Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202828 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309202828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, I. W.. Č.. X/A, G., deti rodičov: matka - F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Č.. K. Č.. X, G., zast. advokátkou: JUDr. Eva Kubaská, Miletičova ul. č. 3/a, Bratislava, otec - F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W.. Č.. X, G., zast. advokátom: Mgr. Martin Jánsky, Trnavská ul. č. 50, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2012, č. k. 38P/71/2009-493, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 232,35 eur (7.000,- Sk) mesačne na sumu 266,- eur mesačne a na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 199,16 eur (6.000,- Sk) mesačne na sumu 232,- eur mesačne od 01.06.2009, ktorú uložil otcovi zasielať k rukám matky, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. mája 2006, sp. zn. 12C 6/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. októbra 2006, sp. zn. 6Co 368/2006 v časti určenia výživného na maloleté deti. Dlžné výživné za obdobie od 01.06.2009 do 28.02.2012 vyčíslené u maloletej M. v sume 1.122,- eur, uložil otcovi zaplatiť do 25.05.2012 a u maloletého Z. vyčíslené vo výške 1.056,- eur, povolil otcovi zaplatiť mesačnými splátkami v sume 100,- eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 28 ods. 1 písm. a), § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a vecne dôvodnosťou návrhu, keď mal v konaní preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k nim, uplynulo šesť rokov, za ktoré prišlo k prirodzenému nárastu nákladov na uspokojovanie základných a bežných potrieb spojených s vekom, vzdelávacími aktivitami a celkovým vývinom a tiež záujmami maloletých detí, nevyhnutne spojených s ich zvýšeným finančným zabezpečením. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v čase posledného rozhodovania súdu navštevovali obe deti základnú školu, maloletá M. 6. ročník a maloletý Z. 4. ročník a v súčasnosti navštevujú strednú školu s tým, že maloletá M. v tomto kalendárnom roku už dosiahne plnoletosť, pričom zmena stupňa školskej dochádzky je nevyhnutne spojená so zvýšenými finančnými výdavkami, či už na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, úhradu nákladov spojených s aktivitami poriadaných školou (výlety, exkurzie, výcviky a podobne), a zároveň nejde o presun medzi jednotlivými stupňami základnej školy, ale o prechod zo základného stupňa školskej dochádzky na stredný stupeň školskej dochádzky. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že na strane maloletých detí nie možné opomenúť ich vek a s ním spojené zvýšené výdavky vo všetkých oblastiach života, počnúc základnými životnými potrebami, ako sú strava, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť, cez potreby spojené so starostlivosťou o svoj zovňajšok a jeho úpravou, až po náklady spojené so záujmovou činnosťou oboch detí, ktorá je najmä u maloletého Z. nákladná, nakoľko sa organizovane venuje futbalu, s čím je spojené zvýšenie finančného zabezpečenia súvisiaceho s úhradou členských poplatkov, príspevkov, nákupom potrebnej športovej výbavy, cestovaním na zápasy a podobne. Nestotožnil sa s tvrdením otca tvrdiaceho, že na strane ani jedného dieťaťa nedošlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu, že vzhľadom na časové obdobie, ktoré prešlo od poslednej úpravy výživného a k zmene, ktorá nastala na strane oboch maloletých detí vývojom životných nákladov je nepochybné, že ide o zmeny tak podstatného charakteru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca o matkou žiadanú sumu 30,- eur mesačne, na každé z detí, je plne odôvodnené. Súhlasil s názorom právneho zástupcu otca, vysloveného aj odvolacím súdom, že na náklady spojené so splácaním hypotekárneho úveru na strane matky detí nie možné prihliadať pri skúmaní zmeny pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča