Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/167/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311214835 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311214835.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. L., B.. XX. XX. XXXX, X. O. X, W., proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo vo Svätom Jure, Prostredná 49/13, Svätý Jur, IČO: 00 190 454, o zaplatenie 66.606,28 eura, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 12. 3. 2012, č.k. 43C/149/2011-85 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 12. 3. 2012, č.k. 43C/149/2011-85 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) s tým, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za rozšírený návrh, ani súčasne s jeho podaním, ani na výzvu súdu v lehote určenej súdom napriek tomu, že o následku nezaplatenia bol poučený. Toto uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. V rámci odvolania poukázal na prieťahy v konaní od roku 1997, čo považuje za porušenie sudcovskej morálky a etiky a neplnenie zákonom stanovených povinností súdom. Žiadal, aby odvolací súd konštatoval pochybenie okresného súdu v konaní, narušenie komunikácie s navrhovateľom a nevybavovanie základných povinností. Tiež zdôraznil existenciu svojho zákonného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 21a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Jediným relevantným odvolacím dôvodom uvádzaným navrhovateľom bol ním proklamovaný názor o existencii zákonného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Tento nárok odvodzuje od ustanovenia § 21a ods. 2, veta prvá zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého oprávnená osoba domáhajúca sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe je oslobodená od súdnych poplatkov. Navrhovateľ má zjavne za to, že predmetom konania je práve uplatňovanie si nárokov, vyplývajúcich z tohto zákona. S týmto názorom navrhovateľa sa však odvolací súd nestotožnil, keďže vychádzajúc z obsahu spisu možno ustáliť, že pripustením zmeny návrhu na začatie konania (uznesením súdu prvého stupňa zo 14. 12. 2011, č.k. 43C/149/2011-64, právoplatným dňa 23. 12. 2011), sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal uloženia povinnosti zaplatiť nájomné a odškodné za roky 1958-1998 za užívanie bližšie špecifikovaných pozemkov v celkovej výške 14.606,65 eura, zaplatiť straty na podnikaní a dotáciách za roky 1958-1998 užívaním pozemkov v celkovej výške 14.606,65 eura, zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7 % ročne vo výške 8.179,68 eura a zaplatiť nemajetkovú ujmu za stresy, prieťahy a neoprávnené užívanie pozemkov vo výške 29.213,30 eura. Porovnaním navrhovateľom uplatnených nárokov, ktoré sú špecifikované v žalobnom návrhu (petite) a práv, ktorých ochrany má možnosť sa domáhať oprávnená osoba v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. , však nemožno konštatovať zhodu. V zmysle tohto zákona sa oprávnená osoba môže domáhať jednak vydania sporných nehnuteľností, avšak tento nárok je povinná si uplatniť najskôr na pozemkovom úrade, a to vo forme návrhu na schválenie dohody o vydaní nehnuteľností uzavretou s povinnou osobou. Až rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúmava na návrh účastníka súd. Zákon ďalej umožňuje oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zákon tiež priznáva oprávnenej osobe nárok na náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje nároky, ktorých právny ako aj skutkový základ nemožno odvodzovať z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.. Právnym titulom uplatňovaného nároku v konaní je v podstate náhrada škody spôsobená užívaním nehnuteľností odporcom - teda subjektom, ktorý podľa názoru navrhovateľa tieto užíva v rozpore so zákonom, a to vo forme náhrady ušlých platieb za nájomné, straty na podnikaní a dotáciách. Druhým titulom je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v súvislosti s neoprávneným užívaním pozemkov. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené, zastáva preto názor, že nárok uplatňovaný v tomto konaní po obsahovej, skutkovej a právnej stránke vychádza z odlišného právneho predpisu (Občianskeho zákonníka), ako zo zákona č. 229/1991 Zb.. Nemožno preto aplikovať ustanovenie § 21a ods. 2 tohto zákona a konštatovať u navrhovateľa existenciu zákonného oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže zároveň nie sú splnené zákonné predpoklady pre oslobodenie navrhovateľa v zmysle § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, navrhovateľovi podaním návrhu na začatie konania vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Keďže zároveň nie je sporné, že napriek výzve zo strany súdu prvého stupňa, nebol súdny poplatok za podaný návrh uhradený, okresný súd vydaním uznesenia o zastavení konania len rešpektoval zákonné ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Navrhovateľ v rámci odvolania namietal aj existenciu prieťahov v konaní a porušovanie etiky, morálky a povinností súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že krajský súd ako súd odvolací nemá právomoc preskúmavať vznik a trvanie prieťahov v konaní, ani porušovanie etiky súdom, prípadne vyvodzovať z uvedeného následky. Túto právomoc má v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o týchto nárokoch rozhodol nálezom IV. ÚS 188/2011-49 zo dňa 7. 7. 2011, kde konštatoval porušenie základných práv navrhovateľa a priznal mu finančné zadosťučinenie. Odvolací súd s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Odvolací súd mu preto ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.