňa 23. 05. 2008 nezaoberal hodnotením dôkazov, ani analýzou právnej a skutkovej stránky veci. Dokonca sa nevyjadril ani k tomu, aká je skutočná výška škody, resp. nárokov či príslušenstvo, ktoré má navrhovateľ uhradiť. Súd v Passau v rozhodnutí hodnotil dôkaznú a právnu stránku veci výlučne s ohľadom na posúdenie nároku na náhradu trov konania, ktoré si v rozpore uplatňovali obaja účastníci. Podľa názoru odporcu prvostupňový súd vyhodnotil predložený listinný dôkaz - rozhodnutie Krajinského súdu v Passau tak, že týmto bola osvedčená navrhovateľova povinnosť zaplatiť spoločnosti AXA náhradu úrokov v zmysle Dohovoru CMR, pričom zároveň poukazuje na výzvu súdu v Passau zo dňa 27. 02. 2008. Vyhodnotenie rozhodnutia Krajinského súdu v Passau zo dňa 23. 05. 2008 ako konečného rozhodnutia, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť na náhradu škody a nie ako rozhodnutie o schválení zmieru neobstojí podľa názoru odporcu. Prvostupňový súd tiež vyhodnotil ako významný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že súd v Passau považoval nárok AXA na úroky za preukázaný. Výzvou zo dňa 27. 02. 2008 Krajinský súd v Passau sa touto písomnou výzvou zaslanou navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi dotazoval, či by bolo možné spor medzi AXA a navrhovateľom doriešiť dohodou o zaplatenie časti žalovaných úrokov, pričom v predmetnej výzve zároveň súd iba skonštatoval, že poistenie AXA spoločnosti Lehner & Company by na úroky v takomto rozsahu mal v zmysle Dohovoru CMR nárok, nevyslovil však názor, že má za preukázané, že na takéto plnenie má nárok AXA, resp. že má za to, že takýto nárok na AXA prešiel. Súčasne uviedol, že AXA vo svojej žalobe sa domáhala zaplatenia istiny a úrokov vo výške 5 % nad základnou úrokovou sadzbou, čo nie je výška riadneho úroku v zmysle Dohovoru CMR. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu plnenia úroku podľa Dohovoru CMR nemohol prejsť na navrhovateľa, nakoľko poisťovňa AXA nebola aktívne legitimovaná na ich uplatňovanie. Prvostupňový súd podľa názoru odporcu opomenul listinné dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ktoré priamo spochybňujú aktívnu legitimáciu poisťovne AXA na plnenie úroku podľa Dohovoru CMR. Podľa súdu prvého stupňa, keďže navrhovateľ uhradil AXA nárok na úroky v žalovanej výške, prešiel týmto nárok na navrhovateľa podľa čl. 37 Dohovoru CMR. Na č. l. 100 - 102 je listinný dôkaz označený ako potvrdenie o likvidácii, ktorým AXA potvrdzuje rozsah plnenia. Uvádza, že poistencovi vyplatila celkom sumu 19.017,53 Eur. Na AXA nemohol preto prejsť ako tzv. regresný nárok na plnenie vo väčšom rozsahu, než sama poisťovňa plnila. Navrhovateľ nepreukázal úhradu žalovanej sumy voči AXA, doplnil výpis zo svojho bankového účtu, podľa ktorého bola rozhodujúcim suma poukázaná právnej zástupkyni navrhovateľa. Odporca opakovane vzniesol námietku premlčania. Skutočnosť prečo nie je možné považovať rozhodnutie Krajinského súdu v Passau za konečné rozhodnutie vo veci ukladajúce povinnosť náhrady škody, sú uvedené v bode 1 odvolania. Začatie plynutia premlčacej doby podľa názoru odporcu treba posudzovať podľa čl. 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru CMR, teda uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Ak by aj bolo možné akceptovať názor súdu prvého stupňa, že rozhodnutie Krajinského súdu v Passau je možné posúdiť ako konečné rozhodnutie o náhrade škody, posúdenie okamihu prerušenia plynutia premlčacej doby mal prvostupňový súd hodnotiť, vzhľadom na nesprávnu prvotnú právnu kvalifikáciu žaloby, až do uplatnenia nároku navrhovateľa v zmysle Dohovoru CMR, teda od doplnenia návrhu zo dňa 06. 11. 