Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/588/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200979 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310200979.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a sudcov JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: J. V., C. A. Q. X, A., C..Č.. V. X, A., proti odporcovi: P. V., C. A. K. XX, A., C..Č.. XX E. T., Z. XX, X P. R., B. K. M. A. P. B. Í., zastúpenému Ingrid Norulákovou, bytom Kozia 15, Bratislava, o zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/12/2010-128, zo dňa 8. februára 2012, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 23,30 eura počnúc 1.2.2010, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti uvedeným dňom; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že manželstvo navrhovateľa s matkou odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/49/2005 zo dňa 14.4.2005; súčasne bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol v tom čase mal. odporca na čas po rozvode zverený do výchovy matky, pričom odporca sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 2.000,- Sk; rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.4.2005; v uvedenom spise sa nachádzal aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Nc/603/2001 zo dňa 10.4.2001, právoplatný 27.4.2001, ktorým bolo rozhodnuté o nezrušiteľnom osvojení odporcu navrhovateľom. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa i odporcu. Navrhovateľ mal v roku 2009 príjem v celkovej sume 5.153,84 eura, t.j. 430 eur mesačne. Od 23.11.2009 bol práceneschopný, pričom mu boli vyplácané nemocenské dávky v priemere 420 eur mesačne. Od 22.11.2010 bol navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.1.2001 priznaný invalidný dôchodok v sume 123,90 eura, ktorý bol od 1.1.2011 zvýšený na sumu 126,20 eura mesačne. Súd prvého stupňa mal teda preukázané zníženie príjmu navrhovateľa, ktorý je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, avšak podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, takže si môže ďalšie finančné prostriedky zabezpečiť prácou. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane odporcu, ktorý v čase určenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa mal 14 rokov a bol žiakom základnej školy. V súčasnosti je študentom 3. ročníka vysokej školy v zahraničí (Queen Mary University of London v odbore Business Management), s čím sú spojené značné výdavky, ktoré hradí v prevažnej väčšine manžel jeho matky (prispieva mu sumou 1.100 eur, z ktorých si odporca zabezpečuje ubytovanie, stravu, dopravu a potrebné učebnice; taktiež zaplatil školné za prvý ročník 8.000 eur a za druhý a tretí ročník po 4.000 eur). Súd prvého stupňa mal za preukázanú zmenu pomerov aj na strane matky odporcu, ktorá sa po rozvode manželstva opätovne vydala a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej R. N.K., N.. XX.XX.XXXX, s ktorou bola na materskej dovolenke do veku 6 rokov dieťaťa. Od 1.1.2012 sa matka odporcu zamestnala a podľa mzdového dekrétu jej mesačná mzda dosahuje sumu 334,94 eura brutto. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že je právne irelevantné, že navrhovateľ nie je biologickým otcom odporcu, ale jeho adoptívnym otcom na základe nezrušiteľného osvojenia. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa s poukazom na § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine návrh zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a podľa jeho obsahu žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že výber nadštandardného školského zariadenia, ktoré odporca od roku 2009 navštevuje, s ním odporca ani jeho matka nikdy nekonzultovali a nemal tak žiaden vplyv na toto rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že náklady na štúdium v Slovenskej republike by boli podstatne nižšie. Ďalej uviedol, že odporcovi a jeho matke od roku 1992 poskytoval ubytovanie, stravu, spoločnú domácnosť a všetky ostatné náležitosti spojené s výchovou maloletého. V tom období bola matka odporcu nezamestnaná a nemala žiaden príjem. V tejto starostlivosti pokračoval aj po uzavretí manželstva s matkou odporcu a jeho osvojení až do roku 2005. Po rozvode súhlasil s návrhom dohody zo strany matky odporcu, že od neho nebude požadovať plnenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi, nakoľko túto si z morálneho hľadiska už splnil práve v rokoch 1991 - 2001. Jej konanie po roku 2005 je však v rozpore s touto dohodou. Považuje preto napadnutý rozsudok za morálne nespravodlivý, nakoľko žije z invalidného dôchodku, ktorý nestačí ani na pokrytie jeho základných životných potrieb. Vzhľadom na povahu jeho ochorenia je pre neho mimoriadne obtiažne začleniť sa do pracovného kolektívu a takmer nemožné nájsť si adekvátne ohodnotené pracovné miesto, ktoré by mu umožňovalo v plnej miere plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). V odvolaní navrhovateľ namietol štúdium odporcu v zahraničí v spojení s výškou nákladov, ktoré by pri štúdiu v Slovenskej republike boli podstatne nižšie. S poukazom na všeobecne známu skutočnosť, že odporca na uspokojovanie svojich životných potrieb sa o.i. potrebuje stravovať, obliekať, obúvať, potrebuje hygienické potreby, potrebuje riešiť otázku bývania, s čím všetkým sú spojené výdavky, pričom ďalšie výdavky sa vynakladajú napr. na kultúrne či športové vyžitie (nakoľko ide o skutočnosti všeobecne známe, tieto nie je potrebné v konaní dokazovať v zmysle § 121 O.s.p.) potom pri určenej výške výživného 66,39 eura mesačne nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou tvrdeného nadštandardu štúdia či skutočnosťou, že o uvedenom štúdiu navrhovateľ nebol informovaný. Výška výživného 66,39 eura mesačne nepredstavuje pre odporcu možnosť uspokojovania jeho nadštandardných či luxusných potrieb, ale skutočne len tých najzákladnejších. Poukazom navrhovateľa na výšku nákladov spojených so štúdiom odporcu v zahraničí a na skutočnosť, že ohľadom tohto štúdia nebol informovaný, by sa zaoberal súd v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktoré by bolo odôvodňované práve uvedeným štúdiom. Tvrdené morálne hľadisko vzhľadom k starostlivosti o odporcu a jeho matku v období od roku 1992 do 2001, resp. 2005, je pre rozhodnutie vo veci irelevantné vzhľadom k trvaniu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a navrhovateľ to v odvolaní nespochybňoval, že odporca sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, t.j. nie je schopný sám sa živiť, vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi preto trvá. Navrhovateľ v konaní nepreukázal tvrdenú skutočnosť ohľadom mimoriadnej obtiažnosti začleniť sa do pracovného kolektívu a nemožnosti nájsť si adekvátne ohodnotené pracovné miesto. Neuviedol žiadne konkrétne subjektívne ani objektívne okolnosti, ktoré by ho v tomto obmedzovali nad rámec stanoveného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, či úplne vylučovali; správny je potom záver súdu prvého stupňa ohľadom schopnosti a možnosti navrhovateľa dosiahnuť príjem postačujúci na plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu 66,39 eura. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, pričom je prvoradou povinnosťou rodiča vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie príjmu postačujúceho na zabezpečenie výživy svojho dieťaťa. Nakoľko osvojiteľ má rovnaké povinnosti ako rodič, t.j. aj povinnosť vyživovaciu, neustály poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že odporcu si osvojil (čo by podľa neho po rozvode manželstva s matkou odporcu malo byť dôvodom pre neplnenie si vyživovacej povinnosti), je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantný. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (v odvolacom konaní mal plný úspech) tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.