Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308211723 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308211723.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému NOVAGLASS s. r. o., Stará Vajnorská 27, Bratislava, IČO: 31 350 488, zast. Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, o zaplatenie 1.826,83 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 23Cb 182/08 - 122 zo dňa 1. marca 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 23Cb 182/08 - 122 zo dňa 1. marca 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.826,83 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,5% p. a. zo sumy 1.826,83 EUR od 19. októbra 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 109,54 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že sa žalovanému vracia zostatok preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 172,95 EUR po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že žalovaný protiprávnym konaním svojho zamestnanca, ktorý svojou neopatrnosťou pri vykladaní tovaru vysokozdvižným vozíkom prerazil palivovú nádrž a tým spôsobil poškodenému vlastníkovi škodu, žalobca ako poistiteľ poškodenému škodu nahradil, čím na neho v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. prešlo právo na náhradu škody z poškodeného. V súvislosti s výškou škody označil obranu žalovaného za nedôvodnú, keď vyslovil názor, že pre určenie výšky škody nie je významné, či si poškodený nádrž vymenil alebo nie, ani za akú cenu si nechal nádrž opraviť, ale rozhodujúcou je škoda, ktorá mu vznikla prerazením palivovej nádrže a cena takto poškodeného a takto opraveného vozidla je nepochybne nižšia o viac ako len cenu opravy. Poukázal aj na záver znaleckého posudku, podľa ktorého jediným adekvátnym spôsobom opravy je výmena za novú palivovú nádrž v značkovom servise. Z tohto dôvodu považoval žalobcom uplatnenú sumu za nezodpovedajúcu vzniknutej škode. V odôvodnení ďalej konštatoval, že nemožno nahradiť škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože podľa § 5 ods. 1, písm. g), zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ nahradí za poisteného škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja. Pokiaľ ide o určenie počiatku omeškania, povinnosť platiť úrok z omeškania uložil od 19. októbra 2008, t. j., keď prihliadol na deň, kedy bola žalovanému doručená žaloba, teda 13. október 2008, nakoľko žalobca nepreukázal, že by bol žalovaného skôr vyzval na plnenie a na primeranú lehotu na dobrovoľné zaplatenie. Sadzbu úroku z omeškania odôvodnil odkazom na nar. vl. č. 87/1995 Zb., § 517 ods. 2 Obč. zák. a základnú úrokovú sadzbu R. D. I. 4,25% v období od 25. apríla 2008 do 28. októbra 2008. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 ods. 3 O. s. p. a vznikom trov na súdnom poplatku za žalobu v sume 3.300,- Sk. Výrok týkajúci sa vrátenia preddavku odôvodnil priznaním odmeny a náhrady hotových výdavkov znalcovi len v sume 327,05 EUR, teda nižšej ako bol zložený preddavok. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že v konaní nebolo dostatočne zistené, či palivová nádrž bola vymenená alebo len opravená zavarením, keďže predmetom konania je nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vymenení nádrže, a nielen v jej opravení. Ak poškodená vec nebola opravená, tak výšku škody bolo potrebné určiť ako rozdiel hodnôt veci pred poškodením a po poškodení a ak poškodená vec bola opravená, tak bolo potrebné vychádzať z nákladov na opravu. Ak bola palivová nádrž vymenená, bolo potrebné zohľadniť aj to, či výmenou tejto palivovej nádrže nedošlo aj k zhodnoteniu veci, pričom o toto zhodnotenie veci mala byť potom výška škody ponížená. Ak bola nádrž len opravená, patrí žalovanému náhrada škody len vo výške vykonania tejto opravy, ktorá je nepochybne neporovnateľne nižšia, ako si ju uplatňuje žalobca. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. len v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Za skutočnú škodu je potrebné považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. U škody, ktorá vznikla na použitej veci a čiastočne opotrebovanej, sa musí prihliadať k obvyklej cene veci v čase poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od sumy predstavujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti poškodenému stavu, v opačnom prípade by poškodený zhodnotením veci získal bezdôvodné obohatenie. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že peňažná náhrada musí zodpovedať nákladom, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu. Výšku škody nemožno robiť závislou od náhodných okolností, ktoré sú pre jej určenie právne bezvýznamné. Pre určenie výšky škody preto nie je rozhodujúce, či poškodená vec bola skutočne opravovaná, či jej oprava je ukončená, prípadne, či poškodený vec niekomu daruje, vymení, opravu vykoná sám, za akú cenu získa náhradné diely atď. Vychádzajúc z citovaných ustanovení výšku škody nemožno určovať na základe náhodilých okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou, pretože takýmto postupom by mohlo dochádzať k zvýhodneniu škodcu, ak by si napr. poškodený vec opravil sám a na druhej strane k zvýhodneniu poškodeného v prípade, že by vynaložil na zabezpečenie opravy neprimerane vysoké a neúčelné náklady. Pri určení výšky škody je preto potrebné vychádzať z ceny opravy a to opravovňou k tomu určenou a takto určenú sumu znížiť o prípadné zhodnotenie veci. So zreteľom na uvedené neboli dôvodné námietky žalovaného, že v konaní nebolo bezpečne zistené, či vec bola alebo nebola opravená, ak bola opravená, či si ju opravil sám poškodený, či bola opravená zavarením alebo výmenou nádrže. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. X. Š. Č.. XX/XXXX U. X. A. XXXX vyplýva, že na predmetnom vozidle zn. A. F. XX XXX - návesový ťahač EČ I. - XXX D. vznikla škoda v sume 2.619,- EUR, pričom znalec jednak konštatoval, že vozidlo malo byť opravované štandardnou technológiou v značkovom servise DAF, ceny boli s autorizovaným servisom konzultované, jedinou z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti technicky regulérnou technológiou opravy ťahača DAF mala v tomto prípade byť výmena palivovej nádrže za továrensky nový diel; keďže výrobca opravu takto poškodenej nádrže neodporúča. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani ďalšiu námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa neposudzoval výšku uplatnenej škody podľa § 443 Obč. zák., nakoľko znalec v znaleckom posudku konštatoval, že je jednoznačne nepochybné, že vykonanou opravou sa všeobecná hodnota predmetného vozidla nezmenila. Na podporu správnosti svojho potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 1Cz 82/88 zo dňa 30. novembra 1988. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobou uplatnená suma zodpovedá nákladom, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného predmetného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko si právo na náhradu neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.