Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311203896 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311203896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: P. P., S. W. H. XX, W., zastúpená JUDr. Annou Magovou, Zálužnická 17, Bratislava, proti odporcovi: G.. U. P., W. M., F.H. XXXX, F. - N., Č. H. zastúpeného Mgr. Martinom Paškalom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka č. 27 o zvýšenie výživného na dospelé dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C 48/2011-49 zo dňa 8. decembra 2011 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e takto: Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 230 € mesačne od 5.4.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 5.4.2011 do 21.6.2012 vo výške 643,44 € odvolací súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku odvolací súd návrh z a m i e t a . Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.3.2008 č.k. 38 P 409/2007 v časti výživného na navrhovateľku. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu, z doterajšej sumy 5.500,-Sk (182,57 €) na sumu 300 € mesačne, počnúc dňom 1.1.2012, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na navrhovateľku za obdobie od 5.4.2011 do 31.12.2011 vo výške 2.650,- € povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 Euro, splatných spolu s bežným výživným, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/409/2007-94 zo dňa 13.3.2008 v časti výživného na navrhovateľku. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.03.2008, č.k. 38/ P/409/2007 v zmysle uznesenia zo dňa 02.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.06.2008, súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany odporcu na v tom čase maloletú navrhovateľku na sumu 182,57 € /5.500 Sk/. Od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov, na strane navrhovateľky spočívajúcej v tom, že od posledného určenia výživného ubehli 3 roky, počas ktorých ukončila strednú školu, v súčasnosti je študentkou vysokej školy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - odbor marketingová komunikácia. Na strane matky navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane príjmov od r. 2008, kedy súd rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku na sumu 182,57 € /5.500 Sk/. Čistý mesačný príjem odporcu činí mesačne 29.7215.-Kč. Podľa LV č.7613 je odporca spolu so svojou manželkou S. Č. podielovým spoluvlastníkom dvojizbového bytu Q. X. U.. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd konštatoval takú zmenu pomerov na strane navrhovateľky, v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť aj výšku výživného potrebného na zabezpečenie všetkých životných potrieb potrebných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj navrhovateľky. Po vykonanom dokazovaní na výživné primerané pomerom zisteným tak na strane navrhovateľky, t.j. veku a statusu vysokoškolskej študentky, tomuto zodpovedajúcim potrebám, ako aj pomerom u oboch rodičov, teda ich príjmovým možnostiam a schopnostiam, považoval sumu 300 Euro za primeranú. Z takto určeného výživného za súčasného prispenia matky navrhovateľky možno navrhovateľke uspokojiť riadne nielen jej základné potreby (strava, ošatenie, hygiena, školské potreby, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady spojené s príležitostnou liečbou a pod.), ale aj potreby v širšom rámci prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka (záľuby, mimoškolské aktivity, kultúra, šport, oddych a pod.). Prvostupňový súd ustálil zročné výživné za obdobie od 5.4.2011 do 31.12.2011 sumou 2.650,- €, ktoré odporcovi povolil splácať podľa § 160 Občianskeho súdneho poriadku formou splátok. Za primerané považoval splátky vo výške 20 -€ mesačne, splatné spolu s bežným výživným. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporných strán v konaní súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok okrem výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý, odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nedostatočne skúmal subjektívne okolnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na strane navrhovateľky. V zmysle rozhodovacej praxe je potrebné prihliadnuť pri zvýšení výživného ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku zo dňa 13.3.2008 predstavovali náklady pre potreby zvýšenia výživného tie isté položky ako si ich uplatňuje navrhovateľka predmetným návrhom. Takéto tvrdenia sú nedostatočné na zmenu pomerov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia. Navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole; avšak táto zmena sa zásadnejším spôsobom neprejavila v jej pomeroch. V oboch prípadoch je možné do školy cestovať MHD na základe zľavnených lístkov, vysoká škola tak ako aj stredná sa nachádza v Bratislave a odpadajú výdavky na internátne ubytovanie, stravu. V neposlednom rade nie je navrhovateľka povinná platiť školné. Čo sa týka objektívneho odôvodnenia zmeny pomerov vývojom životných nákladov, tieto neboli predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Rovnako súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ohľadom subjektívnych okolností významných pre zmenu na strane odporcu. Odporca sa zdržiava z pracovných dôvodov v Českej republike, kde si prenajal so svojou manželkou byt v Hostoviciach za 13.500,- Kč + 3.240,- Kč energie. Byt, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s terajšou manželkou vo Svätom Jure prenajíma za nájomné vo výške 280,- € z čoho uhrádza splátku hypotéky vo výške 130,- € a náklady spojené s užívaním bytu predstavujú 70,- €, 20,- € sú náklady na elektrickú energiu. Čistý mesačný príjem predstavuje 29.725,- Kč. Navrhovateľka si vyčíslila náklady vo výške 470,- €. Takéto vyčíslenie považuje za nadhodnotené oproti výdavkom odporcu, ktorému po úhrade nevyhnutných nákladov zostane suma vo výške 10.225,- Kč, čo predstavuje 417,36 €. Na strane matky navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. U jedinej osoby, u ktorej došlo skutočne k závažnejším zmenám pomerov je odporca, pričom táto zmena pomerov výrazne znížila schopnosti odporcu plniť vyživovaciu povinnosť už podľa pôvodného rozhodnutia. Zvýšenie výživného na 300,- € presahuje jeho schopnosti. Odporca taktiež namieta správnosť výroku o zročnom výživnom. Nie je mu jasné z čoho vychádzal súd prvého stupňa, keď dospel k sume zročného výživného vo výške 2.650,- €. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že návrh ako nedôvodný zamietne. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Zmena pomerov na jej strane je jednoznačná, ktorú je možno odôvodniť potrebami, ktoré vznikajú z dôvodu dospelosti čoho je napr. dôkaz výdavok zákrok na odstránenie znamienok vo výške 150,- €. V januári riešila matka nevyhnutnú výmenu zariadenia detskej izby, ktorá mala 15 rokov a zodpovedala potrebám 6-ročného dieťaťa. Z dôvodu prechodu na vysokú školu a s tým spojené výdavky, zakúpenie vysokoškolských kníh, skrípt, notebooku, fotoaparátu sa zásadným spôsobom prejavila na nákladoch navrhovateľky. Navrhovateľke chýba ku štúdiu programové vybavenie ako je fotoshop, ktoré sa pohybuje cca od 400,- € vyššie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní /§ 214 ods. 1 O.s.p/. doplnil dokazovanie /§ 129 ods. 1 a § 213 ods. 4 O.s.p./ oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to čestným prehlásením P. P., F. P. P. z roku 2012, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby za rok 2011, 2010, dokladmi o nákladoch navrhovateľky z č.l. 74 a 79, zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa 15.12.2010, zmluvou o prenájme zo dňa 26.8.2010, zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. 2011093690, predpismi mesačných záloh platných od 1.8.2010, mzdovým listom odporcu, výpočtom dane a daňovým zvýhodnením a potvrdením o zdaniteľných príjmoch odporcu za rok 2011, dokladmi o vyúčtovaní platieb za internet za obdobie marec, apríl 2012 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopnosti a možnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne. Odvolací súd má v dôsledku vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka je študentkou tretieho ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - odbor marketingová komunikácia. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky. Navrhovateľkou vyčíslené mesačné náklady predstavovali: strava, pitný režim počas školy -100,- €, strava, pitný režim doma a cez víkendy-120,- €, základná kozmetika, drogéria-30 EUR, pracie prostriedky-20,- €, cestovné náklady-20,- €, Telefón, internet-60,- €, náklady spojené s bývaním-cca 100,- €, celkom cca 450,- €. Ročné náklady: oblečenie, spodná bielizeň, obuv-cca 500,-€ (cca 40 ,-€ mesačne), náklady spojené so štúdiom cca 400,- € (cca 33,-€ mesačne), tlač, kopírovanie, väzba, tonery, knihy, služby knižnice a pod., Antikoncepcia cca 120,- € (mesačne cca 30,-€), lieky alergia + očkovanie cca 60,-€ , prehliadky zubár, gynekológ, alergológ cca 50,-€ choroba - lieky cca 2x ročne cca 100,-€, informatik (servis počítač) cca 60,-€, celkom cca 1.230,-€ (mesačne cca 120,-€). Matka má mesačný príjem brutto 700,- € mesačne, a jej náklady spojené s bývaním a hypotekárnym úverom predstavujú cca 400,- € mesačne. Je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý obýva, iné vyživovacie povinnosti nemá. Odporca sa v roku 2009 oženil, manželka je dlhodobo nezamestnaná, od septembra 2010 je bez príjmu, jeho priemerný čistý príjem je 29.725,-Kč, iný príjem nemá. Po odpočítaní nákladov na bývanie a platby výživného na navrhovateľku vo výške 4.475 Kč /l82,57 €/ mu zostane suma približne 8.500 Kč na úhradu iba bežných nákladov. Je bezpodielovým spoluvlastníkom dvojizbového bytu. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd má zato, že súdom prvého stupňa priznané výživné vo výške 300,- € nezodpovedá možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom a celkovej životnej úrovne odporcu. Súd prvého stupňa nedodržal zásadu priamej úmernosti medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, sledujúc normatívnu zásadu, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Z prehľadu vyčíslených nákladov navrhovateľky vyplýva dôvodne odporcom vznesená námietka, že navrhovateľka sama mesačne spotrebuje finančné prostriedky v identickej výške akú má odporca spolu s manželkou k dispozícii na úhradu životných nákladov po odpočítaní nevyhnutných nákladov. Vzhľadom však na bežnú životnú úroveň oboch rodičov i navrhovateľka môže žiť len na takej životnej úrovni, akú majú jej rodičia, a jej odôvodnenými potrebami môžu byť len potreby celkom zvyčajné, preto ustálil, že výška výživného v sume 230,- € je primeraná vzhľadom na zmenené pomery na strane navrhovateľky v dôsledku štúdia na vysokej škole, berúc do úvahy zmenu pomerov aj na strane odporcu, ktorý sa v roku 2009 oženil, jeho manželka je nezamestnaná v dôsledku čoho mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Zročné výživné za obdobie od 5.4. 2011 do 21.6. 2012 (deň vyhlásenia tohto rozsudku) určil sumou 643,44 €, ktorú sumu vypočítal nasledovným spôsobom. Doteraz platené výživné vo výške 182,52 € - predmetným rozsudkom priznaných 230,- € = 47,43 €; od 5.4. 2011 do 30. apríla, t.j. 26 dní; 47,43 € :30 = 1,58 € : x 26 = 41,10 €, máj 2011 - december 2011; (7 mesiacov 2011 x 47,43€) + (5 mesiacov 2012 x 47,43 €) = 569,16 € + 21 dní v mesiaci jún 2012 (47,43€ : 30 = 1,58€ x 21 = 33,18€) spolu ide o sumu 643,44 €. Zročné výživné vo výške 643,44 € povolil odvolací súd odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- € pod stratou výhody splátok v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Pri určení výšky splátok pri zročnom výživnom mal odvolací súd na zreteli predovšetkým zvýšenú ochranu záujmu oprávnenej osoby /t.j v danom prípade navrhovateľky/, výšku zročného výživného, príčiny jeho vzniku /odporca na výživu dobrovoľne prispieval/, čas kedy dôjde zo strany povinného k zaplateniu celého zročného výživného a zárobkové možnosti povinného. Vzhľadom na uvedené, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav avšak vyvodil z neho nesprávny záver odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zvýšil z doterajších 182,52 € na 230,- € mesačne a to od podania návrhu (5.4. 2011) a vo zvyšku návrh / prvostupňovým súdom bolo zvýšené výživné v sume 300,m-€ / ako bezdôvodne podaný zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.3.2008 č.k. 38P 409/2007 v časti výživného na navrhovateľku. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom čiastočný úspech účastníkov konania v celom konaní tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.