2009. Navrhovateľ sa v prvotne podanom návrhu domáhal plnenia nároku odvolávajúc sa na ustanovenie Obchodného zákonníka z titulu škody na prepravovaných veciach. Takýto nárok by bol premlčaný, podľa § 399 Obch. zák. v lehote jedného roka odo dňa, kedy mala byť preprava vykonaná. Až dodatočným podaním zo dňa 06. 11. 2009 navrhovateľ uplatnil v žalobe a žiadal uspokojiť svoj nárok z titulu prechodu nároku na náhrady škody v zmysle čl. 37 Dohovoru CMR. Až tento okamih treba považovať za uplatnenie nároku na náhradu nároku, ktorý mal podľa čl. 37 Dohovoru CMR údajne prejsť na navrhovateľa, ktoré spôsobí prerušenie plynutia premlčacej doby. Súčasne odporca napáda i výrok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania. Odporca nesúhlasí s priznaním nároku na náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky, nakoľko tento nárok si uplatnil advokát so sídlom v Bratislave. Obvykle je dikcia § 17 vyhlášky vykladaná tak, že advokát má nárok na náhradu za stratu času pre prípady účasti na pojednávaní v sídlach súdov mimo mesta, v ktorom sídli. Stotožňuje sa s názorom súdu, že navrhovateľovi by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov za písomné podanie zo dňa 22. 10. 2010 - doplnenie dokazovania a zároveň žiada v prípade, ak by odvolací súd v merite veci potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, aby nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov za úkon doplnenie vyjadrenia zo dňa 23. 09. 2009, keďže skutočnosti uvedené v písomnom doplnení vyjadrenia mohol právny zástupca predniesť ústne do zápisnice na pojednávaní a teda tento úkon bol nehospodárny. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie Krajinského súdu v Passau je jednoznačne konečným rozhodnutím vo veci samej. Priznal spoločnosti AXA žalovaný nárok, ktorý si navrhovateľ z titulu regresnej náhrady škody uplatňuje. Súd prvého stupňa nebol oprávnený preskúmavať postup Krajinského súdu v Passau, ani hodnotiť ním vykonané dôkazy a vyvodené závery. Odporca obdobným spôsobom hodnotí aj výzvu Krajinského súdu v Passau zo dňa 27. 02. 2008, v ktorej tento súd konštatuje, že spoločnosti Lehnert & Co. svedčí nárok, ktorý si z titulu regresu v konaní pred ním uplatňovala ako navrhovateľ spoločnosť AXA. Navrhovateľ je toho názoru, že Krajinský súd v Passau otázku aktívnej vecnej legitimácie nepochybne v konaní pred ním vedeným riešil, čo nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje aj odporca, ktorý však tento záver Krajinského súdu v Passau hodnotí ako vágny. Odporca ďalej spochybňuje prechod nároku na náhradu škody zo spoločnosti Lehnert & Co. na spoločnosť AXA aj z dôvodu, že podľa jeho názoru sama spoločnosť AXA v listine zo dňa 17. 07. 2007 potvrdila rozsah svojich nárokov, ktorých súčasťou nie je akékoľvek príslušenstvo. Navrhovateľ poukazuje, že táto otázka bola riešená v konaní pred Krajinským súdom v Passau, pričom ten dospel k záveru, že nárok spoločnosti AXA je oprávnený a na základe tohto záveru výzvou upozornil navrhovateľa, vystupujúceho v konaní pred ním ako strana žalovaná na možnosť zaplatenia tohto nároku a na jeho základe aj vo veci samej rozhodol. Odporca spochybňuje zaplatenie žalovanej sumy spoločnosti AXA zo strany navrhovateľa, keďže podľa jeho názoru výpis z bankového účtu túto skutočnosť nepreukazuje. Zdôrazňuje, že JUDr. Schramm ako právna zástupkyňa navrhovateľa bola v predmetnom konaní oprávnená robiť za navrhovateľa všetky úkony a teda aj uznávať nároky a plniť dlhy. Je preto nepochybné, že ak navrhovateľ zasielal svojej právnej zástupkyni na účet sumu zodpovedajúcu sume, na zaplatenie ktorej bol súdom vyzvaný v konaní, v ktorom je touto právnou zástupkyňou povinne zastúpený, ide o sumu, ktorú zaplatil spoločnosti AXA, vystupujúcej v tom istom konaní ako navrhovateľ. Tento