Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/138/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210819 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310210819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: ICEBERG GROUP, a. s., Šancova ul. č. 108, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Kutan, spol. s r. o., Andrusova ul. č. 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ B.. K.. D. Š., R. M. Z.. Č.. X/XX, R., X/ B.. K.. A. Š., R. M. Z.. Č.. X/XX, R., obaja zast. advokátskou kanceláriou Šimko Legal, spol. s r. o., Pečnianska ul. č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo a určenie, že zmluva o dielo zostáva v platnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. novembra 2011, č. k. 16C 110/2010 - 156, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie, že zmluva o dielo zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. Vo zvyšku a v časti trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 16. 8. 2010 uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi a zároveň sa domáhal určenia, že zmluva o dielo zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 5. 5. 2010 v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaných ako objednávateľov dielo - " stavebno - technické dokončenie rodinného domu " postaveného na parc. č. 559/109, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji. Žalobca sa zaviazal pokračovať v zhotovovaní rodinného domu po ukončení hrubej stavby a následne odstrániť prípadné vady ani nedorobky v prípade ich výskytu, podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Prílohou č. 3 zmluvy bol zhotoviteľom zostavený a objednávateľmi odsúhlasený harmonogram prác. Žalovaní listom zo dňa 16. 8. 2010 od zmluvy o dielo písomne odstúpili a to z dôvodu, že k termínu ukončenia prvej etapy prác (4. 6. 2010 - 30 dní od uzavretia zmluvy) neboli riadne vykonané práce podľa harmonogramu tvoriaceho prílohu zmluvy a k splneniu povinnosti nedošlo ani v dodatočnej lehote 14 dní v zmysle výzvy žalovaných zo dňa 25. 6. 2010. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že podľa čl. VIII ods. 5 zmluvy o dielo zmluvné strany sa dohodli, že vylučujú platnosť celého ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka a na účely primeranej lehoty v prípade nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti si zmluvné strany dohodli, že takouto lehotou je 14 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy objednávateľa zhotoviteľovi potom, ako sa zhotoviteľ dostane do omeškania s vykonaním diela. V takejto výzve musí objednávateľ vyšpecifikovať všetky vytýkané nedostatky, ktoré budú dôvodom takejto výzvy. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že objednávateľ je oprávnený postupovať podľa tohto odseku výlučne v prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní so stavebno - technickým dokončením diela. Podľa článku X ods. 2 zmluvy pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté niečo iné, vzájomné vzťahy zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a ostatnými všeobecne platnými predpismi Slovenskej republiky. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že je potrebné ustáliť, či vo veci ide o obchodno - záväzkový alebo občiansko - záväzkový vzťah a teda rozhodnúť o hmotnoprávnej norme aplikovateľnej naň. Súd prvého stupňa poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je podnikateľským subjektom a u žalovaných sa jedná o fyzické osoby - nepodnikateľov. Nejde preto o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich vzájomnej podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa poukázal na tom, že zmluva o dielo v zmysle jej pomenovania je uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v jej čl. X ods. 2 je však uvedené, že pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté niečo iné, vzájomné vzťahy zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a ostatnými všeobecne platnými predpismi Slovenskej republiky. Iné dojednania ohľadom aplikovateľnosti predmetných dvoch hmotnoprávnych noriem zmluva neobsahuje, z čoho súd prvého stupňa konštatoval, že nedošlo k platnej dohode účastníkov zmluvy podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka o spravovaní ich vzťahu Obchodným zákonníkom, nakoľko ak by súd za dohodu v tomto smere považoval odvolávku na ust. § 536 Obchodného zákonníka v nadpise zmluvy, v rozpore s týmto je odvolávka na Občiansky zákonník v čl. X ods. 2 zmluvy, čo takto podpísaný právny úkon činí nezrozumiteľný a neurčitý, z ktorého dôvodu je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. S prihliadnutím na skutočnosť, že nejde o vzájomný podnikateľský vzťah, súd prvého stupňa potom konštatoval, že vzájomný vzťah účastníkov konania je potrebné kvalifikovať ako občiansko - právny záväzkový vzťah. Súd prvého stupňa uviedol, že účastníci zmluvy síce vylúčili použitie dispozitívneho ust. § 345 Obchodného zákonníka, avšak bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalovaní mali alebo nemali právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, teda či došlo z ich strany k platnému odstúpeniu od danej zmluvy podľa tejto hmotnoprávnej normy. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určovacích petitom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že tento je daný pre určenie neplatnosti odstúpenia, nakoľko žalobca nemá záujem o peňažné plnenie od žalovaných, má záujem pokračovať v realizácii zmluvy majúc za to, že táto nie je zrušená. Právne postavenie žalobcu a otázka, či má alebo nemá pokračovať v realizácii zmluvy o dielo, je však pre neho v dôsledku odstúpenia žalovaných neisté, z ktorého dôvodu existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia. Súd prvého stupňa mal za to, že nie je tomu tak pre prípad druhého požadovaného určenia, že predmetná zmluva zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok, nakoľko takýto súdny výrok by bol nadbytočný vzhľadom na identickosť takéhoto výroku s reálnym a faktickým obsahom výroku o určení neplatnosti odstúpenia. Určením neplatnosti odstúpenia by ostala zmluva v platnosti a keďže nedošlo k zmene niektorej jej časti, teda k zmene obsahu, ostala by v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 642 ods. 1, 2 Obč. zák. a konštatoval, že možnosť objednávateľa od zmluvy odstúpiť je daná vždy a za každých okolností počas celého plynutia realizácie zmluvy o dielo. Rozdiel v jednotlivých odsekoch je v tom, či k odstúpeniu dochádza bezdôvodne (ods. 1), alebo z dôvodu zrejmosti, že dielo nebude vykonané včas alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ v poskytnutej lehote neurobí nápravu (ods. 2). V žiadnom prípade však nemožno akékoľvek odstúpenie od zmluvy o dielo spravujúcej sa Občianskym zákonníkom v čase do zhotovenia diela klasifikovať za neplatné. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade došlo k odstúpeniu v termíne stanovenom v ods. 1 § 642, t. j. do zhotovenia diela, ktorým bolo stavebno - technické dokončenie rodinného domu. Až pre prípad, že by sa žalobca domáhal proti žalovaným nárokov v zmysle ods. 1 § 642 Obč. zák. (náhrada sumy pripadajúcej na práce už vykonané a náhrada účelne vynaložených nákladov), bolo by potrebné prejudiciálne posudzovať, či k odstúpeniu došlo v zmysle § 642 ods. 1 Obč. zák. (bezdôvodne) alebo v zmysle § 642 ods. 2 Obč. zák. (z dôvodu riadneho a včasného neplnenia povinností zhotoviteľom, a to ani v poskytnutej primeranej lehote), kedy uvádzané nároky zhotoviteľ nemá. Súd prvého stupňa o zamietnutí žaloby vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia z dôvodu, že odstúpenie žalovaných od zmluvy o dielo zo dňa 5. 5. 2010 rozhodol tak, že považuje toto odstúpenie za realizované platne, vo vzťahu k určeniu, že zmluva o dielo zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení vzťahu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa považuje záväzkovo - právny vzťah vzniknutý z titulu zmluvy o dielo za občianskoprávny záväzkový vzťah a nie obchodnoprávny záväzkový vzťah. Mal za to, že si účastníci konania pre úpravu svojich vzájomných právnych vzťahov v zmluve výslovne písomne dohodli voľbu Obchodného zákonníka. Urobili tak hneď v úvode zmluvy, kde sa pod názvom zmluvy "zmluva o dielo" nachádza ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom je tu splnená aj podmienka podľa ust. § 262 ods. 2, v zmysle ktorej opcia Obchodného zákonníka pre daný záväzkovo - právny vzťah musí byť urobená písomne. Účastníci týmto úkonom riadne prejavili svoju vôľu, aby sa ich záväzkovo - právny vzťah spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka a aby sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použili pre úpravu tohto vzťahu len subsidiárne. Poukázal na to, že ani z prejavov vôle oboch zmluvných strán nevyplýva, že by niektorá zo zmluvných strán prejavila vôľu uzatvoriť zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo niekedy namietala neplatnosť voľby Obchodného zákonníka pre účely zmluvy. Úmysel zmluvných strán riadiť sa v prípade daného zmluvného vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka vyplýva aj z iných ustanovení zmluvy. V článku VIII ods. 5 zmluvy si zmluvné strany upravili spôsob odstúpenia od zmluvy, keď vylúčili použitie ust. § 345 Obchodného zákonníka. Čo sa týka ust. článku X ods. 2 zmluvy, ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa robí dohodu o voľbe práva neurčitou, uviedol, že sa jedná o všeobecné a záverečné ustanovenie zmluvy, ktoré sa všeobecne vykladá tak, že na posudzovanie zmluvného vzťahu sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka a ostatných právnych predpisov. Jedná sa ustanovenie v praxi bežne používané v zmluvách, ktoré majú obchodnoprávny charakter. Žalovaní svojím podpisom súhlasili s dohodou o voľbe Obchodného zákonníka pre daný záväzkovo - právny vzťah, pričom ich prejav vôle bol takto urobený slobodne a vážne. Žalovaní svoj prejav vôle nikdy