a tieto náklady ani nie možné rozrátať medzi maloleté deti a takto navýšiť ich náklady spojené s bývaním, keďže matka sa síce týmto úverom finančne zaťažila, avšak na druhej strane získala majetkovú hodnotu vo forme vlastníctva nehnuteľnosti, z dôvodu ktorého na tento výdavok matky neprihliadol a ani ho neposudzoval v súvislosti s nákladmi spojenými s uspokojovaním odôvodnených potrieb oboch maloletých detí. Z tohto dôvodu neprihliadol ani na matkou deklarovaný výdavok v súvislosti so študijným pobytom maloletej M. I. M. a nezačlenil ich medzi náklady spojené s odôvodnenými potrebami detí, nakoľko otec detí sa na týchto nákladoch podieľal rovnakou mierou financií ako matka s tým, že pokiaľ sa matka maloletej počas jej študijného pobytu rozhodla dieťa navštíviť, tento výdavok v žiadnom prípade nie je možné pripočítať k nákladom na potreby detí. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že matkou doložené účtovné, prípadne iné doklady, preukazujúce úhradu nákladov spojených s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletých detí, nepovažoval za celkove, úplné a nemenné s tým, že nie je v možnostiach rodiča majúceho deti v osobnej starostlivosti vydokladovať úhradu všetkých odôvodnených potrieb a záujmov detí, najmä, ak ide o obdobie takmer troch rokov, keďže od tohto rodiča nie je možné spravodlivo požadovať, aby si nechával doklady od všetkého, čo deťom zakúpi, od každého kusu oblečenia, či obuvi, od každej školské potreby a podobne. Nestotožnil sa s argumentáciou otca o neprimeraných nákladov matky spojených s uspokojovaním potrieb oboch maloletých detí z dôvodu, že životnú úroveň obom deťom nastavili a nastavujú obaja rodičia spolu, keďže im obaja uhrádzajú náklady na ich potreby a záujmy, pričom otec tak činí predovšetkým formou vecných plnení dlhodobo a pravidelne. Určenie počiatku plnenia si zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany otca od júna 2009 odôvodnil prvostupňový súd tým, že v tomto období otec preukázal značné vecné plnenie voči obom maloletým deťom, z dôvodu ktorého o zvýšení výživného zo strany otca nerozhodol od podania návrhu matky, ale od rozhodnutia súdu (11.06.2009), s čím sa stotožnila matka ako jej právna zástupkyňa. Výšku zročného výživného súd prvého stupňa za obdobie od 01.06.2009 do 28.02.2012, t. j. za obdobie tridsiatich troch kalendárnych mesiacov u maloletej M. vypočítal tak, že otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné vo výške 8.778,- eur (33 x 266,- eur), pričom otec uhrádzal výživné vo výške 232,- eur a teda za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej M. sumu 7.656,- eur (33 x 232,- eur), ktorú čiastku otcovi do zaplateného výživného započítal s tým, že rozdiel medzi určeným a uhrádzaný výživným zo strany otca predstavuje sumu 1.122,- eur. Maloletému Z. mal otec zaplatiť výživné v sume 7.656,- eur (33 x 232,- eur), a pri uhrádzaní výživného v sume 200,- eur zaplatil otec za rozhodné obdobie na výživu maloletého sumu 6.600,- eur (33 x 200,- eur), čiastku, ktorú aj otcovi do zaplateného výživného započítal a rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným, tak predstavuje zo strany otca sumu 1.056,- eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodu, že konanie pred súdom prvého stupňa trpelo vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), resp. