Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/161/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310207031 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310207031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: V. O., O. B. T.. Č.. XX, O., zast. advokátom JUDr. Jozefom Vaľom, Seberíniho ul. č. 21, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. B., O. B. T.. Č.. XX, O., 2/ X. B., O. V. T.. Č.. X, O., obaja zast. advokátom JUDr. Františkom Farkašom, Hálkova ul. č. 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 22. septembra 2011 č. k.45C 81/2010- 70 v spojení s opravným uznesením z 22. februára 2012 č. k. 45C 81/2010- 90, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne k rukám advokáta JUDr. Františka Farkaša trovy odvolacieho konania 154,54 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa mal. žalobca proti zákonným zástupcom mal. A. B. domáhal zaplatenia 3 300,58 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalobcovi súd uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ k rukám ich právneho zástupcu trovy konania 459,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 7. 6. 2007 došlo v priestoroch 8. B triedy Základnej školy na Jesenského ul. č. 6 v Bratislave k fyzickému konfliktu medzi v tom čase maloletým žalobcom a v tom čase maloletým A. B. - synom žalovaných 1/, 2/, pričom A. B. udrel žalobcu päsťou do tváre. Žalobca utrpel ľahký edém mozgu a bol hospitalizovaný v čase od 17. 6. 2007 do 26. 6. 2007. Počas hospitalizácie u neho pretrvávali bolesti hlavy a vertigo, ktoré sa po prepustení do domácej starostlivosti zvýraznili a preto bol prijatý na doriešenie. Q.. Q. Š. - detský chirurg v posudku z 12. 8. 2007 ohodnotil bolestné počtom bodov 115 (otras mozgu ťažkého stupňa - 100 bodov, pomliaždenie sánkového kĺbu - 10 bodov, pomliaždenie tváre - 5 bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 150 (postkomočný syndróm). Z posudku základnej školy na žalobcu súd prvého stupňa zistil, že žalobca má nedostatok rešpektu voči autorite učiteľa a u spolužiakov sa snažil na seba upozorniť nevhodným spôsobom, výsmechom iných, nevhodnými - niekedy až vulgárnymi narážkami. Často prichádzal na vyučovanie nepripravený, bez pomôcok a patril medzi slabšie prospievajúcich žiakov. V prvom polroku mu riaditeľka školy udelila pokarhanie. V druhom polroku sa situácia zlepšila, správanie žalobcu sa dostalo do priemeru, ale pretrvával fakt, že si zabúdal pomôcky na vyučovacie hodiny. Po upozornení matky nastalo zlepšenie prípravy na vyučovací proces, čo sa odzrkadlilo na dosiahnutých výsledkoch. Z posudku základnej školy na A. B. vyplynulo, že svojím veselým a kamarádskym prístupom rýchlo zapadol do žiackeho kolektívu, získal si priateľstvo a rešpekt spolužiakov. Na vyučovacie hodiny prichádzal pripravený a školskými výsledkami sa zaradil medzi prospechovo najlepších žiakov, a to aj napriek tomu, že v popoludňajších hodinách venoval veľa času svojej záľube - judu. Mal prísne zakázané ukážky juda a tento zákaz sa snažil dodržiavať aj napriek provokáciám zo strany iných žiakov, aj samotného žalobcu. Až do predmetného incidentu jeho správanie nikdy neprekročilo mieru neprimeranej agresie. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaní sa podľa súdu prvého stupňa zbavili zodpovednosti za škodu, pretože preukázali, že nezanedbali náležitý dohľad nad maloletým. Povinnosť vykonávať dohľad nad maloletým má - hoci prechodne - škola. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že pod náležitým dohľadom zákonných zástupcov nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne na každom kroku, lebo v takom prípade by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti za škodu v zmysle § 422 ods. 2 Obč. zák. v podstate vylúčená (R 4/1970). Pri rozhodovaní vzal súd prvého stupňa do úvahy povahové vlastnosti a celkové správanie sa žalobcu a A. B.. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby jeho žalobe vyhovel. Poukázal na to, že A. B. bol juniorským reprezentantom Slovenskej republiky v jude a bol teda špičkovým športovcom v tomto športe. V škole vykonával rád ukážky juda. Žalovaní mali vykonať také opatrenia, aby nepoužíval toto bojové umenie ani pri incidentoch v škole. Žalovaní pritom mali vedomosť o tom, že ich syn judo predvádzal aj v škole a použil ho aj pri predmetnom incidente napriek tomu, že to mal zakázané. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 422 ods. 1 Obč. zák. maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Podľa § 422 ods. 2 Obč. zák. kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dňa 7. 6. 2007 došlo medzi v tom čase maloletým žalobcom a v tom čase maloletým A. B. - synom žalovaných k fyzickému konfliktu, pri ktorom A. B. spôsobil žalobcovi zranenie hlavy. Bolo preto potrebné skúmať, či žalovaní nezanedbali náležitý dohľad nad ich synom a či sa teda zbavili zodpovednosti za škodu (§ 422 ods. 2 Obč. zák.). Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že pod náležitým dohľadom nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne na každom kroku). Treba vziať do úvahy vek maloletého, celkové jeho chovanie a povahové vlastnosti a na tomto základe zvážiť, akú mieru dozoru, kontroly a výchovného vedenia zo strany rodičov možno považovať za dostačujúcu na to, aby náležitý dohľad nad dieťaťom nebol zanedbaný. Nejde iba o priamy osobný dozor, ale tiež o záujem o správanie sa maloletého, o prehľad o jeho činnostiach. Náležitý dohľad nad maloletým neznamená iba bezprostredné zabránenie alebo zákaz škodlivého správania sa, až keď k nemu už došlo, ale aj celkový prístup rodičov k doterajšej výchove maloletého a ich výchovné pôsobenie k tomu, aby závadné javy v chovaní maloletého boli odstránené. Žalovaní by za škodu spôsobenú ich synom A. B. teda zodpovedali podľa § 422 ods. 1 Obč. zák. za predpokladu, že by zanedbali náležitý dohľad nad maloletým v tom zmysle, že by jeho výchove a dozoru nad ním nevenovali dostatočnú pozornosť, vrátane dozoru nad tým, aby nezneužíval svoju znalosť juda. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Ako vyplýva z posudku A. B. vypracovaného Základnou školou na Jesenského ul. č. 6 v Bratislave, ktorý je súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu, A. B. bol v podstate nekonfliktným v kolektíve obľúbeným žiakom s výborným prospechom, ktorý dodržiaval zákaz predvádzať spolužiakom ukážky juda. Jeho správanie až do predmetného incidentu nikdy neprekročilo mieru neprimeranej agresie. To nasvedčuje tomu, že žalovaní náležitý dohľad nad maloletým nezanedbali. Inými slovami, o zanedbaní náležitého dohľadu zo strany žalovaných nad synom by bolo možné hovoriť v prípade, ak by sa ich syn už pred predmetným incidentom správal agresívne a zneužíval by svoju znalosť juda na zastrašovanie, prípadne fyzické napádanie spolužiakov, a oni by napriek tomu neurobili potrebné výchovné opatrenia, aby takého závadné javy v správaní sa ich syna boli odstránené. Ako je to však uvedené už vyššie, žalovaní vzhľadom na správanie sa ich syna nemali dôvod na použitie konkrétnych výchovných opatrení voči nemu. Z uvedeného vyplýva, že je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaní preukázali, že náležitý dohľad nad ich synom nezanedbali a preto sa v zmysle § 422 ods. 2 Obč. zák. zbavili zodpovednosti za škodu. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 214 ods. 2 Zák. práce v znení účinnom do 1. 9. 2009 za škodu, ktorá vznikla žiakovi základnej školy pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola alebo zriaďovateľ. Ide tu o pracovnoprávnu zodpovednosť školy za škodu. Poškodený žalobca sa teda mohol domáhať náhrady škody na zdraví buď proti škole v zmysle § 214 ods. 2 Zák. práce, alebo proti zákonným zástupcom A. B. v zmysle § 422 Obč. zák. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalovaným. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaných. Ich právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu ) za 154,54 eur v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( 121,17 : 2 = 60,58 x 2 = 121,16 + rež. paušál 1 x 7,63 = 128,79 eur; 20 % DPH zo sumy 128,79 eur = 25,75; 128,79 + 25,75 = 154,54 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.