Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/105/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309214985 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309214985.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci žalobcu: OTIS Výťahy, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 35 683 929, zast. JUDr. Ludmila Lorencová, advokátka, Metodova 7, Bratislava, proti žalovanému: EURO-BUILDING, a. s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova č. 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 5.530,12 Eur ist. s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 12. 2010 č. k. 24Cb/128/2010-80 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 12. 2010 č. k. 24Cb/128/2010-80 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 476,18 Eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ludmily Lorencovej, vedený v K.., č. účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.530,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 5.530,12 Eur od 14. 08. 2009 do zaplatenia a k rukám právnej zástupkyne žalobcu nahradiť trovy konania vo výške 925,80 Eur. Prvostupňový súd rozhodol na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 30. 11. 2009 a doplneného dňa 15. 01. 2010, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia istiny podľa zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 12. 08. 2008 a podľa všeobecných obchodných podmienok tvoriacich prílohu č. 4 zmluvy, na ktoré zmluva odkazuje. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela spočívajúceho v rekonštrukcii resp. kompletnej výmene osobného výťahu značky OTIS v bytovom dome ZÚ SR vo Viedni na Penzingerstrasse 114. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok, podľa článku 8.4. všeobecných obchodných podmienok, na zaplatenie dohodnutej úhrady za uskladnenie zhotoveného osobného výťahu v dojednanej výške 20.000,- Sk, t. j. 663,89 Eur mesačne, za obdobie siedmich mesiacov od novembra 2008 do mája 2009. Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci si platne dohodli pre prípad, že žalobca nebude môcť expedovať materiál na stavenisko a zahájiť montáž výťahu z viny žalovaného (objednávateľa), náhradné uskladnenie žalobcom (zhotoviteľom) za úhradu 20.000,- Sk za každý započatý mesiac uskladnenia, ktorá úhrada bude žalovanému vyúčtovaná samostatnou faktúrou. Znemožnenie expedície a montáže výťahu bolo zavinené žalovaným, ktorý v liste zo dňa 05. 11. 2008 len všeobecne uviedol, že pozastavuje platnosť zmluvy až do odvolania, bez oznámenia jasného a zrozumiteľného dôvodu. V ďalšom období bol žalovaný pasívny a za obdobie siedmich mesiacov od novembra 2008 do mája 2009 žalovaný neoznámil žalobcovi možnosť zahájenia expedície a montáže výťahu. Žalobca vystavil a dňa 21. 07. 2009 doručil žalovanému faktúru na dohodnutú sumu 5.530,12 Eur za obdobie siedmich mesiacov od novembra 2008 do mája 2009 so splatnosťou 13. 08. 2009. Súd posúdil dobu splatnosti faktúry za primeranú a od nasledujúceho dňa priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške dohodnutej v článku 9.3. všeobecných obchodných podmienok, t. j. vo výške 0,05 % denne teda 18,25 % ročne z dlžnej sumy. Námietky žalovaného uvedené v odpore proti vydanému platobnému rozkazu vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodné. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za to, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili prílohu č. 4 zmluvy o dielo, boli žalovanému dostatočne známe, pretože zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi v písomnej forme, vo svojom článku VII. priamo na všeobecné obchodné podmienky odkazuje a navyše každý list zmluvy o dielo a všeobecných obchodných podmienok je zhodne parafovaný žalovaným, teda žalovaný mal o všeobecných obchodných podmienkach, ktorými bol viazaný, vedomosť. Ďalej prvostupňový súd ustálil, že zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie dohodnutej úhrady za uskladnenie, mala predchádzať povinnosť žalobcu, vyzvať žalovaného na zabezpečenie úložného priestoru a tiež je bez významu vo vzťahu ku predmetu sporu preukazovanie miesta uskladnenia výťahu a nakladanie žalobcu s výťahom po ukončení zmluvy