KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava15. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/526/2011 z 15. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2012, sp. zn. 3Cob/526/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1310211793.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/526/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310211793
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310211793.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu SKP, k.s., Lazovná 64,
Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze",
Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. advokátom JUDr. Pavlom Konečným, Hurbanova
14/A, Banská Bystrica, proti žalovanému ESSENCE TRADING, s.r.o., Stará Vajnorská 39, Bratislava,
IČO: 36 553 638, o zaplatenie 63,30 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 17/2011-104 zo dňa 10. mája 2011, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 17/2011-104 zo
dňa 10. mája 2011 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r
d z u j e a v časti uloženia povinnosti žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za návrh z r u š u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 17/2011-128
zo dňa 14.7.2011 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 63,30 EUR s 18,25 % p.a. úrokom z omeškania zo súm a v obdobiach v žalobe špecifikovaných,
ktorú žalobca mal získať na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. novembra
2007 a následne zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. augusta 2010 uzatvorenej so spoločnosťou
MEDIATION KMCH s.r.o., Hosťovce 217, vyfakturovanej faktúrami spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, ktorá pohľadávku postúpila na spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10. júna 2010, keď konštatoval, že podľa čl. 1.1. rámcovej zmluvy o
postupovaní pohľadávok zo dňa 11. novembra 2007 sa táto vzťahuje na všetky peňažné pohľadávky,
ktorých veriteľom je postupca spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o., vzhľadom na uvedené môže
zmluva zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11.
novembra 2007, spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. získala však žalovanú pohľadávku od Slovak
Telekom, a. s. až zmluvou zo dňa 10. júna 2010 na základe rámcovej zmluvy. S poukazom na
súpis všeobecnej podstaty, ktorý vyhotovil prvý správca konkurznej podstaty, zverejnenej dňa 6. októbra
2008, v ktorej neboli zahrnuté žiadne pohľadávky, vyslovil názor, že sú tu vážne pochybnosti, že zmluva
nebola uzavretá už dňa 11. novembra 2007, teda pred vyhlásením konkurzu. Ďalej konštatoval, že
rámcovej zmluve chýba rozumný hospodársky účel, ktorý by strany viedol k jej uzatvoreniu v tomto
znení a s takými vysokými zmluvnými pokutami, ktoré odporujú poctivému obchodnému styku. Pri
hodnotení zmluvy prihliadal aj na také okolnosti, že spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. bola veriteľom
a členom veriteľského výboru, že žalobca je v poradí tretím správcom konkurznej podstaty a že



členom veriteľského výboru bol aj právny zástupca žalobcu. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 14. decembra 2009 za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Obč. zák.
pre obchádzanie zákona. Napokon konštatoval, že výhodnosť takéhoto konania je založená výlučne
len na znížení nákladov o súdny poplatok, ktorý iní podnikatelia musia platiť. Súčasne rozhodol, že
sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za žalobu v sume 16,50 EUR na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V súvislosti s uložením poplatkovej povinnosti konštatoval, že žalobca nekonal ako správca v rámci
ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z., a preto mu podľa položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
vznikla poplatková povinnosť.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhol ho v časti týkajúcej sa veci samej zmeniť a
žalobe vyhovieť a v časti týkajúcej sa súdneho poplatku zrušiť s poukazom na § 4 ods. 2, písm. m/ zák.
č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je spod poplatkovej povinnosti oslobodený. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 a § 88
zák. č. 7/2005 Z.z., nezobral do úvahy existenciu záväzného pokynu veriteľského výboru, ktorý prijal
rozhodnutie na plnenie rámcovej zmluvy a neposúdil otázku možných nákladov v prípade neuzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. decembra 2009 ako aj iných skutočností. Ďalej vytýkal súdu,
že nevyhodnotil dostatočne jeho list z 19. augusta 2010, ktorým reagoval na signalizáciu krajského súdu.
Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, že sa rámcová zmluva zo dňa 11. novembra 2007
týka len tých pohľadávok, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11. novembra 2007, keďže zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú, zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa postupca odo dňa
uzatvorenia zmluvy do jej zániku stane veriteľom akejkoľvek pohľadávky v budúcnosti, je povinný na
základe výzvy druhej strany, túto pohľadávku postúpiť na postupníka a tento je povinný ju prijať a zaplatiť.
Súpis majetku podstát zo dňa 6. októbra 2008 vytvorený správcom prirodzene neobsahoval pohľadávky,
ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko ich úpadca nadobudol až 14. decembra 2009. Poukázal na
ekonomickú výhodnosť tejto zmluvy v čase jej uzatvorenia, ktorú je možné považovať za hlavnú kauzu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide
o vec samú, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a
vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Žalobca vyvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok zo dňa
11. novembra 2007, ktorú uzatvorila spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. a AKROPOLIS estates
s.r.o., čo je predchádzajúce obchodné meno úpadcu. Z čl. 1.1. tejto zmluvy jednoznačne vyplýva,
že sa pohľadávkami na účely tejto zmluvy rozumejú všetky peňažné pohľadávky postupcu spolu s
príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, ktorých veriteľom je postupca. Uvedený článok
a ani iné články zmluvy neobsahujú text, ktorý by svedčil o tom, že sa zmluva netýka len pohľadávok,
ktorých veriteľom bol postupca v čase uzatvorenia zmluvy, ale aj pohľadávok, ktorých veriteľom sa stane
až v budúcnosti, teda počas účinnosti zmluvy. Postupca, spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. sa však
veriteľom tejto pohľadávky stala až na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. júna 2010
uzatvoreného so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že sa rámcová zmluva zo dňa 11. novembra 2007 nemohla týkať
pohľadávky, ktorej uspokojenie je predmetom tohto sporu.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 67 ods. 1, písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase
vyhlásenia konkurzu a podľa písm. b/ majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu.