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Namietol, že prvostupňový súd rozhodol po tom, ako bol jeho v poradí druhý rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2011, č. k. 20CoP 24/2010-260 na prvom pojednávaní bez toho, aby na preukázanie zmeny pomerov na strane maloletých detí vykonal nejaké dokazovanie, či už ohľadom na majetkové pomery matky, keď sa iba uspokojil s jej tvrdením, že osobné motorové vozidlo, Citroën C5, ktoré bolo otcom namietané, malo byť ako dar vrátené, pričom sa žiadnym spôsobom nezaoberal ako rieši matka otázku dopravy, či už v meste alebo mimo neho. Otec vo svojom odvolaní ďalej namietol, že súd prvého stupňa opätovne nekriticky vychádzal prakticky iba z dokladov, ktoré predložila matka a ktoré prekračujú odôvodnené potreby detí ako aj životnú úroveň a možnosti otca s tým, že matkou deklarované potreby detí, vysoko prevyšujú obvyklé odôvodnené potreby, čo naznačuje účelové predkladanie dokladov a to najmä pri nákupe oblečenia. Otec poukázal na skutočnosť, že inak ako premrštené nie je možné vnímať nákup piatich nohavíc pre maloletú M. v priebehu troch mesiacov, opakované nákupy svetrov, blúz, topov, košiel, a pod. tak, ako keby bol deťom na novo zariaďovaný šatník, bez toho, aby deti mali akékoľvek šaty. Rovnako namietol opakovaný nákup cestovných adaptérov, uplatňovanie nákladov spojených s vydaním dokladov (občiansky preukaz, cestovný pas), nákup kufrov, letiskových poplatkov a podobne, ktoré primárne nemajú nič spoločné s vyživovacou povinnosťou otca. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa opätovne kritériom odôvodnenosti potrieb detí a jeho zhodnotením vzhľadom k doposiaľ platenému výživnému vôbec nezaoberal, a teda ani nevysporiadal, keď ako z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, prakticky jediným dôvodom na zvýšenie výživného podľa názoru prvostupňového súdu a kolízneho opatrovníka, je dlhší čas od poslednej úpravy výživného. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo dôsledne zistiť rozsah odôvodnených potrieb detí, podiel matky aj otca na ich uspokojovaní a najmä rozsah skonzumovania aktuálne otcom plateného výživného pri uspokojovaní aj aktuálnych potrieb detí s tým, že vzhľadom na absenciu tohto zisťovania je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa namiesto skúmania týchto rozhodujúcich skutkových ako aj právnych skutočností, založil odôvodnenie svojho rozhodnutia na de facto irelevantných zisteniach, keď opätovne prevzal odôvodnenie skôr napadnutého a zrušeného rozsudku, ktoré však už skutkovo nezodpovedá stavu veci v čase rozhodnutia, z dôvodu ktorého je napadnutý rozsudok zmätočný, neodôvodnený až nepreskúmateľný s tým, že na rozdiel od prvostupňového súdu má za to, že matka podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých deti vôbec od doby posledného určenia výživného v roku 2006 vôbec nepreukázala, a preto nemohla ani preukázať odôvodnenosť potreby zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. Vo svojom odvolaní otec ďalej uviedol, že prvostupňový súd opakovane nerešpektoval závery, zistenia a konštatovania odvolacieho súdu o tom, že neboli dané (preukázané), zistené dôvody na zvýšenie výživného, keď nevykonal vyššie uvedené porovnanie potrieb detí s aktuálne otcom plateného výživné z hľadiska jeho dostatočnosti na ich uspokojenie a zároveň sa nevysporiadal dôsledne ani s majetkovými pomermi na strane matky, keď bez toho, aby zisťoval, akým iným spôsobom zabezpečuje matka dopravu detí v meste, respektíve mimo mesto, teda či vlastní iné motorové vozidlo ako spomínaný Citroën C 5, ale iba na základe vyjadrenia právnej zástupkyne matky skonštatoval, že uvedené darované vozidlo, bola matka nútená vrátiť darcovi. Otec namietol, že prvostupňový súd opätovne pochybil, keď svojím postupom neodstránil nedostatky vytýkané mu už skôr odvolacím súdom a vo veci bez ďalšieho opätovne rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu, adekvátneho posúdenia a vyhodnotenia a bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťami, ktoré pre jeho rozhodnutie boli rozhodujúce. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie opätovne neobsahuje akékoľvek skutočné právne a skutkové odôvodnenie, akúkoľvek konkrétnu špecifikáciu (kvantifikáciu) zmenených pomerov na strane detí a akékoľvek porovnanie sumy aktuálne otcom plateného výživného s aktuálnymi výdavkami na uspokojovanie aktuálnych odôvodnených potrieb detí, navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh matky v plnom rozsahu zamietnuť. Kolízny opatrovník maloletých detí a matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V posudzovanej veci ide v poradí o tretí rozsudok súdu prvého stupňa, keď v poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 11. júna 2009, č. k. 38P 71/2009-64, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. augusta 2009, č. k. 20CoP 70/2009-81 zrušený a v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 1. decembra 2009, č. k. 38P 71/2009-176 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2011, č. k. 20CoP 24/2010-260 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky, ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania rozhodne znovu. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s námietkami odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek tomu, že jeho dve rozhodnutia v danej právnej veci už boli odvolacím súdom zrušené a ktorých právny záver bol pre prvostupňový súd záväzný, vo veci opätovne rozhodol tak, že napriek množstvu listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú, opätovne vec nesprávne právne posúdil, keď predložené listinné dôkazy neposúdil vôbec, resp. sa s nimi neoboznámil a neprípustne, iba vo všeobecnej rovine skonštatoval, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca a s ním súvisiaci prirodzený nárast všetkých nákladov na bežné potreby detí. Odvolací súd sa síce stotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom, že od poslednej úpravy výživného do v poradí tretieho rozsudku súdu prvého stupňa už uplynulo 6 rokov, pričom nie je možné od rodiča spravodlivo požadovať, aby dokladoval úhradu všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí tým, že si bude odkladať účty od všetkého, čo deťom nakúpi (od každého kusu kúpeného oblečenia, od každej školskej potreby a pod.), ale na rozdiel od súdu prvého stupňa, avšak uniklo zrejem pozornosti súdu prvého stupňa, že matka maloletých detí nielen presne špecifikovala výšku mesačných nákladov na každé dieťa, ale najmä všetky vyčíslené náklady matka riadne zdokladovala predložením účtov o ich zaplatení a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa jednotlivé doklady preukazujúce zvýšené náklady matky na deti, preskúmať a posúdiť, ako správne vo svojom odvolaní uviedol otec maloletých detí. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, škola v prírode, letné tábory), sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma, zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny (zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia) sa do nákladov dieťaťa započítavajú iba vo výške, pripadajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia, týkajúcu sa jedného z detí (ak by to bolo potrebné). Zároveň je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí dňa 14.03.2008 podala na súd prvého stupňa návrh, ktorým žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 7.000,- Sk na sumu 8.000,- Sk (265,55 eur) na maloletú M. a zo sumy 6.000,- Sk na sumu 7.000,- Sk (232,35 eur) na maloletého Z., o. i. z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k deťom uplynul dlhší čas a na ich strane došlo k zmene pomerov, spočívajúcej v náraste nákladov na ich základné a odôvodnené potreby. Výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.05.2006, č. k. 12C 6/2005, ktorým v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2006, sp. zn. 8Co 368/2006 bolo stanovené výživné na maloletú M. sumou 233,- eur mesačne a na maloletého Z. sumou 200,- eur. Z uvedeného vyplýva, že matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dva roky po právoplatnom rozhodnutí súdov o výške vyživovacej povinnosti otca k nim. Po zrušení v poradí druhého rozsudku súdu prvého stupňa matka založila do spisu doklady, majúce preukázať jej náklady na deti v priebehu rokov 2009 - 2011 (viď č. l. 269 až 464 spisu), pričom