Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/307/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214463 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310214463.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o mal. W. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: W. B., trvale bytom Z., O. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a W. L., trvale bytom Z., Z. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.03.2011, č.k. 37P 50/2010-35, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III svojim rozsudkom zo dňa 29.03.2011, č.k. 37P 50/2010-35 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.02.2002, č.k. 38P 5/2002-12 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku XXXX došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to ako na strane maloletého, tak aj rodičov. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého konštatoval nárast jeho potrieb za časové obdobie X rokov ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, keďže v roku XXXX maloletý mal X roky, v súčasnosti ide o XX ročného chlapca, ktorého skladba odôvodnených potrieb a záujmov je odlišná a finančne náročnejšia než tá, ktorá existovala v čase posledného rozhodnutia súdu. Konštatoval, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene jeho základných životných potrieb súvisiacich s jeho fyzickým a psychickým vývinom, ako i k nárastu nákladov spojených s jeho vzdelávaním a stým spätými školskými i mimoškolskými aktivitami. V neposlednom rade došlo na strane maloletého i prirodzenej zmene v štruktúre jeho záujmov a nárokov na trávenie voľného času. Určené výživné považoval za primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ktoré vyhodnotil ako rovnaké. Pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na vecné plnenia zo strany otca nad rámec určeného výživného, v tejto súvislosti zdôraznil že je žiaduce, vzhľadom na vzťah otca s maloletým ponechať otcovi možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť i formou vecných, prípadne iných plnení ktoré bude maloletý potrebovať, čo by však úpravou výživného požadovaného matkou bolo znemožnené. Z tohto dôvodu matkou navrhnuté výživné vo výške XXX € ako bežné výživné a XXX € ako tvorbu úspor vyhodnotil ako značne neprimerané, neadekvátne a nadhodnotené preukázaným potrebám maloletého, rovnako aj majetkovým a zárobkovým pomerom otca maloletého, ako aj celkovej životnej úrovni oboch rodičov. Poukázal na to, že na strane maloletého neprišlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného presahujúceho XX násobok predtým stanoveného výživného, a to ani s poukazom na školské a mimoškolské aktivity, prípadnú zmenu zdravotného stavu, či inej skutočnosti. Poukázal na to, že ani určenie výšky výživného na náklady dieťaťa nie je bezhraničné, odôvodňujúce len životnou úrovňou povinného rodiča. Výživné nemožno priznať vo vyššej výške než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, a to ani v prípade, že to životná úroveň rodiča dovoľuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že výživné slúži výlučne na uspokojenie odôvodnených a preukázaných potrieb a záujmov maloletého dieťaťa a nie oprávneného rodiča, a že vyššia životná úroveň jedného z rodičov neznamená, že tento rodič bude zaviazaný na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec v konaní navrhol výživné 11CoP 307/11-56 upraviť na sumu XXX € mesačne, ani s jeho návrhom sa nestotožnil, nakoľko uvedenú čiastku považoval za nedostatočnú a poddimenzovanú, a to vzhľadom k prirodzenému vývoju maloletého, ktorý so sebou prináša nezadržateľné zmeny vo fyzickom, psychickom i duševnom živote dieťaťa, a ktoré je nevyhnutne spojené so zvýšenými finančnými výdavkami na uspokojovanie jeho potrieb a záujmov, ktoré prešli od poslednej úpravy výživného tak kvalitatívnou, ako i kvantitatívnou zmenou. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého zvýšiť zo sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu X.XXX € mesačne, počnúc XX.XX.XXXX, z čoho bežné výživné vo výške XXX € bude otec zasielať k rukám matky, sumu XXX € bude zasielať na tvorbu úspor. Dlžné bežné výživné od XX.XX.XXXX do vyhlásenia rozhodnutia navrhla otcovi povoliť splácať v XXX € mesačných splátkach, pokiaľ ide o dlžné výživné na tvorbu úspor, toto navrhla otcovi uložiť povinnosť vložiť na účet maloletého najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súdu prvého stupňa vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že súd pri určení výživného nesprávne vyhodnotil životnú úroveň otca, jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, keď síce na jednej strane skonštatoval, že životná úroveň otca je vyššia než životná úroveň matky, avšak svoje dokazovanie vo vzťahu k majetkovým pomerom otca obmedzil výlučne len na daňové priznanie otca za rok XXXX a tvrdenia otca o tom, že jeho príjem je cca X.XXX € mesačne. Taktiež žiadnym spôsobom nedotazoval otca k preukázaniu jeho majetkových pomerov, keď napr. nepožadoval od otca predloženie výpisov z účtov, nájomnej zmluvy a pod., taktiež sa nevysporiadal s rozporuplnými tvrdeniami otca o jeho nákladoch na bývanie, stravu, ošatenie. Pokiaľ by otcov príjem skutočne bol iba v ním deklarovanej výške cca X.XXX € mesačne, je len veľmi ťažko uveriteľné, že by výlučne z neho okrem financovania svojich nákladov v sume cca XXX € mesačne bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj značnými vecnými plneniami ako to súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Taktiež sa nestotožnila s názorom súdu, že otec svoju vyššiu životnú úroveň pretavuje do plnenia si vyživovacej povinnosti presahujúcej rámec súdom stanoveného výživného, nakoľko mala za to, že dary na Vianoce, narodeniny, či meniny a vreckové v žiadnom prípade nemožno považovať za pravidelné opakujúce sa plnenia vyživovacej povinnosti, odhliadnuc od faktu, že otec výber darčekov s ňou