nespochybnili a nikdy nenamietali neplatnosť daného prejavu vôle, čo je potrebné brať pri vykladaní vôle zmluvných strán do úvahy. Taktiež mal za to, že vychádzajúc z ustanovení Obchodného zákonníka, ktorým sa riadi príslušný záväzkovo - právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a zmluvné dojednania ohľadom odstúpenia, ktoré si žalobca a žalovaní dohodli odchylne od ust. § 345 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaných nie je platné a zmluva ostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. Poukázal na to, že zmluvné strany si dojednali možnosť odstúpenia zo strany objednávateľa až po omeškaní sa s dokončením diela ako celku. Navyše, po márnom uplynutí lehoty na dokončenie celého diela bola dohodnutá povinnosť objednávateľa zaslať žalobcovi ako zhotoviteľovi výzvu so 14 dňovou lehotou na nápravu. Táto formálna stránka platnosti odstúpenia zo strany žalovaných dodržaná nebola. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí potvrdil konanie žalovaných v tom, že od zmluvy odstúpili ešte pred dokončením diela ako celku. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je sčasti vecne správny. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. 3. 2011, sp. zn. 3Cdo 249/2009). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že odstúpenie zo dňa 16. 8. 2010 od Zmluvy o dielo uzavretej dňa 5. 5. 2010 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi je neplatné a určenia, že Zmluva o dielo zo dňa 5. 5. 2010 zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dňa 5. 5. 2010 uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela "stavebno - technické dokončenie rodinného domu" postaveného na parc. CN č. 559/109 - pokračovanie v zhotovovaní rodinného domu po ukončení hrubej stavby a následné odstránenie prípadných vád a nedorobkov v prípade ich výskytu. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaní listom zo dňa 16. 8. 2010 odstúpili od Zmluvy o dielo z dôvodu nedodržania lehoty na dokončenie prvej etapy prác v zmysle harmonogramu prác, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa vyslovil záver, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy o dielo je neplatné. Odvolací súd má za to, že tento záver súdu prvého stupňa je predčasný. Je potrebné vziať do úvahy, že žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo dňa 5. 5. 2010, t. j. pred dvoma rokmi. Súd prvého stupňa nezisťoval, či žalovaní pokračovali v zhotovovaní diela a či dielo v súčasnej dobe nie je už zhotovené. V prípade, že by dielo už zhotovené bolo, resp. by žalovaní pokračovali v zhotovení diela, predmetná žaloba by bola nevykonateľná, nakoľko by odpadol predmet Zmluvy o dielo a teda by nastala nemožnosť plnenia Zmluvy o dielo, čím by odpadol aj predmet sporu. V takomto prípade by žalobca už nemohol preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Na druhej strane, ak by žalovaní v realizácii diela nepokračovali, odvolací súd poukazuje na to, že určovacia žaloba má slúžiť potrebám praktického života a z tohto pohľadu sa javí neúčelné, aby žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavbu rodinného domu žalovaných, ktorí s prácou žalobcu nie sú spokojní a práve vady a nedorobky diela ich viedli k tomu, že odstúpili od zmluvy o dielo. Inak povedané, nemožno od žalovaných očakávať, aby si dali zhotoviť dielo od zhotoviteľa, ku ktorému nemajú svoju dôveru. Bolo by v rozpore s potrebami praktického života, aby súd autoritatívnym súdnym rozhodnutím prinútil žalovaných k tomu, aby boli povinní umožniť žalobcovi dokončenie diela - rodinného domu, keď žalovaní o to nemajú záujem a stratili k žalobcovi ako zhotoviteľovi diela dôveru. Ak by sa aj takejto žalobe vyhovelo, podľa názoru odvolacieho súdu by bol veľmi problematický výkon takéhoto rozhodnutia. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o dielo ostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď takýto súdny výrok by bol nadbytočný vzhľadom na identickosť výroku s obsahom výroku o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Je logické, že pokiaľ by súd určil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, zmluva ostáva v platnosti a ostáva v platnosti za rovnakých dohodnutých podmienok. Je teda nadbytočné určenie platnosti zmluvy, pokiaľ sa žalobca domáha i určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie, že predmetná zmluva o dielo zostáva v platnosti za dohodnutých zmluvných podmienok. V časti, ktorou súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd si uvedomuje, že jeho právny názor obsiahnutý v jeho rozhodnutí (nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) povedie opätovne k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd však napriek tomu nemohol napadnutý rozsudok v časti určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy potvrdiť, pretože by tým žalobcovi odňal možnosť argumentovať proti vyššie spomenutému právnemu názoru odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.