Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/296/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200900 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310200900.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci navrhovateľa: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská č. 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti odporcovi: Slovenská produkčná, a. s., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 3.915,- Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. 04. 2011 č. k. 24Cb/139/2010-127 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. 04. 2011, č. k. 24Cb/139/2010-127 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.915,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29. 12. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 234,50 Eur. V odôvodnení uviedol, že po nariadení pojednávania a vykonaní dokazovania svedeckými výpoveďami M. E., Q. I. a listinnými dôkazmi predloženými oboma účastníkmi súd považoval za rozhodujúci pre posúdenie sporu záväzok, ktorý na seba odporca prevzal v Prehlásení o akceptovaní podmienok Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej SOPK) na vydávanie karnetu ATA. Bod g) tohto prehlásenia podľa súdu rozlišuje za aké colné záväzky odporca ručí (zodpovedá) objektívne, bez ohľadu na jeho zavinenie, a za aké zodpovedá len v prípade jeho zavinenia. Vzhľadom na takéto vymedzenie zmluvného záväzku súd poznamenal, že sa môže javiť ako problematické ustáliť, kedy ide o nedodržanie colných dohovorov a kedy o porušenie podmienok, za ktorých SOPK prijala ručenie za karnet. Pre rozhodnutie sporu to však nebolo potrebné, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca zanedbal svoje povinnosti. Poukázal na to, že odporca vedel, že ukrajinský colný orgán mu skrátil lehotu na spätný vývoz kamerovej techniky do 31. 12. 2008, t. j. že v tejto lehote musí kamerová technika opustiť územie Ukrajiny a táto skutočnosť musí byť potvrdená ukrajinskými colnými orgánmi na príslušnom liste karnetu. Po nezískaní takéhoto potvrdenia pri prechode ukrajinsko- slovenskej hranice dňa 10. 12. 2008, kamerovú techniku ihneď po návrate nepredložil vnútrozemskému colnému úradu na kontrolu a potvrdenie, ako ho informoval aj slovenský colník na hranici. Odporca tak neurobil nielen v lehote stanovenej ukrajinskou stranou, t. j. do 31. 12. 2008, ale dokonca ani v lehote pôvodnej platnosti karnetu, t. j. do 31. 01. 2009. Vzhľadom k okolnosti, že odporca kamerovú techniku predložil vnútrozemskému colnému úradu až dňa 05. 02. 2009, zrejme až na základe upozornenia zo strany SOPK, bez toho, aby mu v tom bránila nejaká vážna prekážka, sa ani nedalo očakávať, že ukrajinské colné orgány budú akceptovať náhradný dôkaz, ktorý navyše ani vôbec nepreukazuje, že tovar bol spätne vyvezený v stanovenej lehote. Súd ďalej dôvodil, že ani v prípade včasného predloženia tovaru vnútrozemskému colnému úradu, t. j. do 31. 12. 2008, ukrajinské colné orgány neboli povinné podľa Dohovoru takéto potvrdenie akceptovať. SOPK podľa súdu postupovala správne, keď dodatočne vystavené potvrdenie vnútrozemského colného úradu bezodkladne zaslala Obchodnej a priemyselnej komore Ukrajiny (ďalej OPKU) so žiadosťou, aby ukrajinské colné orgány akceptovali tento náhradný dôkaz o vývoze, pričom navrhovateľ zaplatil clo vymerané ukrajinskými orgánmi až po uplynutí 6- mesačnej lehoty stanovenej Dohovorom na predloženie dôkazu (odporca v 6-mesačnej lehote, ani nikdy neskôr, neposkytol žiadny relevantný dôkaz vyžadovaný Dohovorom, že tovar bol z Ukrajiny vyvezený včas), a to len na základe výzvy OPKU, že clo vo výške 41.710,98 hrivien už zaplatila. Na základe svedeckých výpovedí a pečiatky v pase M. E. súd síce mal za hodnoverne preukázané, že kamerová technika bola skutočne spätne vyvezená dňa 10. 