záver nakoniec vyplýva aj zo skutočnosti, že ak by navrhovateľ túto sumu spoločnosti AXA nezaplatil, Krajinský súd v Passau by v konaní ďalej pokračoval, čo sa nestalo. K premlčaniu nároku navrhovateľa tento uvádza, že na stanovenie dňa, kedy začína plynúť premlčacia doba pri postihu medzi dopravcami, je potrebné aplikovať ustanovenie čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, ktoré je k ustanoveniu čl. 32 tohto dohovoru ustanovením špeciálnym. Lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti konečného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody podľa ustanovení tohto dohovoru. Konečným rozhodnutím, ktorým bola v tomto prípade určená výška škody, bolo rozhodnutie Krajinského súdu v Passau zo dňa 23. 05. 2008. Navrhovateľ si právom postihu uplatnil svoj nárok na súde prvého stupňa dňa 22. 09. 2008 a preto tento nárok nemohol byť premlčaný. Odporca pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s vyššie uvedeným názorom súdu prvého stupňa ďalej vyslovuje záver, že za okamih prerušenia plynutia premlčacej doby je potrebné považovať až deň 06. 11. 2009, kedy navrhovateľ správne kvalifikoval žalovaný nárok a nie deň podania žaloby v tejto veci. Navrhovateľ sa s týmto názorom nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť, že právna kvalifikácia je vecou súdu, povinnosťou navrhovateľa jej len uviesť rozhodné skutočnosti pre posúdenie veci. K výške súdom priznaných trov konania navrhovateľ uvádza, že sa nestotožňuje s názorom odporcu, že je možné zamieňať pojmy „miesto“ a „mesto“. Právny zástupca nemá sídlo v mieste súdu, keďže nesídli v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III a preto mu patrí aj náhrada za stratu času, ktorý strávil cestou mimo miesta, v ktorom sídli. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s nariadením odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci samej je vecne správne. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie a vyvodil zo skutkových zistení správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v danom prípade je nepochybné, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR) č. 11/1975 Zb. Odvolací súd poukazuje na čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, podľa ktorého ustanovenia čl. 32 platia aj pre postih medzi viacerými dopravcami. Premlčacia lehota začína však plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti konečného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody, podľa ustanovení tohto dohovoru a ak nie je také rozhodnutie, dňom skutočného zaplatenia náhrady. Odvolací súd ustálil, že rozhodnutie Krajinského súdu v Passau zo dňa 23. 05. 2008 nie je možné považovať za rozhodnutie vo veci samej, čo sa týka uplatneného úroku podľa čl. 27 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedené rozhodnutie krajinského súdu sa touto otázku priamo vo výroku nezaoberá, nakoľko v čase uvedeného rozhodnutia, t. j. 23. 05. 2008 už uvedené úroky boli navrhovateľom uhradené dňa 06. 05. 2008. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia Krajinského súdu v Passau však vyplýva, že navrhovateľ (AXA Kolín) by bol úspešný v konaní v časti nespochybňovanej sumy úrokov vo výške 1.462,53 Eur, pričom skonštatoval, že v danom prípade by spoločnosť AXA Kolín neuspela so svojou pohľadávkou presahujúcou výšku týchto úrokov. Odvolací súd, súhlasne ako i súd prvého stupňa považoval za pravdivé tvrdenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že v konaní pred Krajinským súdom v Passau, kde navrhovateľ vystupoval ako strana žalovaná, využil možnosť zaplatenia žalovaného nároku ešte pred rozhodnutím krajinského súdu, ktorý dospel k záveru, že nárok spoločnosti AXA je oprávnený a výzvou upozornil