Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309207007 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309207007.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu 5 POINTS, s.r.o., Bratislava, Gorkého 13, IČO: 36 722 553, zast. advokátom Krechňák & Associates, s.r.o., Bratislava, Ulica sv. Vincenta 2, proti žalovanému Tom Horn Enterprise, a.s., Bratislava, Za kasárňou 1, zast. advokátom JUDr. Pavol Kollár, Bratislava, Lehotského 4, o 790,02 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 217/2009-210 zo dňa 7. marca 2011 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb 217/2009-253 z 31. marca 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 217/2009-210 zo dňa 7. marca 2011 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb 217/2009-253 z 31. marca 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 141,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 790,02 EUR so 7 % p.a. úrokom z omeškania od 25. októbra 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 680,06 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v sadzbe 7 % p.a., zo sumy 790,02 EUR od 17. júla 2007 do 24. októbra 2007 žalobu zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 28. júna 2007 zmluvu o spolupráci, ktorú posúdil ako zmluvu nepomenovanú, podobnú zmluve o dielo, na jej základe mal žalovaný pre žalobcu zhotoviť produkt, a to multimediálny realitný publikovaný systém „revid“, strany za účelom presnej špecifikácie ceny a zhotovovaného produktu uzatvorili dňa 28. júna 2007 protokoly č. 1 a 2, ktoré v zmysle predmetnej zmluvy tvorili jej súčasť, pričom nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že predmet plnenia nebol špecifikovaný, nakoľko je v rozpore s obsahom e-mailovej komunikácie medzi C. I. ako pracovníkom žalovaného a konateľom žalobcu počas obdobia, ktoré slúžilo na vytvorenie dohodnutého systému, v ktorej oznamoval žalobcovi, že sa na systéme zo strany žalovaného pracuje, čo jednoznačne potvrdzuje, že keď tak robil, musel tak robiť na základe špecifikácie systému, a tiež za dôvodnú nepovažoval obranu žalovaného, že zmluva o spolupráci uvažovala o svojich doplnkoch a zmenách prostredníctvom písomných „protokolov“ a nie „príloh“, nakoľko písomná forma takejto prílohy č. 1 a povinnosť vyjadrenia súhlasu s ňou podpisom a pečiatkou zmluvných strán bola podľa názoru súdu nahradená odkazom v protokole č. 2 v jeho odseku 1, ktorý priamo odkazuje na „koncept“, ktorý tvorí prílohu zmluvy, pričom príloha č. 1 bola podpísaná a opatrená pečiatkou práve žalovaného ako zhotoviteľa daného systému, ten prílohu vypracoval, takže aj s prihliadnutím na skutočnosť ktorú sa nemôže odvolávať na to, že predmet zmluvy bol neurčitý, za nedôvodnú označil aj ďalšiu námietku žalovaného, že príčinou, ktorá mu znemožnila plniť v dohodnutých lehotách boli neustále sa meniace požiadavky žalobcu na fungovanie dohodnutého systému, keď túto skutočnosť nepotvrdil ani obsah vzájomnej e-mailovej komunikácie a ani svedecká výpoveď pracovníka žalovaného C. I., ktorého výpoveď bola protirečivá, keď na jednej strane tvrdil, že so žalovanou mal problém sa stretnúť a na druhej strane uvádzal, že s ním telefonoval a bol sním na obede, odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 17. októbra 2007 považoval za platné, keď mal zato, že žalovaný porušil povinnosti zo zmluvy podstatným spôsobom a žalobca tak urobil bezprostredne po tom, čo sa o porušení dozvedel, keď dohodnutým termínom spustenia systému do prevádzky bol 1. október 2007 a námietku žalovaného, že odstúpenie je neplatné, lebo v ňom nie je uvedený právny titul odstúpenia považoval za nedôvodnú, lebo takúto náležitosť zákon pre platnosť odstúpenia nevyžaduje, odstúpením od zmluvy zanikli v zmysle § 351 ods.1 Obch. zák. všetky práva a povinnosti a v zmysle § 351 ods. 2 Obch. zák. žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú zálohu 23.800,- Sk (790,02 EUR), preto v tejto časti žalobe vyhovel. Za prvý deň omeškania žalovaného s vrátením preddavku označil 25. október 2007, teda deň nasledujúci po dni, kedy uplynul lehota, ktorú poskytol žalobca žalovanému na vrátenie preddavku v odstúpení od zmluvy, a preto žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 17. júla 2007 do 24. októbra 2007 zamietol. Návrh žalovaného na zaplatenie náhrady škody 780,- EUR uplatnenej v odpore, posúdil ako vzájomnú obranu v zmysle § 98 O.s.p., z dôvodu ktorého o ňom samotným výrokom nerozhodoval. Nárok žalovaného vyhodnotil ako nedôvodný, pretože žalovaný nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalobcom. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p., prevažný úspech žalobcu v konaní a vznik trov na súdom poplatku za žalobu 47,- EUR a právnom zastúpení v celkovej sume 633,06 EUR. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukazoval na čl. VIII. ods. 9 zmluvy, vzhľadom na ktorý žalobca musel vedieť, že v prípade, že predmet zmluvy nebude v budúcnosti riadne špecifikovaný prílohami k zmluve, nastane neplatnosť zmluvy pre neurčitosť a nemožnosť plnenia. Poukázal aj na čl. II. ods. 2 zmluvy, ktorý jasne deklaruje, že sa účastníci dohodli, že podľa potreby súvisiacej s tvorbou produktu sa na spresnenie žalobcových požiadaviek a predstáv budú podpisovať jednotlivé protokoly, ktoré sú vo svojej podstate prílohou k zmluve, avšak pre ich obojstrannú záväznosť je potrebný podpis obidvoch zmluvných strán. Uviedol, že pre dokončenie projektu vytváraného žalovaným bolo potrebné vzájomne sa dohodnúť pri finálnej podobe predmetu zmluvy, a to špecifikáciu prílohy č. 1 k zmluve a jej podpisom, teda bolo nevyhnutné určiť jednotlivé funkcionality a dizajn produktu vytváraného žalovaným. Žalovaný sa niekoľkokrát bezúspešne snažil telefonicky nadviazať kontakt so žalobcom ohľadom obsahu prílohy č. 1, avšak bezúspešne a za tohto stavu nemožno mať predmet zmluvy za dostatočne zadefinovaný. Odstúpenie od zmluvy označil za neplatné aj z toho dôvodu, že sa účastníci v čl. VII. ods. 4 zmluvy dohodli, že právo od zmluvy odstúpiť má len žalovaný. Vytýkal súdu prvého stupňa aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či je možné vytvoriť produkt na základe nešpecifikovanej a nepodpísanej prílohy č. 1. Poukázal tiež na obsah žalobcovho odstúpenia od zmluvy, ktorého obsah tiež potvrdzuje, že na úspešné dokončenie produktu žalovaným je nevyhnutné, aby sa účastníci dohodli na obsahu a podpise prílohy č. 1 k zmluve, k čomu však zo strany žalobcu nikdy nedošlo, a to ani po telefonických výzvach žalovaného. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Argumentáciu žalovaného označil za účelovú a prispôsobujúcu sa výsledkom dokazovania. Za nesprávny označil názor žalovaného, že je zmluva neplatná pre chýbajúci podpis žalobcu na prílohe č. 1 k zmluve, ktorá obsahovala špecifikáciu objednávaného portálu, keď samotná zmluva a najmä protokol č. 2 k zmluve, ktorý účastníci k zmluve uzatvorili a ktorý sa priamo na prílohu č. 1 odvoláva, sú riadne podpísané obidvoma zmluvnými stranami. Zdôraznil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo pre jej podstatné porušenie, keď v čase odstúpenia od zmluvy mal byť portál 51 dní odovzdaný do skúšobnej prevádzky a viac ako 21 dní v komerčnej prevádzke, nebol však uvedený ani do skúšobnej prevádzky a nie je vyhotovený ani odovzdaný ani dodnes. Poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného v odpore, a to, že portál bol v tomto štádiu tvorby absolútne nevyužiteľný. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách a 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v zmysle citovaného ustanovenia v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a taktiež sa stotožnil s argumentmi uvedenými žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré nepovažuje za potrebné znovu opakovať, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v znení podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Na zdôraznenie odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že v odseku 1 veta druhá protokolu č. 2 k rámcovej zmluve o spolupráci sa uvádza, že bližšia špecifikácia web portálu je obsahom konceptu, ktorý tvorí prílohu zmluvy, zo znenia ustanovenia teda nevyplýva, že na to, aby sa stalo súčasťou zmluvy a boli ním účastníci viazaní je nevyhnutné, aby koncept účastníci podpísali, tak ako tomu je prípade protokolu v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy o spolupráci. Z tohto dôvodu aj odvolací súd považoval námietku žalovaného, že koncept ako príloha zmluvy nebol žalobcom a žalovaným nikdy platne odsúhlasený, pretože nebol nikdy dopracovaný a stranami podpísaný, za nedôvodnú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že by zmluva alebo jej príloha predpokladali ďalšie spracovávanie zadania. Táto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva z článkov zmluvy, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje, tieto ustanovenia len upravujú postup akým je možné uzatvorenú zmluvu v prípade potreby v budúcnosti zmeniť. Podľa § 574 ods. 2 Obč. zák. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Žalovaný označil odstúpenie žalobcu za neplatné aj z dôvodu, že účastníci v čl. VII. bod 4 zmluvy dohodli právo odstúpiť od zmluvy výlučne pre žalovaného. Vzhľadom na ustanovenie § 574 ods. 2 Obč. zák. odvolací súd považuje takúto dohodu, ktorou sa žalobca vzdal do budúcnosti práva na odstúpenie od zmluvy za neplatné, a preto ani túto námietku žalovaného nemožno považovať za dôvodnú. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 2 úkony právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 31. marca 2011 a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 25. januára 2012, v sadzbe 61,74 EUR spolu s DPH a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 8,89 EUR a 1x 9,15 EUR spolu s DPH, t.j. v konečnej sume 141,52 EUR. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu za vyjadrenie z 13. mája 2011, nakoľko sa k odvolaniu vyjadril už dňa 31. marca 2011 a podanie sa svojím obsahom žiadnou pre vec podstatnou skutočnosťou neodlišujú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podľa návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.