Podľa § 86 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone
niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty
majetku podliehajúceho konkurzu, alebo zvýši hodnotu tohto majetku.



Z citovaných ustanovení vyplýva, že úkony správcu sa musia týkať majetku podliehajúcemu konkurzu a
že je oprávnený pokračovať vo výkone niektorých činností, ale iba takých, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou úpadcu.

Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nenadobudol predmetnú
pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o postupovaní pohľadávok z 11. novembra 2007, získal ju
až na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. augusta 2010, teda zmluvy uzatvorenej až
po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami odvolateľa, že súd prvého stupňa
nedostatočne posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 a § 88 zák. č.
7/2005 Z.z. Odvolací súd nepovažuje uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. augusta
2010 za nakladanie správcu s majetkom podliehajúcim konkurzu, na konanie, ktoré ho oprávňuje § 44
zák. č. 7/2005 Z.z. a ani za činnosť upravenú v § 86 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože správca môže po
vyhlásení konkurzu len pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou
úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu, alebo zvýši hodnotu
tohto majetku, je teda vylúčené, aby správca začal počas konkurzu vykonávať podnikateľskú činnosť,
ktorú úpadca pred vyhlásením konkurzu nevykonával, o prípad ktorý ide podľa názoru odvolacieho
súdu v prejednávanej právnej veci vychádzajúc z predmetu činnosti tak, ako ho má zapísaný úpadca
v obchodnom registri.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.
augusta 2010 odporuje zák. č. 7/2005 Z.z., a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 4 ods. 2, písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného
predpisu, t. j. zák. č. 7/2005 Z.z. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ požíva účastník
súdneho konania postavenie správcu ustanoveného do konania podľa zák. č. 7/2005 Z.z., nie je toto
zákonné osobné oslobodenie žiadnym spôsobom vecne obmedzené. Ak by mal zákonodarca v úmysle
oslobodenie správcu určitým spôsobom obmedziť, vyjadril by to nepochybne spôsobom obdobným, ako
napr. v prípade osobného oslobodenia obcí a vyšších územných celkov, a to v ustanovení § 4 ods. 2,
písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb..

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi,
ktorý má status správcu konkurznej podstaty podľa zák. č. 7/2005 Z.z., vyrubil súdny poplatok,
nezodpovedá zákonu, a preto rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti podľa §
221 ods. 1, písm. i O. s. p. zrušil.

Uznesením č.k. 24Cb 17/2011-128 zo dňa 14.7.2011 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť v lehote 10 dní od jeho doručenia súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 EUR.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil totožnými dôvodmi ako svoje odvolanie
proti vyššie uvedenému výroku rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za návrh.

Krajský súd v Bratislave prejednal odolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď uložil žalobcovi, ktorým
je správca konkurznej podstaty, povinnosť zaplatiť súdny poplatok, nakoľko je tento, ako bolo vyššie
uvedené podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodený.

Preto Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie podľa § 220 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 24Cb/17/2011

    zrušené