12. 2008, podľa jeho názoru však takéto dôkazy nie sú dostatočné, resp. nemusia byť považované za dostatočné podľa Dohovoru. Súd mal tiež vážne pochybnosti o dôvodoch, prečo sa odporcovi nepodarilo získať potvrdenie o spätnom vývoze tovaru na príslušnom liste karnetu od ukrajinských colníkov na hranici, a to s poukazom na písomnú správu podanú M.. Q. I. dňa 12. 02. 2009, podľa ktorej pri spiatočnej ceste už boli unavení a neboli ochotní znovu čakať niekoľko hodín v priestore pre kamióny. Keďže navrhovateľ nesplnil svoj zmluvný záväzok voči SOPK, ktorý mu vznikol ako dôsledok zavineného porušenia Dohovoru a podmienok, za ktorých SOPK prevzala ručenie za predmetný karnet, a keďže toto právo na vrátenie zaplatenej sumy cla a dane prešlo na navrhovateľa, ako poistiteľa podľa poistnej zmluvy č. 11 6 423, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, pričom odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, v ktorej navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej istiny. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu účelných trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a odporcovi priznal trovy odvolacieho konania. Odporca vo svojom odvolaní poukazoval na značnú komplikovanosť bodu g) Prehlásenia o akceptovaní podmienok SOPK na vydávanie karnetu ATA, a preto z dôvodu možnosti poznania jeho obsahu a ustálenia v ňom obsiahnutej normy ho podrobil výkladu, pričom dospel k záveru o existencii vzťahu medzi predpokladanými príčinami a predpokladaným následkom týchto príčin, a to v tom zmysle, že predpokladanými príčinami sú nedodržanie colných dohovorov a zavinené konania alebo zanedbanie podmienok. Predpokladaným následkom týchto príčin je splatný korunový alebo devízový záväzok v tomto prípade vo forme vymeraných dovozných dávok. Pretože sa súd prvého stupňa vôbec nevenoval časti uvedeného ustanovenia o porušení colných dohovorov, odporca mal za to, že v porušení colných dohovorov súd príčinu vzniku korunového alebo devízového záväzku v podobe vymeraných dovozných dávok nevníma, čo je podľa jeho názoru dané najmä tým, že nie je možné identifikovať žiadne ustanovenie colných dohovorov, ktoré by mal odporca svojim konaním porušiť. Poukázal tiež na to, že ukrajinský colný orgán vymeral dovozné dávky z dôvodu, že odporca mal porušiť Dohovor, keď mal oneskorene uskutočniť vývoz kamerovej techniky dočasne dovezenej na územie Ukrajiny, a teda nevymeral ich z dôvodu, že by došlo k akémukoľvek inému konaniu alebo nekonaniu zo strany odporcu, ktoré pri rozhodovaní v tomto skutkovom prípade súd analyzoval. Odporca tvrdil, že urobil všetko pre to, aby získal riadne dôkazy od colných orgánov Ukrajiny pri spätnom vývoze tovaru a od colných orgánov Slovenskej republiky pri spätnom dovoze tovaru, navyše aj v liste Colného úradu Michalovce je zreteľne identifikované ako postačujúci doklad preukazujúci spätný dovoz predmetnej kamerovej techniky karnet opatrený odtlačkom pečiatky Colného úradu Žabí Majer. Preto pokiaľ Colný úrad Jahodin (UA) neprijal náhradný dôkaz Colného úradu Žabí Majer, aj keď spĺňal podmienky Dohovoru, SOPK po tom, čo poskytla colnému úradu súčinnosť a po tom, čo Colný úrad Jahodin trval na zaplatení dovozných dávok, mala dať podnet na začatie sporového konania v zmysle čl. 23 Dohovoru pred Správnym výborom Svetovej