Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203597 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310203597.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. E., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú. J., R. Y. C. rodiny, S. R. Y. C. rodiny, Y., X/A, L., J. E. X, L., dieťa rodičov: matka - D. E., X.. XX.XX.XXXX, V. XX, L., zastúpená JUDr. Jarmila Jonášová, AK Bajzova 1, Bratislava a otec - L. C., X.. XX.XX.XXXX, K. XXX, L., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 70/2010-68 zo dňa 29.03.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že určuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. E., X.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne od 25.03.2010, ktorú sumu je otec maloletej povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred. Vo výroku o zročnom výživnom rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29.03.2011 určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. E., X.. XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2009, zročné výživné za obdobie od 01.08.2009 do 29.03.2010 vo výške 1.100,- eur súd povolil otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletej, ktorý bol podaný na súd dňa 25.03.2010, ktorým matka žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 200,- eur mesačne z dôvodu, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti od roku 2001 do júla roku 2009, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od tejto doby otec žiadnym spôsobom neprispieval na výživu maloletej R., ktorá je v súčasnosti žiačkou základnej školy. Matka má náklady súvisiace s výživou maloletej a úhradou školských potrieb a tiež mimoškolskou činnosťou za tanečný krúžok a tiež má bežné náklady s maloletou súvisiace so stravou a ošatením. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť z dôvodu, že od augusta 2009 si otec neplní vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej je od 01.01.2010 nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 279,77 eur mesačne a iný príjem nemá. Jeho náklady na bývanie sú vo výške 175,- eur mesačne, platí výživné na syna K. C. vo výške 50,- eur mesačne a vzhľadom k tomu, že pokiaľ by platil výživné na maloletú R., prevyšovalo by to jeho mesačné výdavky a z toho dôvodu otec nesúhlasil s platením výživného, ktoré bolo určené súdom prvého stupňa. Otec maloletej bol opakovane práceneschopný a to v mesiaci november a december 2010 s tým, že mal zlomeninu pravej ruky a toto ochorenie sa mu stalo pri bitke na ulici. Práceneschopný bol začiatkom roku 2010 a tiež od júna 2009 do polovice decembra 2009, od ktorého obdobia bol následne nezamestnaný. Od 01.01.2010 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave s tým, že nepoberá žiadne hmotné dávky. Od 28.01.2011 bol otec opätovne práceneschopný. Otec maloletej má ukončené základné vzdelanie a pracoval ako skladník, alebo vodič. Od septembra 2010 nemá žiadny príjem, nakoľko mu bolo ukončené vyplácanie podpory, má problém nájsť si prácu z dôvodu, že má záznam v registri trestov, kde má záznamy pre rôznu trestnú činnosť a v súčasnosti je na súde vedené trestné konanie pre trestný čin výtržníctva a nedovoleného ozbrojovania a hrozí mu trest odňatia slobody. Otec maloletej zmenil svoj osobný stav, dňa 25.09.2010 uzatvoril manželstvo so B. X., s ktorou býva v prenajatej chate na B. J. a platí za prenájom, o čom však nemôže predložiť doklad. Manželka otca maloletej je od októbra 2010 nezamestnaná, predtým pracovala u G. J., R..K..S.. ako čašníčka. Nie je evidovaná na úrade práce a nepoberá žiadne hmotné dávky. Finančne im vypomáha matka manželky otca maloletej. Mesačné výdavky otec vyčíslil v celkovej sume 200,- eur mesačne a to najmä za stravovanie a bežné potreby. Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť od 01.08.2009 podľa návrhu matky, ktorá priznanie spätného výživného odôvodnila tým, že po odchode otca maloletej zo spoločnej domácnosti bola situácia zo strany otca prezentovaná ako dočasné riešenie, z ktorého dôvodu matka návrh na úpravu práv a povinností k maloletej podávala s takým časovým odstupom, návrh bol podaný dňa 25.03.2010 a výživné žiadala určiť od 01.08.2009. Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na to, že matka maloletej nezmenila svoj osobný stav, nepribudla jej vyživovacia povinnosť a je zamestnaná v spoločnosti G. R. ako administratívna pracovníčka a jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 750,- eur. Na dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 21,99 eur. S maloletou žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde prispieva na domácnosť sumou 200,- eur mesačne. Podľa názoru súdu prvého stupňa suma 50,- eur mesačne, ktorú navrhol otec prispievať na výživu maloletej a ktorú podľa zisteného dokazovania by mal platiť matke maloletej je nedostatočná a do značnej miery poddimenzovaná a to najmä s ohľadom na vek a tomu zodpovedajúci vývin maloletej. Za daných okolností matka nahradzuje do istej miery i vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, pretože otec nemá finančné prostriedky ani na úhradu základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ako sú strava, ošatenie a úhrada nevyhnutných nákladov spojených s návštevou školy. Matka preukázala, že len na úhradu stravného v škole a úhradu školského klubu uhradila sumu 40,- eur. Maloletej musí denne zabezpečovať desiatový a pitný režim a stravu doma, uhrádzať za ňu pomernú časť nákladov na bývanie, ktoré rovnako patrí medzi základné potreby maloletého dieťaťa. Matka uhrádza maloletej všetky aktivity poriadané školou a voľnočasové aktivity a preto je výživné ako navrhoval otec maloletej vo výške 50,- eur mesačne neprimerané a nepokrýva ani pomernú časť nákladov na základné životné potreby maloletého dieťaťa a súd priznal výživné na maloletú od 01.08.2009 teda spätne z dôvodu, že ide o obdobie, v ktorom matka začala zabezpečovať a uspokojovať potreby maloletej v súvislosti so začatím jej riadnej školskej dochádzky, čo je spojené so zvýšenými finančnými výdavkami na nákup školských potrieb a pomôcok, školskej tašky, telocvičného úboru, prezuviek a všetkých ostatných pomôcok a potrieb žiadaných od rodičov maloletých detí zo strany školského zariadenia a na tieto výdavky otec maloletej neprispieval, ani sa na ich úhrade žiadnym spôsobom nepodieľal. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že matka bola presvedčená o obnovení spolužitia s otcom maloletej, z ktorého dôvodu nepodala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej ihneď po ukončení spolužitia s otcom maloletej a z ktorého dôvodu došlo k časovému odstupu. Zročné výživné podľa výroku rozsudku za obdobie od 01.08.2009 do 29.03.2010 vyčíslené vo výške 1.100,- eur súd povolil otcovi splácať podľa § 160 O.s.p. v sume 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného 80,- eur mesačne, pretože nie je schopný platiť výživné v určenej sume. Poukázal na to, že je nezamestnaný od 01.01.2010 a nemá žiadny príjem. Na svojho syna K. C., X.. XX.XX.XXXX platí výživné vo výške 50,- eur a preto žiada, aby na maloletú R., ktorá je o dva roky mladšia ako syn K. bolo určené výživné v rovnakej sume, teda vo výške 50,- eur mesačne. Výživné určené na maloletú R. je pre neho neprimerané, má obavy, že uvedenú sumu by nedokázal platiť, sústavne by mu na výživnom narastal dlh a vzhľadom na postoj matky maloletej by čelil hrozbe trestného stíhania. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok zmeniť a určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jej zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a v rozsahu tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho ktorého dieťaťa. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. V danej veci súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť na maloletú R., X.. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne a v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo uznesením odvolacieho súdu zrušené z dôvodu, že súd nesprávne priznal spätné výživné bez preukázania dôvodov v zmysle zákona, pričom súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec má nepriaznivú finančnú situáciu a nízku životnú úroveň, ktorú si momentálne nemá možnosť zvyšovať. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej má ukončené základné vzdelanie a pracoval ako skladník, alebo vodič. Od septembra 2010 nemá žiadny príjem, pretože mu bolo ukončené vyplácanie podpory v nezamestnanosti, keď od 01.01.2010 bol evidovaný na úrade práce. Otec maloletej v priebehu konania uviedol, že má problém nájsť si prácu vzhľadom k tomu, že má záznam v registri trestov pre rôznu trestnú činnosť. Skutočnosť, ktorú tvrdí, že má problém nájsť si prácu v tomto konaní nepreukázal. Otec maloletej nepreukázal, kde si prácu hľadal, aké sú možnosti a pracovné príležitosti v súvislosti s jeho kvalifikáciou, ktoré spoločnosti oslovil, ako bola vyriešená jeho žiadosť o zamestnanie, či sa snažil zamestnať aspoň na brigádu a teda preukázať, že nie je možné sa zamestnať odkedy bol evidovaný na úrade práce, teda od 01.01.2010 do súčasnej doby. Musí byť v záujme rodičov maloletých detí, aby sa snažili zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov a plniť si tak zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť i keď v zmysle zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, nemôže otec maloletej sa spoliehať, že matka bude schopná zabezpečiť všetky potreby maloletej. Ospravedlnenie k tomu, že si nemôže nájsť prácu, pretože má záznam v registri trestov pre rôznu trestnú činnosť, nemôže byť dôvodom pre určenie vyživovacej povinnosti v nižšej sume, pretože trestnú činnosť si otec maloletej zavinil sám. Pokiaľ by súd prihliadol na návrh otca, aby bolo výživné určené vo výške 50,- eur mesačne, musela by matka okrem osobnej starostlivosti o maloletú zabezpečovať a uhrádzať všetky potreby maloletého dieťaťa. Okrem stravného, ktoré uhrádza vo výške 25,- eur mesačne, školského stravovania (mliečna desiata) 10,- eur mesačne, školský klub 12,68 eur mesačne, okrem toho maloletá navštevuje krúžok anglického jazyka, pohybový krúžok vo výške 10,- eur, poistné 23,60 eur mesačne, lyžiarky kurz, za ktorý matka uhradila poplatok 110,- eur SKI Pas, 6,30 eur poplatok za požičanie lyží a okrem toho škola v prírode, letné tábory a ďalšie náklady na zabezpečovanie potrieb do školy. Odvolaniu otca maloletej nebolo možné vyhovieť, pretože výživné vo výške 50,- eur mesačne nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a je potrebné, aby otec maloletej si našiel prácu, pretože je nezamestnaný už dlhšiu dobu a musí byť v záujme otca maloletej nájsť si prácu. V tej súvislosti je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec maloletej tvrdí, že nemá žiadne finančné prostriedky a nemá žiaden príjem. Dňa 25.09.2010 otec maloletej uzatvoril manželstvo, teda založil si novú rodinu, ale aj tak jeho prvoradou povinnosťou musí byť zabezpečenie potrieb a výživy maloletého dieťaťa. Mesačné výdavky na svoje potreby otec maloletej vyčíslil v celkovej čiastke 200,- eur mesačne. Vzhľadom na takto vyčíslenú sumu, ktorú môže otec uhrádzať pre vlastné potreby musí byť v jeho záujme zabezpečiť prostriedky predovšetkým na výživu maloletého dieťaťa a až následne pre svoje potreby. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Odvolací súd dáva otcovi maloletej do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Za danej situácie sa javí, že otec maloletej svoje schopnosti, resp. ich využitie zanedbáva a pokiaľ sa uspokojil s tým, že jeho príjem je vo výške nedosahujúcej minimálnu mzdu, správne súd prvého stupňa uzavrel, že táto skutočnosť nemôže byť na úkor výšky jeho vyživovacej povinnosti. Uznesením zo dňa 29.10.2010 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predchádzajúcim rozhodnutím súd prvého stupňa určil výživné v sume 100,- eur mesačne od 01.08.2009, pričom nepostupoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa sa uvedeným ustanovením neriadil a opätovne rozhodol a priznal výživné od 01.08.2009 bez preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa a nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a z ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Súd prvého stupňa pre odôvodnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v rozsudku uviedol, že sa jedná o obdobie v ktorom matka začala zabezpečovať a uspokojovať potreby maloletej v súvislosti so začatím jej riadnej školskej dochádzky, ktorá skutočnosť je spojená so zvýšenými finančnými výdavkami na nákup školských potrieb a pomôcok a podobne. