Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/203/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308213845 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308213845.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o vyšetrovaného: Z. O. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, G., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Libušou Dočkalovou, AK so sídlom Lachova 32, Bratislava, zastúpený opatrovníčkou E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Bratislava, zastúpený opatrovníkom do konania Mestskou časťou Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie vyšetrovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P 412/2008-269 zo dňa 31.01.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zrušil pozbavenie na právne úkony Z. O. X. H., o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č.k. 6Nc 521/1991-101, zo dňa 09.03.1993. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. P 42/98-315, zo dňa 30.06.1999, o ustanovení opatrovníčky vyšetrovanému. Obmedzil vyšetrovaného v spôsobilosti na právne úkony tak, že vyšetrovaný nie je spôsobilý sám rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilý rozhodovať o svojej liečbe, nie je spôsobilý rozhodovať o svojom bývaní, ani o svojom príjme a majetku vyššom ako XXX € mesačne. Ustanovil opatrovancovi opatrovníčku E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V., N. XXXX/XX, ktorá bude opatrovanca zastupovať vo všetkých právnych úkonoch v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti k právnym úkonom a v tomto rozsahu obmedzenia je zároveň povinná dbať na ochranu práv a oprávnených záujmov opatrovanca. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č.k. 6Nc 521/1991-101, zo dňa 09.03.1993, a uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. P 42/98-315, zo dňa 30.06.1999. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 10, § 26 a § 27 ods. 2 Obč. zákonníka a § 190, § 189a ods. 1, § 192 ods. 1, 2 O.s.p.. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou K. J. K. K. I. K. nasvedčujú čiastočnému vyhoveniu návrhu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel aj o stanovisko svedka S.. H. E., ktorý pôsobil ako súdny znalec na Ministerstva spravodlivosti SR s dlhoročnou praxou v odbore zdravotníctvo, v odvetví psychiatrie, u ktorého bol vyšetrovaný dlhodobo dispenzarizovaný, tento dostatočne pozná zdravotný stav vyšetrovaného a z tohto dôvodu sa k jeho stanovisku po stanovení diagnózy a vykonaných vyšetreniach priklonil vo svojich záveroch aj znalecký kolektív K. J. K. K. I. K.. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, netrpí schizofréniou a ani netrpel, ale ide o trvalú poruchu s bludmi. Táto bludová porucha vznikla psychogénne, vývojom a pravdepodobne, ako reakcia na deprivačné faktory väznenia, neskôr sa fixovala a počas rokov nabrala extenzívny rast rozvetvujúceho sa systému. U vyšetrovaného pretrvávajú bludné obsahy myslenia, v dôsledku ktorých sa v určitých situáciách a životných okolnostiach konzekventne k bludom chová a koná pod ich vplyvom, avšak vyšetrovaný máva i obdobia kompenzácie, kedy funguje navonok normálne, aj keď obsahy myslenia zostávajú takmer nezmenené. Výsledný stav duševnej choroby je dlhodobo stabilizovaný, inteligencia a osobnosť vyšetrovaného sú zachované, prevažne nestráca kontakt s realitou, avšak vzhľadom na vysoký vek vyšetrovaného takáto petrifikovaná bludová porucha nemá perspektívu vyliečenia, preto nie je predpoklad, že by mohol v budúcnosti autonómne existovať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo v záujme ochrany vyšetrovaného. Ustanovenie opatrovníčky vyšetrovanému rozhodol podľa § 189a O.s.p., pričom v zmysle § 192 O.s.p. vymedzil aj okruh pôsobnosti tejto opatrovníčky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vyšetrovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie podal vo výroku, ktorým mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, bola ustanovená opatrovníčka a v zamietavej časti návrhu a v časti, v ktorej súd prvého stupňa zmenil prechádzajúce rozsudky okresných súdov. Svoje odvolanie zdôvodnil tak, že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že netrpel ani netrpí schizofréniou. Vzhľadom na rozličné závery viacerých znalcov, ktorým vyšetreniam sa v priebehu niekoľkých rokov podrobil nie je možné bez výhrad akceptovať závery v poradí druhého znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní. Roky sa márne domáha navrátenia spôsobilosti na právne úkony, kedy súd dospel k záveru, že toto ochorenie má u neho zásadný vplyv na jeho chovanie, jeho spôsob života a správanie sa, ktoré je charakteristickou črtou uvedenej duševnej choroby. Súdnoznalecká organizácia sa priklonila k stanovisku jeho ošetrujúceho lekára, ktorý ho dlhé roky pozná. Koncom roka bude mať XX rokov a jeseň života chce prežiť bez akýchkoľvek obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Musel vyvinúť nemalé úsilie na to, aby sa mohlo vo veci konať. Namietal bod 8 záveru znaleckého posudku, ktorý uvádza, že aj ako nesvojprávny môže vykonať spoločensky neakceptovanú aktivitu a nesvojprávnosť nerovná sa automaticky nepríčetnosť, ak tento hodnotiaci úsudok je bez overenia je iba v hypotetickej rovine a môže sa týkať akejkoľvek fyzickej osoby bez ohľadu na vek, pohlavie a vzdelanie. Namietal, že aj keď súd prvého stupňa rozsudok zo dňa 09.03.1993 nezrušil, zrušil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, o ktorom bolo rozhodnuté týmto rozsudkom. Postup podľa ust. § 190 O.s.p. s poukazom na vykonané dokazovanie potom nezodpovedá odsek 6 výrokovej časti napadnutého Rozsudku, v ktorom sa uvádza, že sa mení rozsudok z 09.03.1993, pretože ide o rozsudok podľa § 186 ods. 3 O.s.p. v dôsledku zmeny pomerov. V konaní o spôsobilosť na právne úkony je potrebné skúmať duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, či je táto osoba postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ust. § 15, § 16 Obč. zákonníka. Ďalším predpokladom je tiež zistenie, či táto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná si obstarať svoje veci. V konaní bolo preukázané, že netrpí a netrpel vyšetrovaný schizofréniou, taktiež nebolo preukázané, že nie je schopný si sám svoje veci obstarávať. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ho potvrdí v požadovanom rozsahu v 1. a 2. odseku výrokovej časti. Opatrovník pre konanie opatrovníčka ani prokurátor sa k odvolaniu nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pri preskúmavaní predmetnej veci bolo predovšetkým potrebné ujasniť si obsah podaného odvolania, keď odvolanie sa týka len odseku 3., 4., 5., 6 výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom odvolací petit znie na potvrdenie rozsudku v prvom a druhom odseku výrokovej časti v požadovanom rozsahu. Tu odvolací súd preskúmaval len výroky 3., 4., 5., 6. výrokovej časti, keďže predchádzajúce výroky napadnuté odvolaním neboli. Pokiaľ ide o samotnú napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa tu odvolací súd udáva, že prvostupňový súd v tejto časti správne rozhodol, použil správne ustanovenia zákona, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že predmetom konania je podľa § 186 ods. 3 O.s.p. vrátenie spôsobilosti na právne úkony. V tomto smere prvostupňový súd aj vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver. Skutočnosť, že bola obmedzená spôsobilosť vyšetrovaného na právne úkony vyplývala z vykonaného dokazovania a znaleckých posudkov a najmä znaleckého posudku, ktorý vykonala Psychiatrická nemocnica K. K. I. K.. Tu je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že toto rozhodnutie slúži aj k ochrane vyšetrovaného. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníčky vyšetrovanému. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.