Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/377/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309215603 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309215603.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KUEHNE + NAGEL, s. r. o., Pestovateľská 9, Bratislava, IČO: 31 339 603, zast. JUDr. Soňou Vlhovou, advokátkou, Nám. M. Benku 5, Bratislava, proti žalovanému: TECTA Logistic, s. r. o., J. Hagaru 4, Bratislava, IČO: 35 840 218, zast. JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., advokátom, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o zaplatenie 2.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. 06. 2011 č. k. 23Cb/59/2010-127 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. 06. 2011 č. k. 23Cb/59/2010-127 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady škody na stratenej zásielke a zaviazal žalobcu na náhradu trov, ktoré vznikli žalovanému vo výške 1.061,78 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca si objednal u žalovaného prepravu elektroniky obstarávanú pre spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B. V. z obce Gáňa, Slovenská republika do mesta Sofia v Bulharsku. Predmetná preprava je zaevidovaná pod číslom EV č. 7213-8-10-011 s nakládkou dňa 30. 09. 2008. Počas realizácie prepravy prišlo dňa 01. 10. 2008 ku krádeži vozidla vrátane tovaru, teda 748 kusov spotrebnej elektroniky v celkovej hodnote 67.910,- Eur. Žalobca vyzval žalovaného podľa dohovoru CMR na riešenie poistnej udalosti a túto súčasne nahlásil svojej poisťovni AON Jauch & Hubener, ktorá škodu podľa dohovoru CMR vyčíslila na sumu 64.257,08 Eur a zníženú o spoluúčasť vo výške 2.500,- Eur uhradila žalobcovi. Žalobca škodu vo vyčíslenej výške 64.257,08 Eur zaplatil spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B. V. a rozdiel spočívajúci v spoluúčasti 2.500,- Eur si uplatnil ako nárok na náhradu škody voči žalovanému faktúrou č. 196138 zo dňa 14. 08. 2009. Žalovaný predmetnú škodu neuhradil s odôvodnením, že túto si spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B. V. uplatnila v adhéznom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 1T 109/09, teda duplicitne, ďalej namietol žalovaný pasívnu legitimáciu v konaní s tým, že dopravou poveril spoločnosť Alex Trans, s. r. o. a táto poverila dopravou spoločnosť HUTERA, spol. s r. o. Súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 1, § 2 ods. 1, 2 písm. a), § 261 ods. 1, § 373 a nasl., ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka a čl. 1 ods. 2, čl. 3, čl. 23, čl. 27 a čl. 29 vyhl. č. 11/1975 Zb. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a zistil, že účastníci boli zmluvnými stranami zmluvy o preprave podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka a na predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme na základe telefaxovej objednávky zo dňa 30. 09. 2008 sa vzťahujú ustanovenia vyhlášky č. 11/1975 Zb. Skutkový stav, tak ako je skôr opísaný, považoval prvostupňový súd za nesporný a posudzoval otázku vzniku nároku žalobcu na náhradu škody. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný preukázal a to aj uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ČVS: KRP-206/OVK-BA-2008 o začatí trestného stíhania zo dňa 17. 12. 2008 a uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ČVS: KRP-206/OVK-BA-2008 o začatí trestného stíhania zo dňa 12. 03. 2009 a obžalobou Krajskej prokuratúry Bratislava č. 1 Kv 143/08-116 zo dňa 17. 07. 2009, že prepravovaný tovar bol odcudzený a teda škodu vlastníkovi tovaru spôsobili tretie osoby, ktoré sa na samotnej preprave žiadnym spôsobom nepodieľali. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že u žalovaného nie je naplnený jeden zo znakov nároku na náhradu škody, a to zavinenie za vznik škody, čím zároveň nie je naplnený aj ďalší znak nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody. Nakoľko škodu vlastníkovi tovaru spôsobili tretie osoby, ktoré sa na samotnej preprave žiadnym spôsobom nepodieľali, nemôže byť za takúto škodu zodpovedný žalovaný ako prepravca a to ani podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani podľa čl. 29 vyhl. č. 11/1975 Zb., pretože táto bola spôsobená úmyselným konaním osôb, ktoré na preprave neboli zúčastnené. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný nemôže byť zodpovedný za náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, pretože preukázal, že ku škode prišlo okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, keď odcudzením tovaru tretími osobami nastala prekážka nezávisle od vôle žalovaného ako prepravcu, pričom nemožno rozumne predpokladať, že by žalovaný takúto prekážku (krádež) a jej následky odvrátil alebo prekonal, alebo v čase uzavretia zmluvy o preprave predvídal. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec posúdil. Žalobca vo svojom odvolaní v podstate zopakoval skutkový stav veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a ďalej uviedol, že zodpovednosť dopravcu je konštruovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, a preto nesúhlasí s právnym záverom súdu, že žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla krádežou. Podľa názoru žalobcu vyvodil prvostupňový súd nesprávny právny záver, ak mal z obžaloby krajskej prokuratúry za preukázané, že škoda bola spôsobená krádežou tretích osôb. Žalobca poukazuje na články 17, 34 a 37 dohovoru CMR ako aj rozhodnutie KS Košice sp. zn. 3Cob/49/2006, podľa ktorého je potrebné na vzťah medzi odosielateľom a žalovaným ako dopravcom použiť ustanovenia dohovoru CMR a regresný nárok žalobcu voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa národného práva. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a súčasne zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu o absencii poistenia žalovaného za zodpovednosť za škodu tým, že uzatvoril s Generali Slovensko poisťovňa, a. s., Bratislava komplexné poistenie zodpovednosti za škodu špeditéra na poistnú sumu 5.000.000,- Sk, pričom poisťovne na území SR neposkytujú iné, vyššie poistné krytie a ani poistenie pre ďalšie poistné riziká. Poisťovňa oznámením zo dňa 08. 03. 2011 a následne oznámením zo dňa 05. 05. 2011 ukončila šetrenie a likvidáciu s tým, že vec odkladá bez poskytnutia poistného plnenia, pretože žalovaný vynaložil všetku odbornú starostlivosť na to, aby predišiel vzniku škodovej udalosti a preto za jej vznik nezodpovedá. Žalovaný ďalej s poukazom na trestný spis konštatoval, že v súvislosti s krádežou vozidla s tovarom išlo o organizovanú skupinu s vopred zosnovaným plánom, keď na nakládke tovaru v spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B. V. naložili pracovníci iný náves, ktorý nekorešpondoval s návesom označeným žalobcom a identifikáciu návesu si žalobca neoveril. Na záver konštatuje žalovaný, že nenesie za krádež tovaru zodpovednosť, pretože škoda bola spôsobená odosielateľom a krádež tovaru majú zrejme na svedomí pracovníci spoločnosti Samsung Electronics Europe Logistics B. V. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 756 Obchodného zákonníka sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Podľa článku 1 ods. 1 vyhl. č. 11/1975 Zb. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave CMR (ďalej len „Dohovor CMR“) sa tento vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Podľa článku 17 ods. 1 až 5 Dohovoru CMR 1. Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. 2. Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. 3. Dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov. 4. Dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky f) preprava živých zvierat. 5. Ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru CMR dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi. Podľa článku 20 ods. 1 Dohovoru CMR môže oprávnený zásielku bez ďalších dôkazov považovať za stratenú, ak nebola vydaná do 30 dní po uplynutí dojednanej lehoty, a pokiaľ nebola lehota dojednaná, do 60 dní po prevzatí zásielky dopravcom na prepravu. Nesporne v danej veci ide o spor medzi podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri vedenom príslušným súdom, a preto je potrebné posudzovať ich právny vzťah podľa Obchodného zákonníka. Z ust. § 756 Obchodného zákonníka vyplýva, že jeho ustanovenia sa použijú vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola zverejnená v zbierke zákonov, neobsahuje odchylnú úpravu. Podľa čl. 1 Dohovoru CMR sa tento vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Dohovor CMR obsahuje totiž komplexnú úpravu zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke a v prípade, ak na vzťah žalobcu a žalovaného je potrebné použiť Dohovor CMR, je potrebné posudzovať predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na stratenej zásielke, ako aj prípadné liberačné dôvody práve v súlade s jednotlivými ustanoveniami, najmä článkom 17 Dohovoru CMR. Zodpovednosť dopravcu za škodu, ktorá vznikla na zásielke, je v každom prípade objektívnou zodpovednosťou. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil napadnutý rozsudok jednak tým, že žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného na odcudzení zásielky, jednak skutočnosťou, že škodu vlastníkovi tovaru spôsobili tretie osoby, ktoré sa na samotnej preprave žiadnym spôsobom nepodieľali, preto žalovaný nezodpovedá za škodu podľa Dohovoru CMR a súčasne prvostupňový súd ustálil, že žalovaný nezodpovedá za škodu na zásielke ani podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka, pretože k nej prišlo v dôsledku pôsobenia okolností vylučujúcich zodpovednosť, ktoré spočívali v spáchaní trestného činu krádeže tretími osobami. Vzťah medzi účastníkmi bude prvostupňový súd posudzovať v súlade s ustanoveniami Dohovoru CMR a použije na posúdenie vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu škody za stratu zásielky predovšetkým ustanovenia ods. 1 a ods. 2 článku 17 Dohovoru CMR a v súlade s ich obsahom posúdi vznik nároku na náhradu škody a existenciu liberačných dôvodov. Trestný čin krádeže zásielky sám o sebe nie je liberačným dôvodom. V tomto prípade je potrebné skúmať, či tomuto skutku mohol žalovaný zabrániť, či tento skutok mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorá sa od neho očakáva, odvrátiť. Nepochybne však k odcudzeniu prepravovanej zásielky došlo dňa 01. 10. 2008, teda v čase, keď bola zásielka naložená (nakládka sa mala uskutočniť dňa 30. 10. 2008, ako to vyplýva z objednávky dopravy žalobcu zo dňa 30. 09. 2008 na č. l. 6 spisu). Podľa skôr citovaného článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR sa dopravca zbaví zodpovednosti, ak bola strata zásielky zavinená okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Okolnosťami rozhodnými pre posúdenie, či mohol dopravca stratu zásielky odvrátiť, nie je len samotný skutok krádeže, ale aj okolnosti spočívajúce v konaní dopravcu, najmä pri plnení si svojej povinnosti predchádzať riziku straty zásielky. Dopravca je povinný ako profesionál vo svojom odbore vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby zásielka nebola vystavená nebezpečenstvu straty alebo poškodenia, teda musí zabrániť nebezpečenstvám, ktoré by mohli nastať spravidla pri preprave, a ktoré ako odborník mal a mohol predvídať a za týmto účelom je povinný uskutočniť prevenčné opatrenia, aby riziká straty a poškodenia zásielky minimalizoval, ako napríklad naplánovať dopravu, trasu a časový rozvrh pri čo najmenšom riziku, zabezpečiť ostrahu tovaru, zvoliť spôsobilé vozidlo a jeho osádku a pod. Teda liberačné dôvody dopravcu zo zodpovednosti nemusia mať len charakter prírodných javov, ale môžu spočívať aj v ľudskom konaní (krádež), ale nie sú bez skúmania ďalších okolností vždy liberačnými dôvodmi v zmysle článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný podaním zo dňa 08. 11. 2010 ako je na l. č. 51 podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spoločnosti Generali poisťovňa, a. s. a táto spoločnosť uviedla, že nemá záujem na vstupe do konania a rovnako žalobca so vstupom tejto spoločnosti do konania nesúhlasil. Podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodne súd len na návrh. O tomto návrhu súd prvého stupňa nerozhodol vôbec a v odôvodnení rozsudku len skonštatoval, že pre nesúhlas navrhovaného vedľajšieho účastníka nepovažuje ho za vedľajšieho účastníka. Takýto postup súdu nie je v súlade s cit. ust. § 93 ods. 3 O.s.p. a súd prvého stupňa mal o pripustení alebo nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka rozhodnúť uznesením. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec podľa ods. 2 cit. ust. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.