Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209195 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311209195.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté deti S.: F., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - V. S., bytom A. XX, A., a otec - J.. P.. J. S., bytom Č.Á. XX, A., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 232/2011-40 zo dňa 08.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh otca na zníženie výživného. Otec svojim návrhom žiadal znížiť výživné na maloleté deti na sumu XX € mesačne na jedno dieťa. Prvostupňový súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že nemal preukázanú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Prvostupňový súd neuznal argument otca maloletých detí, že jeho podnikateľská činnosť stagnuje a nedosahuje také príjmy, ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, ktorú skutočnosť otec odôvodňuje i nevyriešenými rodinnými problémami a ťahajúcimi sa súdnymi spormi s matkou detí. Uvedený dôvod prvostupňový súd nevyhodnotil za dostatočný a relevantný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť o znížení vyživovacej povinnosti. Suma XX € na každé dieťa mesačne nezodpovedá ani úhrade stravného v rámci návštevy školy u každého z detí. Na strane matky zas nemožno hovoriť o takých príjmových či celkových majetkových možnostiach, aby bolo možné zaťažiť ju plnením si vyživovacej povinnosti i za otca maloletých detí, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť, okrem súdom stanoveného výživného, žiadnym iným spôsobom neplní, čo je skutočnosť, na ktorú súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadol. Rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, pričom táto povinnosť má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Otec je povinný prispievať na deti primeranou sumou. Vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám maloletých detí mal súd za dostatočne preukázané odôvodnenosť zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného. O trovách konaniach rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal závery súdu prvého stupňa, obvinil, že do takejto situácie sa dostal po mnohých rokoch psychického týrania zo strany matky, zhoršila sa mu pracovná výkonnosť a zdravie. XX.XX.XXXX mu prišlo upovedomenie o exekúcii s nehorázne vysokou odmenou exekútora k pomeru výške dlžného výživného. Matka detí si do domácnosti nasťahovala dôverného priateľa, ktorý asi na domácnosť neprispieva a využíva to, čo on poskytuje na výživu detí. Namietal postup sudkyne v konaní, pričom poukázal na to, že súd prvého stupňa odignoroval tri sťažnosti na prieťahy, pričom nedostal žiadne vysvetlenie od predsedu tohto súdu. Podľa jeho názoru boli splnené podmienky na zmenu vyživovacej povinnosti, pričom on nemôže neustále ustupovať neopodstatneným požiadavkám maloletých detí. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Jej mesačný príjem po odpočítaní pôžičky od zamestnávateľa je asi 490 €, takže 11CoP 11/2012-59 zabezpečovať všetky potreby sa jej darí len s najväčším úsilím. Tvrdenia otca o tom, že ho psychicky týrala sú nesprávne. Otec detí trpí predstavami, že mu ľudia ubližujú pokiaľ mu nie je vyhovené. Pojednávanie na súde prvého stupňa prebiehalo nie tak, ako tvrdí otec detí, pričom otec detí absolútne obviňuje a vyhráža sa nie len sudkyni, ale aj opatrovníkom, psychológom, či iným štátnym zamestnancom, ktorí nevyhovujú jeho predstavám a podmienkam. Nie je pravdou, že by pomáhal rodičom, pretože maloleté deti navštevujú starých rodičov, pričom vo väčšine prípadov otec nie ja ani prítomný. Stredný vek otca nezodpovedá skutočnosti, že by si nemohol nájsť primerané zamestnanie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd vec aj správne právne posúdil. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou preto, aby mohol súd o výživnom znovu rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov sa závažnejším spôsobom musí prejaviť v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Správne prvostupňový súd dospel k záveru, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zároveň vzrástli potreby detí, vzhľadom na ich vek a s tým súvisiacu, prípravu na budúce povolanie. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba X rokov. Pri úvahe, že by otec platil na dieťa XX € mesačne by na deň vychádzala čiastka X,X €, ktorá suma nie je spôsobilá zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby dieťaťa. Naviac maloletý F. je blízky veku dospelosti, čomu zodpovedajú aj jeho odôvodnené potreby. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, otec nemôže presúvať vyživovaciu povinnosť na matku s poukazom na svoje zlé majetkové pomery. Matka nedosahuje taký zárobok, aby mohla znášať väčšiu mieru starostlivosti o maloleté deti, pričom za danej situácie pôvodne určené výživné možno charakterizovať, ako výživné skôr v dolnej hranici. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.