colnej organizácie a vyčkať na odporúčanie tohto výboru o vyriešení sporu. Do toho času mala SOPK možnosť v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) Prílohy A plnenie navrhovateľa deponovať a nemusela vykonať úhradu. Pretože SOPK tak neurobila, postupovala podľa názoru odporcu v rozpore s pravidlami istanbulského Dohovoru, a teda nesie plnú zodpovednosť za vykonanú úhradu. Obdobne to platí aj o navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ poskytol poistné plnenie bez právneho dôvodu a vysporiadanie tohto plnenia je záležitosťou čisto navrhovateľa a SOPK. Ďalej namietol, že navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodňuje vznik zodpovednosti odporcu za vymeranie dovozných dávok porušením nešpecifikovaného ustanovenia Colného dohovoru o karnete ATA č. 89/1963 Zb., ktorý však bol nahradený Dohovorom o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia (Istanbul 26. 06. 1990). Tiež poukázal na to, že istanbulským Dohovorom bolo zavedené pravidlo možnosti použitia aj akýchkoľvek iných dôkazov preukazujúcich, že tovar dovezený na územie členského štátu Dohovoru za účelom jeho dočasného použitia bol spätne vyvezený. V súvislosti s pochybnosťami súdu o dôvodoch, prečo sa odporcovi nepodarilo získať potvrdenie o spätnom vývoze tovaru na ukrajinskej hranici, a to z dôvodu informácií obsiahnutých v správe Mgr. Q. I. zo dňa 12. 02. 2009, odporca uviedol, že v tejto správe nie je žiadnym spôsobom uvedené, že sa posádka vyhla procesu kontroly na ukrajinskej hranici, čo potvrdzuje svojou výpoveďou aj svedok M. E., ktorý jednoznačne uviedol, že nielenže karnet na ukrajinskej a aj slovenskej strane hranice príslušným colným orgánom predložil, ale trval na potvrdení. Pokiaľ mal súd pochybnosť o konkrétnej skutočnosti, mal podľa názoru odporcu túto pochybnosť rozptýliť dokazovaním a nie stavať na tejto pochybnosti a čiastočne aj na nej založiť odôvodnenie výroku napadnutého rozhodnutia. Ako odporca tvrdil, M.. Q. I. v správe uviedla iba pocit z dlho trvajúcej cesty späť a zároveň pocit z prístupu colných orgánov na ukrajinskej strane aj napriek ich povinnosti zjednodušiť colné formality, ktorá im vyplýva z Dohovoru. Odporca v závere dôvody odvolania zhrnul tak, že odporca si riadne splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Dohovoru a aj napriek tejto skutočnosti ukrajinské colné orgány dodatočne neoprávnene vymerali dovozné dávky, ktoré SOPK neoprávnene a na vlastnú zodpovednosť, nerešpektujúc svoje postavenie ako záručného združenia, zaplatila a následne si neoprávnene uplatnila u navrhovateľa poistné plnenie, ktoré jej navrhovateľ bez právneho dôvodu vzniku poistnej udalosti zaplatil a neoprávnene sa teraz domáha jeho úhrady v rámci regresu od odporcu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. Podľa navrhovateľa je rozhodujúci záväzok, ktorý na seba prevzal žalovaný v Prehlásení o akceptovaní podmienok SOPK na vydávanie karnetu ATA. Dôvodil, že odporca nepredložil dôkaz o spätnom vývoze tovaru v zmysle článku 10 ods. 1 prílohy A Dohovoru a ani ho predložiť nemôže, keďže si nedal uvedený karnet ATA potvrdiť na príslušnej ukrajinskej colnici pri výstupe z Ukrajiny, resp. na vnútrozemskom colnom úrade v stanovenej lehote, t. j. do 31. 12. 2008. Tiež uviedol, že pri predložení alternatívneho dôkazu podľa článku 10 ods. 2 prílohy A Dohovoru je na rozhodnutí príslušného colného orgánu územia režimu dočasného použitia, či bude požadovať zaplatenie dovozných dávok alebo nie. Navrhovateľ mal za to, že odporca porušil ustanovenia článku 10 ods. 1 a 2 prílohy A Dohovoru, čo nepochybne vyplynulo z dokazovania vo veci. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania odporcu, ako aj stanoviskom navrhovateľa k odvolaniu, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V odvolaní obsiahnutý záver odporcu o existencii vzťahu medzi predpokladanými príčinami a predpokladaným následkom týchto príčin v bode g) Prehlásenia o akceptovaní podmienok SOPK na vydávanie karnetu ATA, a to v tom zmysle, že predpokladanými príčinami sú nedodržanie colných dohovorov a zavinené konania alebo zanedbanie podmienok a predpokladaným následkom týchto príčin je splatný korunový alebo devízový záväzok (v tomto prípade vo forme vymeraných dovozných dávok), odvolací súd považuje za nesprávny. Odvolací súd poukazuje na výklad daného ustanovenia, ktorý urobil súd prvého stupňa a podľa ktorého odporca objektívne zodpovedá za colné záväzky splatné v dôsledku nedodržania colných dohovorov. Na druhej strane odporca subjektívne (za vlastné zavinenie, zanedbanie) ručí za tieto záväzky vtedy, ak poruší podmienky, za ktorých SOPK prijala ručenie za karnet. Súd prvého stupňa sám konštatoval, že vzhľadom na takéto vymedzenie zmluvného záväzku sa môže javiť ako problematické ustáliť, kedy ide o nedodržanie colných dohovorov a kedy o porušenie podmienok, za ktorých SOPK prijala ručenie za karnet. Pre rozhodnutie sporu to však nebolo potrebné, keďže z vykonaného dokazovania nakoniec vyplynulo zanedbanie povinnosti odporcom. Odvolací súd plne sa stotožňujúc s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom nesplnenia zmluvného záväzku, ktorý mal odporca voči SOPK, má za to, že v danom prípade je rozhodujúci záväzok, ktorý v zmysle obsahu Prehlásenia o akceptovaní podmienok SOPK na vydávanie karnetu ATA, vznikol odporcovi ako dôsledok neposkytnutia relevantného dôkazu vyžadovaného v článku 10 ods. 1 prílohy A Dohovoru o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia, pričom alternatívny dôkaz podľa článku 10 ods. 2 prílohy A Dohovoru nebol príslušným colným orgánom územia režimu dočasného použitia akceptovaný s tým, že týmto konaním odporcu došlo zároveň k zavinenému, ale minimálne k zanedbanému porušeniu podmienok, za ktorých SOPK prijala ručenie za daný karnet ATA ako národná záručná organizácia vo vzťahu k členom medzinárodného záručného reťazca IBCC/ATA. V súvislosti so zavinením, resp. zanedbaním sa odporca v uvedenom prehlásení zaviazal uhradiť SOPK bez omeškania všetky devízové a korunové záväzky na základe jej platobného príkazu. Tento správny záver súdu nemôžu ovplyvniť ani odporcom v odvolaní tvrdené skutočnosti týkajúce sa postupu SOPK po tom, čo Colný úrad Jahodin trval na zaplatení dovozných dávok, pretože, ako to vyplýva z uvedeného ustanovenia Prehlásenia, záväzok odporcu ručiť samostatne vo vzťahu k SOPK zostáva v platnosti aj po spätnom dovoze tovaru sprevádzaného karnetom ATA na územie SR, ak bude zo zahraničia požadovaná dodatočná úhrada colného dlhu v súlade s Dohovorom ATA, k čomu v danom prípade došlo reklamáciou karnetu zahraničnou colnou správou. Na uvedený záver súdu takisto nemá vplyv námietka odporcu týkajúca sa dôvodov, prečo sa odporcovi nepodarilo získať potvrdenie o spätnom vývoze tovaru na ukrajinskej hranici. Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu veci odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne právne závery a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, preto jeho rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v ostatnom sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.