Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/432/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205216 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1312205216.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky Y. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. I. XXX, XXX XX Č. I., korešpondenčná adresa: P. XX, XXX XX Z. X, Č. X., a otca U. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. Z. XX, o návrhu D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX I., korešpondenčná adresa: P. XX, XXX XX Z. X, Č. X., na osvojenie maloletého dieťaťa, na odvolanie navrhovateľa - osvojiteľa, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu D. Š., nar. XX.XX.XXXX, dôvodiac ust. § 103, § 104 O.s.p., § 24 ods. 1, § 24a, § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom vzal do úvahy dôvodovú správu k zákonu č. 589/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, obvyklým pobytom osoby sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne) zdržuje. Jej úmysel zdržiavať sa na inom mieste je pritom bezpredmetný. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy najmä skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, či študuje. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, súd bral do úvahy (v závislosti od veku dieťaťa) aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde dieťa
navštevuje predškolské a školské zariadenie. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní postupoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Za miesto obvyklého pobytu maloletého W. určil Českú republiku, dôvodiac, že podľa noriem medzinárodného práva sa otázka úpravy práv a povinnosti k maloletému Adamovi vrátane osvojenia maloletého dieťaťa musí spravovať právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt, je preto daná právomoc toho súdu, na území ktorého má dieťa bydlisko v čase začatia konania. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že spolu t.č. už s manželkou Y. Š., rod. Kováčikovou, biologickou matkou maloletého W. A. a maloletým sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s trvalým aj prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Žiadosť o prechodný pobyt na území Českej republiky ešte nebola schválená.
K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že nezmenila názor a naďalej dala súhlas na osvojenie maloletého W. A. navrhovateľom D. Š., t.č. manželom matky maloletého a zároveň prehlásila, že s manželom žijú v spoločnej domácnosti aj s maloletým od 01.12.2011.
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.) túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné a nevyhnutné zrušiť podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a vec vrátiť podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., a odvolaniu je potrebné priznať úspech.
V zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.
V zmysle ust. § 27 cit. zákona, či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných osôb a orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je príslušníkom dieťa.
V zmysle ust. § 41 ods. 1 cit. zákona, rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským občanom jeden z nich a ak má v Slovenskej republike bydlisko.
V zmysle ust. § 41a ods. 1 cit. zákona, na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
V danej veci sa D. Š., nar. XX.XX.XXXX, domáha osvojenia maloletého W. A., narodeného XX.XX.XXXX, pričom všetci účastníci daného konania sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike. Ide teda o konanie, na ktoré je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov daná príslušnosť súdom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o obvyklý pobyt, tento pojem musí súd vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom príslušného zákona, či nariadenia a otázku obvyklého pobytu dieťaťa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho - ktorého prípadu. Po začatí konania zostáva súdu v zásade zachovaná právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania, preto sama o sebe ešte neznamená zmenu alebo zánik právomoci.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania. ( 224 ods. 3 O.s.p. )
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.