Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/247/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209618 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311209618.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q.. N. M., A. A. X, A., zastúpená AK Kovár a partneri, s.r.o. so sídlom Vajnorská 8/A, zastúpená: UDr. Broňa Pavelková, advokátka so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava,proti odporcovi: J.. F. M., A. A. X, A., zastúpený AK DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s.r.o. so sídlom Lermontova 18, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 110/2010-110 zo dňa 16. 4. 2012 v pomere hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa po začatí konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil navrhovateľke, aby odovzdala maloleté deti F. M., B. M. P. F. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 75 ods. 1 a 8 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zastávajúc názor, že odporca neosvedčil súdu naliehavosť situácie, alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrh vo veci samej o rozvod manželstva podala matka detí, ktorá s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od 1.3.2011, pričom odporca túto situáciu akceptoval a deťom žiť s matkou v oddelenej domácnosti doposiaľ umožnil. Až po značnom časovom odstupe označuje túto situáciu pre deti za nepriaznivú. Pokiaľ odporca poukazuje, že matka detí má mimomanželský vzťah a jej partner, ktorý je ešte ženatý, sa pravidelne zdržiava v domácnosti, čo nepovažuje za vhodný morálny vzor pre maloleté deti, potom ani striedavá osobná starostlivosť tomuto modelu nezamedzí, keďže počas týždňových intervalov a prázdnin by ho deti pochopiteľne u matky vídali. V čom teda spočívala v danom prípade naliehavosť situácie, alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia, keďže takáto situácia u detí pretrváva dva roky, nepreukázal. Uvádza iba výhody takejto úpravy vo vzťahu k deťom, čo je ale v danom prípade nepostačujúce. Odporca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu naliehavej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania a bez náležitého dokazovania by predbežné opatrenie nahradzovalo rozhodnutie vo veci samej. Naviac odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom, ktorý prinútil odporcu domáhať sa dočasnej úpravy predbežným opatrením, je výrazné oslabenie citových vzťahov maloletých detí k nemu spôsobené odlúčením detí od otca, ako aj vplyvom navrhovateľky. Takýto stav nie je možné spozorovať okamžite, treba určitý čas kým sa negatívne dôsledky odluky prejavia. Mladšie deti sú vo vzťahu k odporcovi dezorientované a zmätené, čo sa deje v dôsledku odluky v spojení s tvrdeniami matky, že otec sa o ne riadne nestará, nezaujíma, neprispieva dostatočne na ich výživu. Informácie prijímajú deti primárne od matky, pričom prirodzene preberajú náhľady v tomto smere. Odporca až do odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti mal s deťmi veľmi blízky citový vzťah. Postupné odcudzovanie detí, ktoré sú ukracované o možnosť rozvíjať plnohodnotný citový vzťah, nie len s matkou ale aj s otcom, je na ich ujmu. Tento proces nie je možné zvrátiť občasnými víkendovými stretnutiami s deťmi, ale je mu možné zabrániť len intenzívnym každodenným stykom s deťmi. Odporca má eminentný záujem na zachovaní plne funkčného citového vzťahu so svojimi deťmi a okrem potreby zabezpečovať deti po materiálnej stránke, chce mať možnosť intenzívnejšie sa podieľať na ich výchove. Okrem iného má pochybnosti o zodpovednom finančnom hospodárení. Enormne časté chodenie na exotické dovolenky, nie je pre maloleté deti vhodný spôsob výchovy a nevštepuje im správne hodnoty. Odporca je v najvyššej miere spôsobilý zabezpečiť deťom plnohodnotnú starostlivosť. Na podporu tvrdenia opätovne poukazuje na správu ÚPSVAR zo dňa 20.1.2012. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že odôvodnenosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je za súčasného stavu daná, čím je naplnená dikcia § 74 ods. 1 O.s.p. Žiada, aby odvolací súd naplnil ideu ustanovenia § 24 ods. 4 Zák. o rodine, ktorou je rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jeho právo udržovať pravidelný rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. Navrhovateľke návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj odvolanie nebolo v súlade s § 75 ods. 9 O.s.p. doručené. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že procesné postavenie účastníkov konania v sporovej agende určuje zásadne navrhovateľ v návrhu na začatie konania a súd je povinný dohliadnuť na dodržanie procesného postavenia účastníkov konania počas celého konania; aj pri následných procesných podaniach, akým nepochybne je aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedenej zásady vyplýva, že v prípade, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podá odporca, čo znenie ust. § 102 O.s.p. nevylučuje, nemôže toto procesné podanie odporcu zásadným spôsobom ovplyvniť pozíciu sporových strán už v začatom konaní a to nie pre vnesenú zmätočnosť do konania, ale pre porušenie zásady dominus litis, výlučne ktorému zákon priznáva v § 92 O.s.p. možnosť meniť okruh účastníkov konania. Preto ak súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odporcu, zmenil procesné postavenie účastníkov a označil za navrhovateľa odporcu, nebol jeho postup správny. Účelom predbežných opatrení vydaných na základe ust. § 102 ods.1 O.sp. (a nie teda § 74 O.s.p., ako sa mylne domnieva odporca) je podľa zákona potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože je tu dôvodná obava, že neskôr nebude možné vykonať dôkaz alebo s veľkými ťažkosťami. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov navrhovateľky, v dôsledku ktorých sa odporca môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinný odporca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože odporca žiadnym dôkazom reálne neosvedčil ohrozovanie alebo porušenie svojho rodičovského práva spočívajúceho vo výchove a v starostlivosti, ktoré by si vyžadovalo naliehavú dočasnú úpravy pomerov; ani to, že jeho nenariadením by hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca prednáša akúsi proklamovanú obavu z citového odcudzenia spôsobeného faktickým odlúčením. Rozvod manželstva sám osebe spôsobuje traumatizujúcu situáciu všetkých zúčastnených, maloleté deti nevynímajúc. Kontakt rodičov s mal. deťmi počas rozvodového konania, ale aj po rozvode manželstva je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa; zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických neštandardných situáciách, akou posudzovaná vec nie je. Prioritne rodičia by mali zabezpečovať zdravý vývoj detí, vo svojom správaní by mali odstrániť vplyvy ktoré narúšajú ich rovnováhu a medzi sebou hľadať snahu o dosiahnutie dohody týkajúcej sa starostlivosti o deti. Súd nemôže z hľadiska riešenia životných situácií účastníkov prekračovať svoje právomoci a vyhovieť návrhu bez toho aby boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Tento právny záujem je zdôraznený kvôli tomu, aby súd neskúmal iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí. Iný než právny záujem pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. Po vecnom a právnom posúdení návrhu na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že odporca neosvedčil v danom štádiu postupu konania, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, neosvedčil, že by bolo porušované alebo ohrozovaného jeho právo, ktorého ochranu by bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť navrhovaným predbežným opatrením, z dôvodov ktorých odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne a vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.