Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/526/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310207880 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310207880.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O. R. V., s.r.o., G. X/A, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast.: VRANOVIČ/HALADA s.r.o., advokátska kancelária, Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: TIREX, spol. s r. o., Nobelova 9A/12278, 831 02 Bratislava, IČO: 31 391 281, o zaplatenie 2.380,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/5/11-72 zo dňa 24.05.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/5/11-72 zo dňa 24.05.2011 zrušuje a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 24Cb/5/11-72 zo dňa 24.05.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.380,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.02.2010 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 741,11 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že spoločnosť Gebrüder Weiss spol. s r.o., so sídlom K Vypichu 986, Rudná, Česká republika, si písomnou objednávkou č. 64/46 zo dňa 06.11.2009 objednala u žalovaného prepravu označenú kódom nakládky EP0761732 + EP0761733 s miestom nakládky: Continental Automotive SK, Cesta ku Continentalu 8950/1, Zvolen (SK), dňa 13.11., čas do 16:00 a miestom vykládky: Vauxhall Motors Ltd. Road Industrial Estate, Ellesmere Port (GB), dňa 18.11., čas 12:30-13:00, s požadovaným druhom vozidla: náves 13,6 m, za cenu 2.250 eur. Žalovaný objednávku dňa 11.11.2009 potvrdil a žalobcovi zaslal zmluvu o preprave č. 0911 AE018, na základe ktorej žalobca vykonal ako dopravca dňa 18.11.2009 prepravu spolu 15 paliet tovaru o hmotnosti 12.691 kg od odosielateľa Continental Automotive Systems Slovakia, s. r. o, Zvolen, pre príjemcu Vauxhall Motors Ltd., Ellesmere Port, GB, o čom svedčí aj nákladný list č. SK 5575233, ktorý bol bez výhrad potvrdený odosielateľom, dopravcom a príjemcom. Za uskutočnenú prepravu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 09/11-220 zo dňa 02.12.2009 dohodnutú cenu 2.380,- eur s DPH, splatnú 31.01.2010. Dňa 06.12.2009 vystavil žalovaný spoločnosti Gebrüder Weiss spol. s r.o., faktúru č. 510914066, ktorou si účtoval zmluvnú cenu za zabezpečenie prepravy zo Zvolena do Ellesmere Port vo výške 2.250,- eur. Spoločnosť Gebrüder Weiss spol. s r.o., dňa 11.01.2010 faktúru vrátila žalovanému späť bez uhradenia z dôvodu, že nepredložil potvrdený CMR alebo pick-up sheet s kódmi, ktoré boli na objednávke. Listom zo dňa 01.02.2010 žalovaný informoval žalobcu, že bol naložený iný tovar, ktorý nie je v jeho evidencii a jeho zákazník si prepravu takéhoto tovaru neobjednal. Listom zo dňa 26.03.2010 žalobca opätovne zaslal žalovanému faktúru č. 09/11-220 a žiadal o jej akceptáciu a preplatenie. Uviedol, že podľa nákladného listu CMR bol tovar doručený do miesta určenia a prevzatý príjemcom bez výhrad a nákladný list bol príjemcom riadne potvrdený. K nakládke tovaru žalobca uviedol, že podľa kódu tovaru nebolo objektívne možné posúdiť, či išlo o tovar určený na prepravu. Šofér tovar nenakladal a v sklade mali mať inštrukcie, aký tovar má byť naložený. Šofér pri nakládke v sklade nahlásil identifikačný kód nakládky, ktorý dostal od žalovaného. Skladník si preveril kód tovaru a evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo nahlásené, a na základe týchto informácií začali tovar nakladať. Po nakládke informoval žalovaného, že tovar je naložený, následne dostali pokyn, že je všetko v poriadku a vodič môže odísť. Len identifikačným kódom nebola poskytnutá presná špecifikácia tovaru, šofér nemal podľa čoho fyzicky preveriť naložený tovar. Z uvedeného vyplýva, že pochybenie nenastalo zo strany žalobcu, ale v sklade, kde bol tovar naložený. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou posúdenia právneho vzťahu účastníkmi konania, a to že vzťah medzi nimi je vzťahom z prepravnej zmluvy, a preto, v snahe predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu, umožnil obom stranám vyjadriť sa k možnosti posúdenia ich sporného vzťahu podľa ustanovení § 601 a nasl. Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve. Ani následná argumentácia oboch účastníkov súd nepresvedčila o tom, že ide o zmluvu o preprave veci. Súd z vykonaných dôkazov nemal preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave niektorým z uvedených spôsoboch. V korešpondencii medzi žalobcom a žalovaným k dohode o základných náležitostiach nedošlo, lebo nebola vôbec určená zásielka, ktorá sa má prepravovať. Označenie zásielky výrazom: „tovar 13,6 m“ nemôže byť určením zásielky. Ani to, že žalovaný zaslal žalobcovi objednávku prepravy označenú ako zmluvu o preprave, nie je pre posúdenie vzťahu určujúce. Navyše žalovaný výslovne uviedol, že objednávku žiada potvrdiť, čo žalovaný ani neurobil. Z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by žalovaný zásielku odovzdal žalobcovi, ani že by niekoho poveril, aby ju v jeho mene odovzdal žalobcovi na prepravu. Ak by to žalovaný urobil, potom by musel byť uvedený v nákladnom liste ako odosielateľ. Taktiež bolo zrejmé, že nešlo o rozvoz tovaru zo skladu žalovaného, čo sa ako možnosť spomína v zmluve o preprave. Súd poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť Gebrüder Weiss spol. s r.o., vo svojej objednávke vôbec neuvádza, aká zásielka má byť prepravovaná, uviedla len požadovaný druh vozidla. Vzťah medzi žalovaným a touto spoločnosťou žalovaný hodnotil ako vzťah zasielateľský, kde spoločnosť Gebrüder Weiss spol. s r.o., je príkazca a žalovaný zasielateľ. Na druhej strane vzťah medzi žalovaným a žalobcom už hodnotil ako zmluvu o preprave veci, hoci v zmluve o preprave veci zaslanej žalobcovi, uviedol tie isté údaje, aké boli uvedené v objednávke spoločnosti Gebrüder Weiss spol. s r.o., rozdiel bol iba v tom, že žalovaný vo svojej objednávke označil požiadavky na vozidlo (13,6 m) ako tovar. Zásielku, ktorá mala byť prepravovaná, však obaja zrejme vôbec nepoznali, preto ju ani nevedeli identifikovať z hľadiska tých náležitostí, ktoré sa vyžadujú pre uzavretie zmluvy o preprave, t. j. obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druhu obalu, počet kusov, váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru. Označenie kódu tovaru alebo kódu obchodného prípadu preto nemôže byť označením zásielky nevyhnutným pre platné uzavretie zmluvy o preprave. Tak, ako bol vzťah medzi spoločnosťou Gebrüder Weiss spol. s r.o., a žalovaným vzťahom zasielateľa a príkazcu, rovnako aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah zasielateľský, ku vzniku ktorého sa písomná forma tiež nevyžaduje. Žalobca bol v zmysle § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka v pozícii medzizasielateľa, ktorého žalovaný použil na obstaranie prepravy namiesto seba, pričom už pri vzniku tohto vzťahu obe strany predpokladali, že žalobca sám uskutoční prepravu, ktorú mal obstarať, čo je v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia prípustné. Na základe uvedeného súd nemal pochybnosť o tom, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, a preto jeho návrhu vyhovel. Žalobca ako zasielateľ, resp. medzizasielateľ, má voči žalovanému ako príkazcovi iné práva a povinnosti, než tie, ktoré má ako dopravca voči odosielateľovi, t. j. spoločnosti Continental Automotive Systems Slovakia, s. r. o., alebo voči príjemcovi, spoločnosti Vauxhall Motors Ltd. Z toho hľadiska je skutočnosť, že odosielateľ tovaru možno naložil inú zásielku, než ktorú mal dodať príjemcovi, je irelevantná a má význam len medzi tými osobami, medzi ktorými sa dodanie tovaru malo uskutočniť. Žalovaný nevedel preukázať, či príjemca zásielky alebo niekto iný reklamoval prepravenie inej než dohodnutej zásielky, a aké nároky si na základe toho uplatnil. Jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný nezaplatil žalobcovi bolo, že jemu nezaplatila spoločnosť Gebrüder Weiss spol. s r.o., ktorá v e-maile zo dňa 11.01.2010 poukazovala na to, že žalovaný nepredložil nákladný list so správnym kódom, pričom bolo povinnosťou vodiča kód skontrolovať. Podľa súdu, žalovaný sa nemal s takýmto stanoviskom uspokojiť a od svojho príkazcu mal žiadať bližšie vysvetlenie dôvodov, prečo odmieta vykonať úhradu, ako aj preukázanie tejto skutočnosti, že bola prepravená iná zásielka. Žalobca teda neporušil žiadnu svoju povinnosť, uskutočnením dohodnutej prepravy si splnil povinnosti zasielateľa a dohodnutú odmenu žalovanému riadne vyúčtoval faktúrou, v ktorej žiadal odmenu zaplatiť do 31.01.2010. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd posúdil právny vzťah medzi spoločnosťou Gebrüder Weiss spol. s r.o., a žalovaným ako vzťah zasielateľa príkazcu, rovnako ako aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca vystupuje ako medzizasielateľ v zmysle § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorého žalovaný použil na obstaranie prepravy miesto seba. Uviedol, že nie je pravdou, že žalobca a žalovaný už pri vzniku vzájomného právneho vzťahu predpokladali, že žalobca sám uskutoční prepravu, ktorú mal údajne obstarať. Žalovaný výslovne prejavil vôľu, aby žalobca vykonal prepravu tovaru, teda reálne previezol na vopred dohodnutom motorovom vozidle predmetný tovar, čo preukazuje zmluva o preprave zo dňa 11.11.2009, ktorá predstavuje objednávku na vykonanie prepravy. Sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.05.2011 uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o preprave s tým, že žalobca je v postavení dopravcu a žalovaný v postavení odosielateľa. Na základe uvedeného vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťah zasielateľský ako to v rozsudku tvrdí prvostupňový súd, ale vzťah odosielateľa a dopravcu v rámci uzavretej zmluvy o preprave veci. Ďalej uviedol, že v prípade, ak je medzinárodná preprava realizovaná inak ako s použitím čl. 34 Dohovoru CMR, zodpovedá za poškodenie či stratu zásielky, prípadne prekročenie dodacej lehoty prvotnému odosielateľovi, resp. konečnému príjemcovi len prvý z radu dopravcov, ktorý za všetkých ďalších použitých dopravcov zodpovedá v zmysle čl. 3 Dohovoru CMR ako za osoby, ktoré použil pri uskutočňovaní prepravy. Poukázal aj na § 621 Obchodného zákonníka a uviedol, že ani z uvedeného ustanovenia nevyplýva zodpovednosť ďalšieho dopravcu (poddopravcu) priamo voči prvotnému odosielateľovi, či príjemcovi zásielky, možno z neho vyvodiť len vnútorný vzťah medzi hlavným dopravcom a poddopravcom, nie však priamu zodpovednosť. Tieto skutočnosti nebral súd prvého stupňa vôbec do úvahy a pridržiava sa názoru, že na to, aby bol žalovaný kvalifikovaný ako odosielateľ vo vzťahu k žalobcovi, je nevyhnutné vyznačenie žalovaného v nákladnom liste CMR v kolónke pre odosielateľa. Uviedol, že obchodná spolupráca medzi žalovaným a žalobcom bola opakovaná, všetky realizované prepravy sa uskutočňovali na základe uzavretých zmlúv o preprave, pričom prepravovaný tovar bol pri všetkých týchto prepravách identifikovaný na základe nezameniteľného jedinečného kódu, ktorý k jednotlivému tovaru priradil prvotný odosielateľ. Táto skutočnosť nebola nikdy namietaná. Na pojednávaní dňa 24.05.2011 uviedol, že predložený nákladný list CMR SK 5575233, na ktorý poukazoval žalobca nepatrí k objednanej preprave, nakoľko je v ňom vyznačený iný dátum nakládky ako bolo v zmluve dojednané, nesedia ani ŠPZ ťahača ani návesu motorového vozidla, ktoré malo podľa zmluvy tovar prepraviť, a teda nemôže byť dôkazom o vykonaní prepravy podľa uzavretej zmluvy o preprave. Poukázal na fakt, že v zmysle objednávky na prepravu zo dňa 11.11.2009 je platba za prepravu podmienená predložením potvrdeného originálu nákladného listu CMR do 15 dní po uskutočnení prepravy zo strany žalobcu. Keďže si žalobca túto svoju povinnosť do dnešného dňa nesplnil, nie je povinný mu uhradiť dojednanú odmenu za vykonanie prepravy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na konanie. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom smere, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, avšak nesúhlasí s posúdením vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahom zasielateľským, pričom má za to, že ide o vzťah z prepravnej zmluvy. Je názoru, že tento nesprávny záver súdu nemá vplyv na správnosť jeho rozhodnutia, ktoré inak vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, a ktoré je z hľadiska výroku rozhodnutia vecne správne. Z medzinárodného nákladného listu č. SK 5575233 vyplýva, že predmetom prepravy je tovar označený ako „7 EXPORT-PALL, 8 GME 3400 pa“ o hmotnosti 12.691 kg, identifikovaný sprievodnými dokladmi „Delivery Note: EPS 087870, Shipping Order: 1018160“. Podľa objednávky je zásielka špecifikovaná ako „13,6 m. Prosím info, či bol tovar naložený podľa kódov!“. Uvedené označenie nijako nešpecifikuje zásielku a je z objektívneho hľadiska neurčité a nezrozumiteľné. Žalovaný teda nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bola dohodnutá preprava inej zásielky. Z predmetného nákladného listu tiež vyplýva, že žalobca vykonal dohodnutú prepravu zásielky a odovzdal zásielku určenému príjemcovi. Tým, že príjemca zásielku prevzal, žalobca splnil záväzok zo zmluvy o preprave veci, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého prepravného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 130,39 eura za jeden úkon právnej služby. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Zmluva o preprave veci v zmysle Obchodného zákonníka zakladá záväzkový vzťah medzi dopravcom a odosielateľom. Obchodný zákonník obsahuje úpravu prepravnej zmluvy všeobecnej povahy. Jeho ustanovenia sa použijú len ak nie sú upravené v špeciálnej norme upravujúcej osobitosti prepravy jednotlivými druhmi dopravných prostriedkov a ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu (§ 756 Obchodného zákonníka). V zmysle čl. 1 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Podľa čl. 