vôbec nekonzultuje. Rovnako nesúhlasila ani s názorom súdu, že výživné nemožno priznať vo vyššej výške než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, a to ani v prípade, že to životná úroveň rodiča dovoľuje. Podľa jej názoru je viac ako zrejmé, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, pričom pri skúmaní miery životnej úrovne má nezanedbateľnú výpovednú hodnotu napr. aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky a pod.. Okrem toho nemenej podstatný je aj fakt, že súd pri určovaní výšky výživného nezobral do úvahy ani tak podstatnú skutočnosť, že o maloletého Michala sa kompletne a komplexne stará výlučne matka, s podporou svojej rodiny, a otec napriek tomu, že má upravený styk s maloletým, tento vôbec nevyužíva. Nesúhlasila ani s názorom súdu pokiaľ jej návrh, aby časť z výživného určil na tvorbu úspor vyhodnotil ako nedôvodný, keď skonštatoval, že otec má evidentný záujem na podieľaní sa na starostlivosti a výchove maloletého, a to tak formou osobnej starostlivosti, ako i formou úhrady nákladov. Takéto zdôvodnenie zamietnutia návrhu na určenie časti výživného na tvorbu úspor považovala za rozporné so samotným účelom tvorby úspor, keď jej cieľom je predovšetkým vytvoriť, a to aj pre prípad zmeny pomerov na strane povinného rodiča, keď tomuto v budúcnosti nemusia jeho možnosti umožňovať prispievať na výživu maloletého dieťaťa takou sumou, ako v čase rozhodovania pre maloleté dieťa finančnú rezervu, ktorú bude môcť v čase plnoletosti použiť napr. na prípravu na budúce povolanie, či napr. na mimoriadne výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Taktiež i napriek tomu, že na jednej strane mal súd preukázané, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, bez ďalšieho odôvodnenia rozhodol o zvýšení výživného od XX.XX.XXXX, i keď výživné žiadala zvýšiť od XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa nezdôvodnil z akého dôvodu rozhodol o zvýšení výživného od XX.XX.XXXX, 11CoP 307/11-57 ani aké preukázateľné plnenia zo strany otca započítal vo vzťahu k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti nad rámec súdom určeného a neskôr zvýšeného výživného. Mala za to, že len na základe faktu, že k vyhláseniu rozhodnutia došlo XX.XX.XXXX nie je možné bez ďalšieho určiť okamih zvýšenia vyživovacej povinnosti na prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, že zákonnou podmienkou zmeny prechádzajúcej úpravy výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, a ktorá zmena sa výrazným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K tejto zásadnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách maloletých detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, fyzickým rastom, duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami, alebo v dôsledku zmien v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch rodičov, najmä v súvislosti s nárastom, či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom, či nárastom majetku. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danej veci s poukazom na rozsah dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné posúdiť, či určené výživné zodpovedá uvedeným kritériám rozhodným pre určovanie výživného, t.j. či je primerané ako odôvodneným potrebám maloletého, najmä však zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ktorých zistenie je práve významné pre správne určenie výšky výživného. V spise sa nachádza len daňové priznanie otca za rok XXXX, ktoré však nedáva reálny obraz o príjme podnikateľa a je dokonca v rozpore s tvrdením otca, že zarába cca X.XXX € mesačne. Aj toto tvrdenie otca je však v rozpore s ním deklarovanými výdavkami na stravu, bývanie, dopravu, vecné plnenia pre maloletého nad rámec určeného výživného, z ktorého dôvodu mal súd prvého stupňa podrobnejšie skúmať zárobkové pomery otca, rovnako aj jeho celkové majetkové pomery, vrátane jeho životnej úrovne, na ktorej má právo maloletý sa podieľať, napr. aj určením výživného na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zák. o rodine, tak ako to v danej veci požadovala matka. Stručné odôvodnenie rozhodnutia bez bližšieho dokazovania na zistenie zárobkových a majetkových pomerov otca robia v tomto smere rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Za nepreskúmateľné odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti započítania vecných plnení zo strany otca nad rámec určeného výživného, nakoľko ani k tejto skutočnosti súd prvého stupňa nevykonal náležité dokazovanie. Zo spisu totiž nie je zrejmé, aké plnenie otec maloletému poskytuje, či ide o pravidelné plnenia, v akom časovom horizonte, nakoľko dary na sviatky alebo Vianoce nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec určeného výživného. Za nepreskúmateľné odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti určenia počiatku zmeny pomerov, keď bez bližšieho odôvodnenia súd prvého stupňa tento určil od XX.XX.XXXX, hoci ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine jednoznačne za rozhodujúcu skutočnosť pri zmene rozhodnutia o výživnom predpokladá zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa. Aká zmena pomerov nastala rozhodnutím vo veci súd prvého stupňa pritom nešpecifikoval. Pochybil tiež, pokiaľ nevyhovel návrhu matky v zmysle jej podaného návrhu ( X.XXX € mesačne od XX.XX.XXXX ), keď vo zvyšku jej návrh nezamietol. Z dôvodu, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal náležité dokazovanie, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť, či určené výživné zodpovedá kritériám rozhodným pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa, rovnako pokiaľ ide 11CoP 307/11-58 o ustálenie počiatku zmeny pomerov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby rozhodnutie súdu spĺňalo jednak podmienky ust. § 157 ods. 2, rovnako aby určená výška výživného zodpovedala kritériám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.