navrhovateľa, vystupujúceho v konaní pred ním (tak ako už bolo vyššie uvedené ako strana žalovaná), na uvedenú možnosť úhrady. Navrhovateľ týmto postupom sledoval ukončenie tohto sporu s čo najnižšími nákladmi. Odvolací súd považuje úhradu žalovanej pohľadávky zo strany navrhovateľa spoločnosti AXA Kolín za prejav dostatočne preukázaný, nakoľko ak by k úhrade žalovanej sumy nedošlo, tak ako spochybňuje odporca, Krajinský súd v Passau by v konaní ďalej pokračoval, čo sa však nestalo. V danom prípade však nie je možné k otázke premlčania aplikovať čl. 39 ods. 4 CMR, kde premlčacia lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti konečného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška náhrady škody, ale v danom prípade je potrebné aplikovať na otázku premlčania a začatie plynutia premlčacej lehoty deň skutočného zaplatenia náhrady, čo v danom prípade bolo dňa 06. 05. 2008. Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací súd, súhlasne ako i súd prvého stupňa určuje, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Odvolací súd jednoznačne ustálil, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie úrokov podľa čl. 27 Dohovoru CMR si uplatňuje v súlade s týmto dohovorom, nakoľko je nesporné, že poisťovňa AXA podala na Krajinskom súde v Passau dňa 29. 01. 2007 žalobu o zaplatenie sumy 19.017,53 Eur spolu s 5 % úrokom od 03. 02. 2006, z titulu na ňu prešlého práva na náhradu škody vzniknutej pri preprave. V žalobe AXA výslovne žiadala priznať aj úrok vo výške 5 %. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesporne tento nárok uplatnený spoločnosťou AXA uhradil, vzniklo mu právo požadovať predmetné úroky na odporcovi. Súčasne odvolací súd uvádza, že žaloba bola podaná včas dňa 22. 09. 2008, kedy došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a nie až dňom, kedy navrhovateľ upravil svoj návrh, nakoľko otázka právnej kvalifikácie je povinnosťou súdu, ktorý má právo, na základe rozhodných skutočností, uvedených účastníkom i v prípade nesprávnej kvalifikácie túto i sám, z úradnej moci, prekvalifikovať. Z týchto dôvodov preto Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania zmenil rozhodnutie a to s poukazom na ust. § 220 O.s.p., nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa pri určení výšky náhrady trov konania nepostupoval správne, keď právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu za stratu času za 10 začatých polhodín v celkovej výške 142,97 Eur vrátane DPH. Odvolací súd poukazuje na ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Právny zástupca navrhovateľa má sídlo na Zámockej 30, 811 01 Bratislava, pričom konanie prebiehalo pred Okresným súdom Bratislava III so sídlom v Bratislave, teda právny zástupca navrhovateľa pokiaľ sa zúčastňoval pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III, vykonával úkony právnej služby v mieste, ktoré je sídlom advokáta. Z týchto dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutia zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol neúspešný v odvolacom konaní len v nepatrnej časti, preto mu priznal odvolací súd plnú náhradu trov odvolacieho konania a to za dva úkony právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 09. 12. 2011 a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 01. 03. 2012, spolu trovy právneho zastúpenia za tieto dva úkony predstavujú 142,74 Eur (2 x 71,37 Eur). Trovy právneho zastúpenia boli priznané vrátane 20 % DPH (28,548 Eur), teda odmena advokáta spolu vrátane DPH predstavuje 171,288 Eur. K uvedeným úkonom priznal odvolací súd i režijný paušál 1 x vo výške 7,41 Eur a 1 x vo výške 7,63 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 189,34 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.