Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204638 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311204638.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. J., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale C. U.. XX/X/-XX, XXXX A., G., a otec - L. J. - nebohý, o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/127/2011-36 zo dňa 4.10.2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - nariadil nad maloletou U. J., narodenou XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť s tým, že maloletá bude umiestnená v Reedukačnom centre U. V., C. XX, okres U. B. P., - matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na účet Reedukačného centra U. V., C. XX, okres U. B. P., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, - žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 54 ods. 2, 3, 5, 6, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a tým, že v prípade maloletej pochádzajúcej z mimomanželského vzťahu matky U. H. a L. J. (zomrelého dňa XX.XX.XXXX), ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.11.1999 zverená do výchovy a opatery starej matky T. H. a následne do jej pestúnskej starostlivosti, mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že v jej prípade sú splnené podmienky k nariadeniu ústavnej výchovy. Pri rozhodovaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. zohľadnil vyjadrenia sa starej matky, ako i kolízneho opatrovníka o tom, že napriek opakovaným snahám zo strany všetkých zúčastnených, sa za sledované obdobie správanie maloletej vôbec nezlepšilo; maloletá práve naopak na všetky uskutočnené kroky reagovala ďalším zhoršením svojho správania. Maloletá U. nemá vôbec záujem žiť riadnym spôsobom života, nechce chodiť do školy ( v školskom roku XXXX/XXXX nebola klasifikovaná pre 468 neospravedlnených hodín ), nerešpektuje žiadne autority, a to ani svoju starú matku, ktorá sa o ňu stará prakticky od predškolského veku. U. inklinuje k záhaľčivému spôsobu života s tým, že jeho dôsledky pre jej ďalší život si neuvedomuje a vôbec ju nezaujímajú. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že problémy maloletej už nie je možné riešiť v jej domácom prostredí, keďže takéto riešenie situácie sa neosvedčilo a bolo napriek mnohým pokusom neúspešné. Mal za nevyhnuté a v záujme dieťaťa za nanajvýš potrebné umiestnenie maloletej U. v Reedukačnom centre, od ktorého sa očakáva, že ju tento pobyt naučí správnym modelom spolunažívania s inými ľuďmi, rešpektovaniu druhého človeka ako rovnocenného partnera, rešpektovaniu autorít, stanovených pravidiel a určitých postupov rovnako, ako aj vytrvalosti v dosahovaní svojich stanovených cieľov a pracovitosti. Opakujúce sa predchádzajúce správanie maloletej ( ktorá sa opakovane zdržiava mimo bydliska starej matky a prespáva u svojich kamarátok, a s ktorou sú vážne výchovné problémy ) by bez včasného zásahu zo strany sociálnej kurately a súdu, mohlo viesť u maloletej U. k absolútnej degradácii chápania toho, čo je dobré a čo je zlé, čo by malo na jej život fatálne následky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej oznamujúc, že v súčasnosti býva na označenej adrese vo P. aj s priateľom a má záujem si maloletú zobrať k sebe. Matka uviedla, že maloletej U. by chcela vynahradiť stratené roky a poviesť ju do normálneho života. Jej záujmom je, aby sa dcéra nestala tým, čím sa stala pred rokmi ona sama. 11CoP 95/2012-54 Stará matka maloletej ( ktorej bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti) sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrila. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky maloletej uviedol, že maloletá U. sa narodila so syndrómom závislosti a do X,X roka veku bola umiestnená v detskom domove. Matka sa o dieťa nestarala, neplnila si voči nemu ani vyživovaciu povinnosť a v kontakte s pracovníkmi odboru sociálnych vecí a rodiny bola naposledy v auguste XXXX pri prešetrovaní pomerov u nej v byte. Neskôr matka opustila U., o dcéru sa nezaujímala, naďalej neprispievala na jeho výživu a dieťa si k nej nevytvorilo žiaden vzťah. Kolízny opatrovník uviedol, že s poukazom na drogovú minulosť matky a jej nezáujem o riadnu starostlivosť o dieťa, nevidí v osobe matky záruku riadnej výchovy a istoty , že U. absolvuje prípravu na budúce povolanie. O dieťa sa i napriek vážnym zdravotným problémom pokúšala starať jeho stará matka, ktorá však výchovu maloletej U. nezvládla a U. ani na tretí pokus pre vysokú absenciu v škole neabsolvovala ôsmy ročník Základnej školy. Po celé obdobie matka U. neprejavila o dieťa žiaden záujem a dokonca ani jej najbližšia rodina nemala vedomosť o presnom mieste jej pobytu vo P.. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je za danej situácie najvhodnejším riešením pre dieťa jeho umiestnenie do reedukačného centra, v ktorom je záruka dokončenia základnej školy a U. dostane možnosť vyučiť sa v niektorom z ponúkaných učebných odborov. Ani v osobe vekovo staršieho matkinho priateľa nie je záruka, že U. vo P. riadne ukončí základnú školskú dochádzku a získa vzdelanie pre svoj ďalší život - dieťa naviac neovláda nemecký jazyk. Na základe uvedeného kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou U. J., nar. XX.X.XXXX, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa pri použití správneho právneho predpisu nariadil nad maloletou U. J., narodenou XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť s tým, že maloletá bude umiestnená v Reedukačnom centre U. V., C. XX, okres U. B. P. a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, na účet Reedukačného centra U. V., C. XX, okres U. B. P., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Po prihliadnutí k okolnostiam prípadu zisteným vykonaným dokazovaním má aj odvolací súd za to, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou a jej umiestnenie do reedukačného centra je v danom štádiu konania riešením, ktoré je v záujme maloletej U., a ktoré zvyšujú šancu dieťaťa získať vzdelanie, návyky, osvojiť si modely spolunažívania s inými ľuďmi a v budúcnosti sa začleniť do spoločnosti. Odvolací súd síce chápe snahu matky začať sa riadne starať o dieťa, na druhej strane však nemôže opomenúť fakt, že medzi matkou a maloletou U. ( o ktorú sa matka v minulosti nikdy nestarala) nie je vytvorený žiaden vzájomný vzťah. Za danej situácie, kedy maloletá U. nerešpektuje autority, ktoré má od útleho veku vo svojom najbližšom okolí ( starú matku, pedagogických pracovníkov základnej školy, orgán sociálnoprávnej kurately detí ) nie je možné uveriť tomu, že predpoklady stať sa takouto autoritou, má práve matka maloletej. Matke maloletej je možné len odporučiť, aby sa osobným kontaktom s dcérou počas jej umiestnenia v reedukačnom centre snažila sa s dieťaťom vytvoriť vzájomný vzťah prospešný k tomu, aby si maloletá Simona v rámci svojich možností doplnila vzdelanie a získala základné návyky, ktoré jej môžu v budúcnosti byť prospešné k jej úspešnému začleneniu sa do spoločnosti. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 11CoP 95/2012-55 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.