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že matka bola presvedčená o obnovení spolužitia s otcom maloletej Sabiny, z ktorého dôvodu nepodala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej ihneď po ukončení spolužitia s otcom maloletej a z ktorého dôvodu došlo k časovému odstupu. Uvedený záver súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky a to, aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného z časovým odstupom, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to je v praxi sa často sa vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok a konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúcej v bránení uplatneniu nároku na výživné, napr. násilie, vyhrážky a podobne. V danej veci preto nebolo možné priznať ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že matka bola presvedčená o obnovení spolužitia s otcom maloletej R. a preto nepodala návrh ihneď po ukončení spolužitia s otcom maloletej, z ktorého dôvodu došlo k časovému odstupu. Takýto dôvod spätného priznania výživného nepredpokladá ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine a preto nebolo možné návrhu matky maloletej na spätné výživné vyhovieť a priznať výživné od 01.08.2009. Osobné vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ich spolužitie a vzájomné konflikty, prípadne nezhody a názory nemôžu byť dôvodom pre určenie vyživovacej povinnosti, ktorá sa určuje k maloletým deťom a nie medzi manželmi navzájom. Otec maloletej má vyživovaciu povinnosť k maloletej v zmysle § 62 Zákona o rodine, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Preto na dôvod uvedený matkou maloletej nebolo možné prihliadnuť. Ako dôvod na priznanie spätného výživného bolo možné prihliadnuť iba na závažnú okolnosť, ktorá matke bránila v podaní návrhu na určenie výživného. Súd prvého stupňa preto nesprávne, právne posúdil vec a nesprávne si vyložil ustanovenie § 77 Zákona o rodine. Na návrh otca maloletej, nebolo tiež možné prihliadnuť na skutočnosť, že on má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, v súvislosti s ktorou bolo určené výživné na maloleté dieťa K. C. vo výške 50,- eur mesačne. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa a potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Preto nie je možné výšku výživného na maloletú R. určovať od výšky výživného na iné dieťa ku ktorému má otec maloletej vyživovaciu povinnosť. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd bol toho názoru, že výživné vo výške 100,- eur mesačne ako určil súd prvého stupňa v predchádzajúcom rozhodnutí zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je v súčasnej dobe žiačkou tretej triedy základnej školy, s prihliadnutím na vek maloletej a tomu zodpovedajúcu výživu a náklady na školské potreby, s tým súvisiace poplatky a preto odvolací súd určil výšku výživného v sume 100,- eur mesačne s tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec v zmysle ustanovenia § 77 Zákona o rodine, keď sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a neskúmal v zmysle ustanovenia § 77 Zákona o rodine dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie spätného výživného tak, ako bolo uvedené a určil výživné v zmysle § 77 Zákona o rodine od podania návrhu, teda od 25.03.2010. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie a súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil danú vec v súvislosti s priznaním spätného výživného, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v určení výživného od 25.03.2010 na sumu 100,- eur mesačne a rozhodol v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p.. Vo výroku, ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože výrok je nepreskúmateľný, z tohto výroku vyplýva, že zročné výživné od 01.08.2009 do 29.03.2010 je vo výške 1.100,- eur a z odôvodnenia takýto záver súdu nevyplýva, výživné je nepreskúmateľné, pričom z obsahu spisu ani nevyplýva, či otec platil výživné a v akej sume a za aké obdobie. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa o zročnom výživnom opätovne rozhodol. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.