Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205499 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311205499.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. F. K., G. V. XX, G., zastúpeného JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: I. Ú. L. - K. F. N., N. N. V. XX, G., zastúpenému JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, P.O.Box 154, Bratislava, o mzdové nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného N. G. F. L. O. X. S. XXXX Č..H.. XC XX/XXXX - XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume X.XXX,XX D., k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Miloša Barbuša, advokáta v Bratislave, do troch dní. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume XXX,XX D. k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Miloša Barbuša, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil druhý výrok uznesenia Č..H.. XC XX/XXXX - XX zo dňa 12.1.2012 tak, že navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi náhradu trov konania v sume X.XXX,XX D., k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Miloša Barbuša a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak podľa § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p., keď v celom rozsahu vyhovel odvolaniu odporcu proti výroku o trovách konania uznesenia súdu prvého stupňa z XX.X.XXXX Č..H.. XC XX/ XXXX - XX, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejednalo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a preto z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu a podanie odvolania) po XXX,XX D. spolu s paušálnou náhradou nákladov za dva úkony po X,XX D. a za jeden úkon X,XX D. a s náhradou 20% DPH, t.j. spolu v sume X.XXX,XX D.. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že už v návrhu, ktorým sa domáhal náhrady ušlej mzdy, uviedol, že tento návrh podáva len z procesnej opatrnosti, aby sa mu prípadne nepremlčal nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, pretože rozhodujúca právna otázka bola riešená v konaní vedenom na Okresnom N. G. F. Č..H.. XXC XX/XXXX a v tom čase už bola vec na H. N. K. Č..H.. XCo XXX/ XX a spolu s týmto návrhom podal aj procesný návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vo veci XXC XX/XXXX. Súd prvého stupňa sa preto nemal zaoberať meritom veci, ale rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania, avšak zrejme doručil odporcovi návrh a tento sa k nemu meritórne vyjadril, čo vzhľadom na charakter sporu a jeho procesný stav bol zbytočný právny úkon, pričom k návrhu na prerušenie konania sa odporca ani nevyjadril. Odporca vo vyjadrení navrhol zastaviť konanie z dôvodu litispendencie, ale súd návrhu odporcu nevyhovel, naopak vyhovel jeho návrhu a konanie prerušil. Namietal, že samotným podaním takto koncipovaného návrhu odporcovi nevznikli žiadne náklady s právnym zastúpením. Poukázal aj na výklad k ust. § 146 ods. 2 veta prvá, publikované pod Z IVstr.736, z ktorého vyplýva, že otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku, pričom ak došlo k zastaveniu konania zásadne platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť povinnosť uhradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Namietal, že ihneď po právoplatnom skončení veci na odvolacom súde zobral návrh na náhradu mzdy späť, súd konanie zastavil a správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru toto uznesenie nebol dôvod meniť, naviac po vyznačení o nadobudnutí právoplatnosti, keď až následne zistil, že k právoplatnosti bola neskôr v knihe pripísaná poznámka o selektívnej právoplatnosti výrokov. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom, žiadal o trovách konania rozhodnúť podľa § 156 ods. 1, 2 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa možno podľa jeho názoru považovať jednak vyššie uvedené skutočnosti sporu ako aj to, že je stále bez zamestnania a bez akéhokoľvek príjmu, je evidovaný na úrade práce. Namietal aj nesprávne vyčíslenie trov konania, keď pri vyúčtovaní za úkon - odvolanie malo byť použité ust. § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX D.. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že nebol daný dôvod na zmenu uznesenia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania a o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a poukázal na to, že právoplatnosť nadobudol len výrok, ktorým súd rozhodol o zastavení konania, nie však výrok o trovách konania, pretože proti tejto časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Namietal, že nedoručenie žaloby odporcovi sa pritom považuje za procesné pochybenie súdu (uzn. I. N. I. K. sp. zn. XXCmo/ XXX/XXXX) a preto podľa jeho názoru súd postupoval v súlade so zákonom, keď mu doručil návrh na začatie konania spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a preto jeho meritórne vyjadrenie k návrhu na začatie konania nebolo zbytočným úkonom a súd nemal dôvod na priznanie náhrady trov konania za úkony, ktoré neboli aktuálne. Namietal, že právna úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňuje súdu bez ďalšieho rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo a náhradu trov konania, keď z ust. § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 146 ods. 2 vyplýva, že ak súd zastavuje konanie, napr. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Poukázal aj na rozhodnutie publikované v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R49/1993 podľa ktorého: „Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“. Ak teda navrhovateľ podaním zo dňa 23.12.2011 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, platí, že zavinil zastavenie konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu (§ 140 ods. 1 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Citované ust. § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo znamená, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Ustanovenie § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p. a jeho použitie prichádza do úvahy aj v sporovom konaní i v prípade zastavenia konania - § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.; keďž v takomto prípade zásadne vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa „jeho výsledku“ a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak chovanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný. Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku. Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane sporu) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a to pre správanie sa odporcu. Ide napr. o prípady, keď odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojil, tzn. zaplatil vymáhanú pohľadávku, pričom dôvodnosť podania návrhu je treba vždy posudzovať z procesného hľadiska, tzn. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa, vyjadrenej v návrhu na začatie konania (v žalobe). V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia ods. 1 a 2 platia primerane (§ 151 ods. 4 O.s.p.). V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené a správne dospel k záveru, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania, pričom dôvodom späťvzatia návrhu nebolo správanie sa odporcu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré si uplatnil a vyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno prihliadať na tú skutočnosť, že navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania podal aj návrh na prerušenie konania, keď v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce je zavinenie zastavenia konania, ktoré sa posudzuje z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Skutočnosť, že navrhovateľ zároveň podal aj návrh na prerušenie konania, nemá vplyv ani na povinnosť súdu doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk návrh na začatie konania a jeho prílohy v zmysle § 79 ods. 4 O.s.p., pričom návrh, ktorý spĺňa náležitosti podľa ods. 1 a jeho prílohy, je súd povinný odoslať do 60 dní od doručenia návrhu. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s uvedeným ustanovením, keď návrh doručil odporcovi. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa postupom podľa § 374 O.s.p. zmenil rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom až po vyznačení jeho právoplatnosti, táto skutočnosť taktiež nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia, keď odvolanie proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal odporca v zákonom stanovenej lehote. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril na výzvu súdu a preto trovy, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, boli účelne vynaložené za účelom úspešného bránenia jeho práva a má nárok na ich náhradu proti navrhovateľovi podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.. Súd prvého stupňa však priznal odporcovi náhradu trov konania v nesprávnej výške. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi vznikli trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po XXX,XX D. spolu s paušálnou náhradou nákladov po X,XX D. za každý úkon a s náhradou 20% DPH v sume XXX,XX D. a za jeden úkon právnej služby (odvolanie) vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume XXX,XX D. spolu s paušálnou náhradou nákladov X,XX D. a s náhradou 20% DPH v sume XX,XX D., t.j. spolu trovy konania v sume X.XXX,XX EUR v zmysle § 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/ a c/, § 14 odsek 3 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď za úkon - odvolanie priznal odporcovi náhradu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny a nepostupoval podľa § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl. podľa ktorého odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľa ako dôvodné. Odvolací súd nezistil v prejednávanej veci ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v zmysle § 150 ods. 1, 2 O.s.p. tak, ako žiadal navrhovateľ v odvolaní (nesprávne uviedol § 156 ods. 1,2 O.s.p.), pretože nezamestnanosť navrhovateľa, ako aj okolnosti predmetného sporu nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle uvedeného ustanovenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uvedené. O náhrade odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (odvolanie) vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume XXX,XX D. spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX D. a náhradou 20 % DPH v sume XX,XX D., t.j. spolu XXX,XX D., avšak keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX D., odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v tejto vyčíslenej sume. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.