Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209909 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310209909.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: I. W., bytom X.Á. J.. Č.. XX, O., zast. advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova ul. č. 32, Košice, proti žalovaným: 1/ O. T., bytom H. J.. Č.. XX, W., 2/ N. T., bytom H. J.. Č.. XX, W., o pripustenie zapretia otcovstva a o zapretie otcovstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. októbra 2011 č. k. 19C 100/2010- 55, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal pripustenia zapretia otcovstva, ktoré mu svedčí voči žalovanej 1/, určenia, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva je v záujme žalovanej 1/ a určenia, že nie je otcom žalovanej 1/. Žalovaným 1/, 2/ súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v rodnom liste žalovanej 1/ vedenom v knihe narodení Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zv. 117, str. 59, č. XXXX, je ako otec žalovanej 1/ zapísaný žalobca, matkou žalovanej 1/ je žalovaná 2/. Žalobca podal na bývalý Obvodný súd Bratislava 3 žalobu o zapretie otcovstva. Obvodný súd Bratislava 3 rozsudkom z 2. 3. 1993 č. k. 8C 104/90- 65, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 9. 1994, žalobu zamietol. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Zaprieť otcovstvo podľa § 96 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ) určené ktoroukoľvek domnienkou s výnimkou tretej domnienky otcovstva môže bez obmedzenia lehoty dieťa, pokiaľ súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva. Konanie o zapretie otcovstva podľa tohto ustanovenia sa člení na dve fázy. Prvou fázou je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie žaloby je dieťa. Pokiaľ je plnoleté, podáva žalobu samo, ak je maloleté, žalobu podáva opatrovník, ktorého mu súd na tento účel ustanoví. Ak súd takejto žalobe vyhovie, povolí podanie žaloby o zapretie otcovstva. Podanie žaloby o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou a trvá počas celej doby života dieťaťa. Druhou fázou konania o zapretie otcovstva je samotné konanie o zapretie otcovstva. Ak súd v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva vysloví, že zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu o zapretie otcovstva. Aj na podanie žaloby o zapretie otcovstva je aktívne legitimované iba dieťa. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vo veci chýba aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že § 96 Zák. o rodine sa týka iba maloletého dieťaťa. Zákon o rodine neupravuje situáciu ohľadom plnoletého dieťaťa a jeho oprávnenia podať žalobu o zapretie otcovstva. Žalovaná 1/ je plnoletá a žalobu o zapretie otcovstva by nikdy nepodala. Preto ju v súlade so zákonom podal on. Súd prvého stupňa žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatku podmienky konania. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa mal konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože právny názor súdu prvého stupňa ohľadom aktívnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby vážne porušuje jeho základné práva a slobody a tiež jeho potomkov. Súd prvého stupňa tiež porušil jeho procesné práva, pretože právo dieťaťa bolo zneužité a zvýhodnené oproti právu jeho otca - žalobcu. Výrokom o trovách konania bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Ak by totiž súd prvého stupňa skúmal podmienky konania a dospel by už skôr k názoru, že nie sú splnené, nemusel zaplatiť súdny poplatok. Preto mu mal súd prvého stupňa v rámci náhrady trov konania priznať aspoň vrátenie súdneho poplatku. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že z § 96 Zák. o rodine vyplýva, že žalobu o prípustnosti zapretia otcovstva a aj samotnú žalobu o zapretie otcovstva môže podať iba dieťa a to bez ohľadu na to, či je maloleté alebo plnoleté. Druhá veta § 96 ods. 1 Zák. o rodine sa vzťahuje na situáciu, keď žalobu podá maloleté dieťa. Názor žalobcu, že ak je dieťa plnoleté, môže podať žalobu o prípustnosti zapretia otcovstva a žalobu o zapretie otcovstva rodič aj po uplynutí lehoty ustanovenej na zapretie otcovstva, z § 96 Zák. o rodine nevyplýva a navyše je aj nelogický. Tento názor totiž neguje ustanovenia Zákona o rodine upravujúce právo manžela, resp. muža v stanovených lehotách zaprieť otcovstvo k dieťaťu ( § 86, § 93 Zák. o rodine ). Súd prvého stupňa správne zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcovi vo veci chýba aktívna vecná legitimácia. Zamietnutím žaloby preto nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných a ani procesných práv žalobcu, resp. nedošlo k zvýhodneniu práv dieťaťa - žalovanej 1/ na úkor žalobcu. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva a znamená, že účastník je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania. Nedostatok aktívnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Nejedná sa teda o nedostatok odstrániteľnej alebo neodstrániteľnej podmienky konania. Inými slovami, konaniu v prejednávanej veci nebránil nedostatok žiadnej podmienky konania, ale žaloba nebola dôvodná. Žalobca v spore nebol úspešný a preto mu súd prvého stupňa nemohol priznať náhradu trov konania. Žalované, ktoré boli v spore úspešné, majú v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, ale keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, správne im súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Na záver odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť záhlavia napadnutého rozsudku, v ktorom je uvedené, že ho vyniesol Okresný súd Bratislava II, hoci ho vyniesol Okresný súd Bratislava III. Túto zrejmú nesprávnosť bude súd prvého stupňa musieť opraviť postupom podľa § 164 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.