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Obsahom zmluvy o preprave veci je záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a jednak záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Zmluva vznikne už dohodou o jej obsahu, teda skôr, než dôjde k reálnemu prevzatiu zásielky na prepravu. Nemusí mať písomnú formu. Základnými náležitosťami (časťami) zmluvy o preprave veci sú: a) určenie subjektov zmluvného vzťahu (odosielateľa a dopravcu), b) určenie veci (zásielky), t.j. predmetu prepravy, c) údaje o mieste odoslania a d) údaje o mieste určenia. Určenie výšky odplaty (prepravného) nemusí byť obsiahnuté v zmluve. Podľa § 621 Obchodného zákonníka dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že dopravca je zo zákona oprávnený použiť na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o preprave veci ďalšieho dopravcu ( tzv. združená preprava). Podľa § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. Podľa § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Predmetom vzťahu založeného zasielateľskou zmluvou je určitá špecifická činnosť, a to "obstaranie prepravy vecí". Zasielateľskou zmluvou vzniká medzi zasielateľom a príkazcom záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva povinnosť zasielateľa, že vo vlastnom mene "obstará" pre príkazcu a na jeho účet prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a jednak záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi odplatu. Základnými náležitosťami (časťami) zasielateľskej zmluvy sú: a) určenie subjektov zmluvy (zasielateľa, príkazcu), b) vymedzenie predmetu, t. j. určenie prepravy v jej podstatných zložkách (údaje o zásielke, spôsobe, čase prepravy, mieste odoslania a mieste určenia). Výška odplaty nemusí byť v zmluve určená, aj keď odplatnosť je jedným z charakteristických znakov (vlastností) tejto zmluvy. Na uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma (§ 272 Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené definície, ako aj náležitosti zasielateľskej a prepravnej zmluvy, a vzhľadom na obsah spisu, sa odvolací súd stotožnil so stanoviskom oboch účastníkov konania, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťah zo zasielateľskej zmluvy, ale vzťah odosielateľa - žalovaného a dopravcu - žalobcu zo zmluvy o preprave veci. Súd prvého stupňa predmetný vzťah nesprávne posudzoval ako vzťah zo zasielateľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď použil nesprávne ustanovenie zákona. Vec je potrebné posudzovať podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa ustanovení Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Pri posudzovaní obsahu predmetnej zmluvy o preprave, by mal súd prihliadnuť aj na prax, akú medzi sebou účastníci konania zaviedli (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka), keďže obchodná spolupráca medzi žalovaným a žalobcom bola opakovaná. V tomto smere súd prvého stupňa dokazovanie nevykonal, keďže vec neposúdil ako vzťah zo zmluvy o preprave. Dokazovanie nebolo zamerané na skutočnosť ako sa predchádzajúce prepravy realizovali, ako bol tovar pri týchto prepravách identifikovaný (či bol identifikovaný kódom, ktorý určil odosielateľ alebo inak). Súd prvého stupňa sa nedostatočne, a teda nepresvedčivo vysporiadal s námietkami žalovaného vznesenými proti uplatnenému nároku žalobcu a síce, že nedošlo k zrealizovaniu prepravy s poukazom na to, že predložený nákladný list CMR SK 5575233, na ktorý poukazoval žalobca nepatrí k objednanej preprave, nakoľko je v ňom iný dátum nakládky ako bolo v zmluve dojednané, nesedia ani ŠPZ ťahača a ani návesu motorového vozidla, ktoré malo podľa zmluvy tovar prepraviť. Možno preto uzavrieť, že splnenie povinnosti žalobcu zostalo sporné a záver súdu prvého stupňa o splnení povinnosti žalobcu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa odstráni vyššie vytknuté nedostatky, dostatočne zistí skutkový stav, aby mohol presvedčivo vyhodnotiť, či došlo zo strany žalobcu k splneniu záväzku z prepravnej zmluvy č. 0911AE018, a teda, či mu vznikol nárok na žalobou uplatnenú odplatu. V novom rozhodnutí vo veci sa súd prvého stupňa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania, so všetkými vykonanými dôkazmi, pričom uvedie, ktoré navrhované alebo predložené dôkazy nevykonal a prečo, ako aj vyhodnotí, akými úvahami sa spravoval pri prijatí svojich záverov. Zároveň súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.