o dielo odstúpením žalobcu od tejto zmluvy. Dobu skladovania výťahu v období november 2008 až máj 2009 vyhodnotil prvostupňový súd na námietku žalovaného ako primeranú s ohľadom na cenu diela (37.088,- Eur). Súd priznal žalobcovi peňažný nárok spolu s daňou z pridanej hodnoty, pretože podľa zák. č. 222/2004 Z. z. (o dani z pridanej hodnoty) išlo v prípade úhrady za uskladnenie o zdaniteľné plnenie, pri ktorom vzniká žalobcovi daňová povinnosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že žalobca mal vo veci úspech, a preto mu priznal plnú náhradu účelných trov konania vypočítanú podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktoré v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh žalobcu zamietol, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal skutkový stav veci, keď sa nezaoberal zisťovaním, či žalobca naozaj poskytol dohodnuté uskladnenie výťahu, resp. jeho komponentov, nesprávne posúdil platnosť dojednania bodu 8.4 všeobecných obchodných podmienok a nesprávne posúdil odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo. Odvolateľ uviedol, že žalobca chápal dojednanie bodu 8.4 všeobecných obchodných podmienok ako dojednanie o zmluvnej pokute, čo je zrejmé aj z obsahu faktúry, ktorou vyčíslil žalobca zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur mesačne. Až právny zástupca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie úhrady za uskladnenie, a to v žalobnom návrhu. S poukazom na rozdielne vyjadrenie žalobcu ku nároku, vyvodzuje žalovaný neurčitosť a nezrozumiteľnosť a teda absolútnu neplatnosť bodu 8.4 všeobecných obchodných podmienok. Pretože žalobca odstúpil od zmluvy o dielo až po uplynutí siedmich mesiacov od momentu, keď sa dozvedel o omeškaní žalovaného, má žalovaný za to, že zo strany žalobcu išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi a žalobca si uplatnil nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože odstúpiť od zmluvy o dielo mohol skôr ako po uplynutí niekoľko mesačného obdobia potom, čo sa dostal žalovaný do omeškania. Podľa odvolateľa nebolo v konaní pred prvostupňovým súdom žalobcom preukázané, že výťah pre žalovaného bol skutočne vyrobený a následne žalobcom uskladnený. V tomto smere mal odvolateľ rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Poukázal na článok III bodu 1 zmluvy o dielo a prílohu č. 3 zmluvy o dielo, v ktorej boli stanovené termíny realizácie diela a medzi účastníkmi dohodnutý termín dodávky technológie výťahu na deň 21. 10. 2008 za účelom zahájenia demontáže a montáže novej technológie dňa 28. 10. 2008. Ďalej uviedol, že žalovaný materiál neprevzal a neuskladnil, hoci sa na to v článku 8.4 všeobecných obchodných podmienok zaviazal, preto žalobca zabezpečil v súlade s uvedeným dojednaním náhradné uskladnenie a vyúčtoval si dohodnutú úhradu. Z ustanovení zmluvy ani jej príloh nevyplýva žalobcovi povinnosť preukazovať žalovanému miesto uskladnenia materiálu. Žalobca uviedol, že každý ním vyrobený výťah je zrealizovaný na zákazku a umiestnenie takéhoto výťahu v inom objekte nie je technicky možné. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval odvolateľ a podľa ktorých žalobca nepreukázal, že výťah bol žalobcom vyrobený a uskladnený, nemôžu obstáť. Skutočnosť, že výťah bol žalobcom vyrobený a žalobca bol pripravený k jeho namontovaniu, nebola medzi účastníkmi v konaní pred súdom prvého stupňa sporná. Táto odvolacia námietka sa javí odvolaciemu súdu ako účelová námietka žalovaného. Pre priznanie nároku na zaplatenie dohodnutej výšky úhrady za uskladnenie sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že dohoda účastníkov bola jasná a určitá a uplatnenie si peňažného nároku žalobcu voči žalovanému nebolo podmienené preukazovaním miesta a spôsobu uskladnenia výťahu. Odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23. 02. 2012, v hodnote úkonu 190,89 Eur, k tomu paušálna náhrada v roku 2011 vo výške 7,41 Eur a v roku 2012 paušálna náhrada 7,63 Eur spolu s 20 % DPH, celkom 476,18 Eur, ktoré trovy konania si právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila v písomnom podaní doručenom súdu 24. 02. 2012. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.