odvolací súd po porovnaní (a najmä spočítaní) jednotlivých nákladov v danom období zistil, že náklady matky na maloletého Z. za mesiac december 2009 predstavovali sumu 332,70 eur (z toho nákup oblečenia pre Z. v sume 96,68 eur + kopačky v sume 60,- eur a súprava na tréning v sume 99,- eur), na maloletú M. sumu 170,19 eur (z ktorej suma 116,50 eur predstavuje výdavok na oblečenie + 2,95 bižutéria), pričom odvolací súd do uvedených súm nezarátal výdavok za nákup liekov v sume 35,15 eur dňa 20.11.2009, nakoľko výdavok za mesiac december nepredstavoval, ako i z dôvodu, že je v ňom účtovaný liek - menostop v sume 18,50 eur, ktorý výdavkom pre maloleté deti byť nemohol. V januári 2010 matka preukázala náklady na maloletú M. v sume 194,93 eur (z tejto sumy výdavok na oblečenie bol vo výške 138,79 eur) a na maloletého Jakuba v sume 96,89 eur (iba oblečenie v sume 88,75 eur), keď do nákladov uvádzaných matkou, odvolací súd nezahrnul položku 24,95 eur za obuv, nakoľko ako z dokladu o jej zakúpení vyplýva (č. l. 312 spisu zo dňa 12.01.2010, išlo o nákup dámskej obuvi) a zároveň v tejto sume pomerne odvolací súd rozdelil výdaj vo výške 13,98 eur (obaja za tričko, blúzku) na Z. v sume 7,- eur (a na mal. M. 7,- eur), ako i nohavice, top (obaja) v sume 24,- eur, na Z. v sume 12,- eur a na mal. M. 12,- eur. Vo februári 2010 matka preukázala náklady na maloletú M. v sume 126, 84 eur (oblečenie - v sume 100,- eur) a na maloletého Z. v sume 220,46 eur (oblečenie v sume 42,95 eur). V marci 2010 mala matka výdavky na maloletú Alexandru v sume 338,37 eur, z ktorej však suma 167,- eur predstavovala poplatok za lyžiarsky kurz, sumu 57,86 eur zaplatila matka iba za nákup bižutérie pre maloletú, a suma 69,80 eur bola vynaložená na nákup oblečenia. Na maloletého Z. výdavky za mesiac marec 2010 predstavovali sumu 152,- eur za jazykový kurz, oblečenie v sume 29,92 eur, 30,- eur poplatok za členské vo futbalovom klube, 21,89 eur za knihy, spolu 233,81 eur. V apríli 2010 nakúpila matka maloletej oblečenie v sume 19,95 eur a opätovne bižutériu v sume 24,75 eur, spolu výdavok za maloletú v apríli 2010 predstavoval sumu 124,16 eur a na maloletého Z. zaplatila za oblečenie sumu 42,72 eur, spolu sumu 117,28 eur. V máji 2010 predstavovali náklady matky na maloletú M. sumu 85,72 eur a na Z. sumu 44,- eur, spolu na obidve deti 129,72 eur. Za účelom zistenia výšky nákladov v roku 2011, porovnal odvolací súd matkou vyčíslené náklady za obdobie od septembra 2011 do novembra 2011 a zistil, že matka v septembri 2011 zaplatila za maloletú M. sumu 255,76 eur a za maloletého Z. sumu 108,42 eur, zároveň pre obe deti sumu 73,44 eur za zájazd. V mesiaci október zaplatila matka za mal. M. sumu 186,35 eur, z ktorej suma 57,85 eur predstavovala výdaj na oblečenie, suma 50,- eur vklad na účet maloletej, 30,- eur vreckové pri návšteve kamarátky a na maloletého Z. pri kúpe notebooku v sume 553,- eur, z ktorej matka zaplatila sumu 300,- eur, 10,14 eur za myš k nemu a obal v sume 13,- eur, predstavovali náklady sumu 505,79 eur, v ktorej je zároveň zahrnutý poplatok za školský zájazd v sume 100,- eur, t. j. bežné náklady predstavovali sumu 82,65 eur. Odvolací súd sa nestotožnil s matkou vyčíslenými nákladmi v priebehu roka za napr. nákup diaľničnej známky a benzín za cestu k starým rodičom maloletých detí, nakoľko tieto s plnením si vyživovacej povinnosti rodiča nesúvisia. V novembri 2011 uhradila matka maloletej dcére sumu 195,54 eur (z ktorej suma 119,- eur predstavovala letenku na Silvestra) a na maloletého syna sumu 249,72 eur (z ktorej suma 105,89 eur predstavovala náklady na tanečnú - topánky, košele + poplatok ). Z uvedeného čiastočného rozpisu matkou vyčíslených nákladov je zrejmé, že výživné, ktoré otec platí v sume 232,35 eur mesačne na maloletú M. a v sume 199,16 eur na maloletého Z. kompletne pokrýva matkou vyčíslené náklady na ošatenie, kozmetické ošetrenia pleti detí, nákup pomôcok do školy ako aj ich mimoškolské aktivity, stomatologické ošetrenia, a nakoľko aj matka je povinná si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plniť, dospel odvolací súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný a to napriek tomu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynulo 6 rokov, keďže na strane maloletých detí nedošlo k žiadnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu pôvodného rozhodnutia. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné dať súdu prvého stupňa do pozornosti, že písomné vypracovanie jeho rozhodnutia je v rozpore ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Písomné vypracovanie rozsudku, ktorým sa meritórne končí občianske súdne konanie (§ 152 O.s.p.) a poskytuje sa ním tak potrebná procesná ochrana týkajúca sa veci samej, má vzhľadom k tomuto svojmu dôležitému poslaniu i účinkom, zákonom podrobne predpísaný obsah. Rozsudok sa tak musí skladať z troch predpísaných častí, t. j. z časti úvodnej, tzv. záhlavia, z výrokovej časti (enunciát) a z odôvodnenia s poučením o odvolaní. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním, sa rozsudok stáva pre účastníkov konania zrozumiteľným. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne, pričom po skutkovej stránke je súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy účastníkov konania a ich konečné návrhy vo veci samej. Zhodnými prednesmi účastníkov, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci, nie je však súd so zreteľom na zásadu materiálnej pravdy viazaný a v dôsledku toho, nemôže svoje zistenia bez ďalšieho odôvodniť iba tým, že určité skutočnosti, sú medzi účastníkmi konania nesporné. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými dôkaznými prostriedkami, nestačí uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel k záveru o ich pravdivosti. Značnú pozornosť je však nutné venovať i formálnej stránke písomného vyhotovenia odôvodnenia. Je predovšetkým nutné sa vyvarovať doslovnému popisovaniu skutkových tvrdení účastníkov konania alebo výsledkov vykonaných dôkazov a v súlade so starostlivosťou o zvýšenú úroveň rozsudkov sa kladie dôraz i na požiadavku, uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na konečný návrh účastníkov a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné meritórne rozhodnutie nemalo žiadny význam. Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Súd je zároveň povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. je možné vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s takzvanými opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec), zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V odôvodnení musí byť totiž vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými dôkaznými prostriedkami sa riadil, nestačí uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel k záveru o ich pravdivosti. Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nevyplýva povinnosť všeobecného prvostupňového súdu po zrušení jeho rozhodnutia v ďalšom rozhodnutí opisovať kompletný obsah zrušeného rozsudku, obsah odvolania účastníka konania, s doslovným opisom odôvodnenia rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, tak ako nesprávne postupoval pri vypracovaní napadnutého rozsudku súd prvého stupňa. Povinnosťou súdu síce nie je dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho súdu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, nakoľko súd prvého stupňa dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Treba preto prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že si nesprávne vyložil uvedené ustanovenie Zákona o rodine a v tej súvislosti nesprávne vo veci rozhodol, i napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal výkladom ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ale v súlade s tým nepostupoval. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.